TASR

Skonštatoval porušenie práva na súkromie. Tvrdenia o porušení práva na spravodlivé súdne konanie a na prezumpciu neviny európsky súd odmietol. TASR informácie poskytol hovorca Ministerstva spravodlivosti SR Peter Bubla.

Haščák podal na ESĽP v rokoch 2012 a 2016 tri sťažnosti. Súviseli s odpočúvaním realizovaným Slovenskou informačnou službou (SIS) v rámci akcie Gorila. Finančník sa na ESĽP sťažoval na základe článku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na realizáciu odpočúvania, na vytvorenie a uchovávanie materiálov, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy. Ďalej sa sťažoval na dĺžku trestného konania a na porušenie práva na prezumpciu neviny, priblížil Bubla. Haščák pôvodne od Slovenska požadoval 66.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

"ESĽP vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahujú aj na námietky sťažovateľa v tomto prípade," tvrdí Bubla. ESĽP v minulosti rozhodol v prospech slovenského expolicajta Zoltána Vargu, ktorý žaloval štát vo veci odpočúvania Slovenskou informačnou službou v jeho bratislavskom byte v rámci operácie Gorila.

Haščákove sťažnosti sa podľa ESĽP týkali Gorily, a nie jeho obvinenia v roku 2020. Súd preto skonštatoval, že verejné vyhlásenia, výpovede v procesnom postavení svedka ani iné okolnosti nestavajú Haščáka do postavenia osoby materiálne obvinenej v trestnom konaní týkajúcom sa Gorily. "Túto časť sťažnosti preto ESĽP odmietol z dôvodu nezlučiteľnosti s ustanoveniami dohovoru," poznamenal Bubla.

Reakcia na verejné vyjadrenie ÚŠP k&nbsp;rozsudku ESĽP v prípade „Haščák“

Článok pokračuje na druhej strane &gt;&gt;

Na dnešné vyhlásenie rozsudku ESĽP vo veci pána Haščáka a&nbsp;na vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa k&nbsp;nemu reagoval aj Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), k&nbsp;čomu si dovoľujeme uviesť niekoľko poznámok.

V&nbsp;prvom rade ÚŠP zavádza svojím tvrdením o tom, že „ESĽP nijakým spôsobom nespochybnil použiteľnosť zvukových nahrávok, ktoré boli zaistené v trestnej veci obžalovaného M. K. a spol.“. Toto tvrdenie vyvoláva totiž dojem, že v&nbsp;zmysle rozsudku ESĽP sú nahrávky Gorily použiteľné ako dôkaz. Nič také však z&nbsp;rozsudku ESĽP vyvodiť nemožno.

K použiteľnosti zaistených nahrávok, ani nahrávok Gorila ESĽP nezaujal explicitný postoj, pretože pred ESĽP sa otázka dôkaznej použiteľnosti týchto nahrávok priamo neposudzovala.

Nepriamo&nbsp;však z&nbsp;rozsudku ESĽP samozrejme vyplýva, že dôkazná použiteľnosť nahrávok Gorila neprichádza do úvahy (ak teda čitateľ rozsudok číta s&nbsp;porozumením, ako aj v&nbsp;kontexte s našou zákonnou úpravou).

V&nbsp;prvom rade, ESĽP vzal na vedomie&nbsp;vyjadrenie ústavného súdu z&nbsp;roku 2015 o tom, že materiály získané v&nbsp;rámci akcie Gorila sú buď zničené alebo nie sú použiteľné na žiadne právne relevantné účely, vrátane dokazovania&nbsp;(§§ 35 a&nbsp;36 rozsudku ESĽP). Táto otázka teda ani nemohla byť v&nbsp;konaní pred ESĽP predmetom akéhokoľvek sporu so Slovenskou republikou, nakoľko slovenská vláda tieto závery ústavného súdu pred ESĽP nespochybňovala, naopak na ne poukazovala! Už len tento elementárny fakt podtrhuje absurdnosť dnešného vyjadrenia ÚŠP.

Po druhé, aj ESĽP rovnako konštatoval, že&nbsp;existencia materiálov z&nbsp;akcie Gorila je v&nbsp;rozpore s&nbsp;Dohovorom,&nbsp;a preto tieto materiály musia byť zničené. Rečou „malej násobilky“:&nbsp;nejde&nbsp;len&nbsp;o konštatovanie zásahu do práva na súkromie, ale&nbsp;aj&nbsp;povinnosti všetky materiály z&nbsp;odpočúvaní zničiť!!!&nbsp;Elementárna logika pritom hovorí, že ak musí byť niečo zničené, tak to nemôže byť použité inak (napr. na účel dokazovania). Navyše tieto závery vyplývajú jasne aj z&nbsp;našej zákonnej úpravy (§ 7 ods. 3 zákona o&nbsp;ochrane súkromia pred odpočúvaním).

ESĽP uvedené zosumarizoval aj v tlačovej správe, keď uviedol, že&nbsp;„&nbsp;(...)&nbsp;tam, kde pretrvávajúca existencia napadnutých materiálov sama o sebe zakladá porušenie práv sťažovateľa, náprava z hľadiska Dohovoru musí byť v princípe schopná viesť k zničeniu týchto materiálov. Náprava ponúknutá vládou, najmä žaloba na ochranu osobnosti, takou efektívnou nápravou nie je.“

Napokon poukazujeme na skutočnosť, že hoci ÚŠP reaguje na rozsudok týkajúci sa nahrávok „Gorila“, na jeho základe zdanlivo paradoxne argumentuje, že tzv. nahrávky z „Kočnerovej vily“ (vec M.K. a spol.) &nbsp;môžu byť aj naďalej dôkazne použiteľné. Táto „sémantická hra“ je však možná len vďaka tomu, že ÚŠP zjavne pracuje s&nbsp;verziou, že nahrávky z „Kočnerovej vily“ sú nahrávkami zo spravodajskej akcie Gorila.

V&nbsp;tejto súvislosti chceme upriamiť pozornosť na fakt, že aj na základe oficiálnych vyjadrení slovenskej vlády ESĽP uzavrel, že právny a&nbsp;faktický stav nahrávok zaistených u&nbsp;Mariána Kočnera je nejednoznačný; lapidárne povedané, nemožno ich jednoznačne stotožniť s&nbsp;výsledkom spravodajskej akcie Gorila.

Nemôže však potom na jednej strane Slovensko európskemu súdu hovoriť o&nbsp;nejasnosti statusu „nahrávok, ktoré boli zaistené v trestnej veci obžalovaného M. K. a spol.“ a&nbsp;naopak špeciálna prokuratúra verejnosti&nbsp;de facto&nbsp;komunikovať, že tieto nahrávky sú nahrávkami zo spravodajskej akcie Gorila.

Poznámka: Denník Plus JEDEN DEŇ a portál pluska.sk sú súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí finančnej skupine Penta.

Súd mu vyhovel! Slovensko musí zaplatiť finančníkovi Haščákovi TISÍCE eur!