dopo

Preferenčný pokles najsilnejšej vládnej strany OĽANO počas prvého roka vládnutia o viac ako polovicu volebného výsledku je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus v histórii Slovenska výnimočný. „Určite ho nemožno abstrahovať od pandémie. Pokiaľ sama nespôsobila straty, tak vytvorila rámec, v ktorom je vládna koalícia nútená komunikovať. Očakávania verejnosti v oblasti zvládania pandémie sú úplne niekde inde a premiér sa stáva hromozvodom hnevu a rozčarovania,“&nbsp;povedal v diskusii na TASR TV.

O tom, aké témy boli pre voličov dôležité, sa podľa neho možno dozvedieť aj na základe problémov, ktoré v prieskumoch sami formulovali. V máji minulého roka koronakrízu a jej dôsledky ako najvážnejší problém vnímalo 45 percent.&nbsp;„Dnes túto odpoveď spontánne uvádza už takmer 80 percent ľudí. Na druhom mieste je to zdravotníctvo, čo tiež nie je prekvapivé. Ale chcel by som upozorniť na tretie miesto, a to je stav demokracie, respektíve politiky,“&nbsp;uviedol Slosiarik.

Priblížil, že v máji 2020 to spontánne uvádzalo 12 percent ľudí, dnes je to 32 percent. „Je to nebývalo veľa. Samotní ľudia vnímajú, že v rámci spravovania krajiny, princípov demokracie sa deje niečo, čo nie je veľmi v zhode s ich očakávaniami. Tento problém nebol v minulosti taký výrazný a tak výrazne menovaný,“&nbsp;skonštatoval Slosiarik.

Preferencie koaličných strán podľa neho ukazujú, že komunikácia SaS, ktorá niekedy verbálne pôsobila ako opozícia v koalícii, voličov oslovila viac ako lojalita Sme rodina.&nbsp;„SaS narástla, jej aktuálne preferencie sú približne dvojnásobok volebného výsledku. Veľká časť z toho nárastu sú bývalí voliči OĽANO,“ priblížil.&nbsp;Konfrontačnejšia rétorika podľa Slosiarika mohla pomôcť k miernemu nárastu podpory aj v prípade hnutia Za ľudí. Prístup má mať však aj negatívnu stránku. „Ak voliči vládnej koalície očakávajú, že bude v ťažkých časoch ťahať za jeden koniec povrazu, ťažko budú jej politici preferenčne zarábať na vzájomných sporoch,“ upozornil.

Výrazný nárast Hlasu-SD súvisí podľa Slosiarika aj s pocitom časti respondentov, že Peter Pellegrini ako premiér dobre zvládol problém koronavírusovej epidémie. Voličskou bázou novej strany majú byť najmä bývalí voliči Smeru-SD, Sme rodina a OĽANO.

Určitý potenciál rastu vidí u KDH, SMK a Most-Híd, ale aj SNS.&nbsp;„Pohybuje sa na troch percentách, ale je to tradičná strana. Jej predseda Andrej Danko z hľadiska dôvery v roku 2016 dosahoval 40 percent, po neúspechu vo voľbách klesol na desať percent, ale opäť postupne rastie,“&nbsp;poznamenal Slosiarik.

V najbližších týždňoch veľké posuny v preferenciách neočakáva. „Je pre mňa otázkou, čo bude do budúcnosti s kotlebovcami. Jeden z dôvodov je odchod výrazných tvárí strany Milana Mazureka a Milana Uhríka. A stále je otvorená otázka možného odsúdenia predsedu Kotlebu,“&nbsp;zhrnul Slosiarik.

Rýchly pokles Matovičových preferencií je výnimočný. Pellegrini by pandémiu zvládol lepšie