Materiál s&nbsp;odporúčaniami, ktoré sa týkajú konkrétne Slovenska, má 38 strán. Eurokomisia sa odvoláva na texty zverejnené v&nbsp;jednej časti médií, programové vyhlásenie vlády, stanoviská európskej prokuratúry, ministerstva spravodlivosti, mimovládnych organizácií, ale aj Rady Európy, prokurátorov či exprezidentky Zuzany Čaputovej a&nbsp;na rozhodnutia Ústavného súdu SR.

Európska komisia odporúča Slovensku, aby sa zaoberalo nezávislosťou členov Súdnej rady, najmä tých, ktorých si nezvolili sudcovia, ale aj dodržiavaním a&nbsp;vymáhaním trestnoprávnej zodpovednosti sudcov za trestný čin ohýbania práva. Ďalej odporúča predložiť návrhy na reguláciu a&nbsp;úpravu lobingu, kontrolu konfliktu záujmov a&nbsp;majetkových priznaní. Slovensko by podľa eurokomisie malo zabezpečiť „účinné a&nbsp;nezávislé vyšetrovanie a&nbsp;stíhanie prípadov veľkej korupcie“, obmedziť „využívanie právomocí generálneho prokurátora na rušenie konečných rozhodnutí vyšetrovateľov a&nbsp;prokurátorov“. Slovensku vyčíta proces tvorby právnych predpisov a&nbsp;najmä „nadmerné využívanie skrátených legislatívnych konaní“. Dve odporúčania sa týkajú novinárov – ide o&nbsp;redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií a&nbsp;zlepšenie bezpečnosti a&nbsp;ochrany novinárov.

Na viacerých miestach sa eurokomisia venuje zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Podľa nej bolo rýchle, obavy vzbudili najmä „nedostatočné konzultácie“. Nepáči sa jej ani prechod prokurátorov z&nbsp;úradu na Generálnu prokuratúru „bez ich súhlasu a&nbsp;bez ohľadu na ich expertízu“. Kritizuje aj právomoc generálneho prokurátora preskúmať prípady cez paragraf 363, čo hodnotí Komisia ako „rušenie rozhodnutí podriadených bez primeraných záruk“.

Žilinka reaguje upozornením, že „na čele prokuratúry SR nie je ani EK, ani predsedníčka EK… na čele je generálny prokurátor, ktorý… nesie ústavnú zodpovednosť…“. Opravuje konštatovanie Komisie, podľa ktorej bol ÚŠP nezávislý od Generálnej prokuratúry. „ÚŠP nikdy nebol samostatným štátnym orgánom v&nbsp;sústave prokuratúry a&nbsp;ani orgánom nezávislým od Generálnej prokuratúry,“ ohradzuje sa Žilinka.

Generálny prokurátor sa vo svojich výhradách dotýka aj paragrafu 363 Trestného poriadku. Uznáva, že môže priniesť zásah do stability „nezákonného rozhodnutia prokurátora alebo policajta, ale je to v&nbsp;záujme dôvery v&nbsp;zákonné a&nbsp;spravodlivé rozhodnutia“. Pripomína aj, že „nezasahuje do súdnej moci, nenahrádza účinky rozhodnutia sudcu a&nbsp;neodníma účinky súdneho rozhodnutia“. Minister Susko v&nbsp;tejto súvislosti hovorí, že „správa ignoruje fakt, že ÚŠP bol hlavným strojcom politicky motivovaných konaní“, poukazuje pritom na nezákonné väzby, porušovanie ľudských práv a&nbsp;úmrtia za mrežami.

Minister Susko sa bráni, opozícia volá vládu do roboty

Susko, naopak, vyčíta správe, že „neodráža realitu“. Podľa neho vôbec neprihliada na „zmeny, ktoré priamo reagovali na predchádzajúcu kritiku, ako je posilnenie ochrany sudcov či rozšírenie pôsobnosti európskej prokuratúry alebo rozšírenie nástrojov v&nbsp;prípade vyšetrovania trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ“. Podobný názor má aj premiér Robert Fico. „Príslušné rezorty budú s&nbsp;Európskou komisiou viesť ďalší dialóg, pretože odporúčania nezohľadňujú mnohé opatrenia, ktoré do právneho poriadku SR zakotvila súčasná koalícia,“ píše predseda vlády na sociálnej sieti.

Opačný názor majú opozičné strany. Predstavitelia Progresívneho Slovenska vyzývajú vládu, aby „prestala Slovensku škodiť a&nbsp;pretláčať zmeny, ktoré ohrozujú čerpanie európskych peňazí“. SaS zasa kabinet volá z&nbsp;dovoleniek do práce, aby ministri „začali pracovať na zavedení odporúčaní do praxe“. KDH sa bude snažiť presadiť do Ústavy SR „jasné definovanie podmienok, kedy sa môže použiť skrátené legislatívne konanie“.

Sedem odporúčaní eurokomisie, ktoré zrážajú Slovensko: REAGUJE FICO a spol.: JE TO NEFÉR