Prezidentské voľby 2024: Aké tromfy vytiahne na voličov 11 kandidátov?

Prezidentské voľby na Slovensku: Ktorý kandidát dokáže zabojovať o dôveru národa?

Kto z kandidátov na prezidenta Slovenska bude pre Slovensko skutočným lídrom? 

SITA

Pustili sa do boja o najvyšší post na Slovensku! Prvý zo záujemcov o prezidentské kreslo oznámil kandidatúru už v auguste 2023, poslední dvaja to urobili doslova o päť minút dvanásť. Aké najväčšie esá majú v rukáve, zhodnotil politológ Miroslav Řádek.

Predseda parlamentu&nbsp; Peter Pellegrini a líder strany Hlas pochádza z Banskej Bystrice a do politiky sa dostal ako asistent Ľubomíra Vážneho (Smer). Neskôr pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve financií, potom bol ministrom školstva. Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.

15. marca 2018 bol prezidentom Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu v dôsledku politickej krízy po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. V rokoch 2018 – 2020 bol predsedom vlády, od 24. marca 2020 do 16. septembra 2020 zastával funkciu podpredsedu parlamentu. V roku 2020 odišiel zo Smeru a založil vlastnú stranu Hlas. 

V prípade, že sa Pellegrini stane prezidentom, vzdá sa funkcie predsedu strany Hlas aj funkcie predsedu Národnej rady SR. Ako prezident chce presadzovať národnoštátne záujmy Slovenska. Zároveň zdôrazňuje, že jeho prípadným zvolením do funkcie prezidenta sa nič nezmení na základnom zahranično-politickom ukotvení Slovenska. Chce byť garantom, že Slovenská republika zostane pevnou súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Ak bude Pellegrini slovenským prezidentom, nebude ho počas výkonu funkcie sprevádzať prvá dáma ani iná osoba, pretože ako povedal, s nikým nezdieľa spoločnú domácnosť. S jeho menom sa spája kauza úplatku vo výške 150-tisíc eur v 500-eurových bankovkách, ktoré mali byť uložené byť v krabici od šampanského značky Cristal. Pellegrini prijatie akéhokoľvek úplatku dôrazne odmieta.

Má množstvo skúseností z najvyšších ústavných funkcií. Správaním a konaním prejavuje vysokú mieru konštruktívnosti a aseritivity.

Ďalších kandidátov nájdete na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Aj dlhoročný diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok pochádza&nbsp; z Banskej Bystrice. Je ženatý, má dvoch synov. Na Ministerstvo zahraničných vecí nastúpil hneď pri vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 a odvtedy pôsobil na mnohých diplomatických postoch doma aj v zahraničí.

Bol veľvyslancom SR v USA (2018 – 2020), v Nemecku (2005 – 2009) a stálym predstaviteľom SR pri Európskej únii (2009 – 2015). Dvakrát bol štátnym tajomníkom rezortu diplomacie (2002 – 2005 vo vláde Mikuláša Dzurindu a v rokoch 2015 – 2018 vo vláde Roberta Fica), v roku 2016 splnomocnencom vlády pre predsedníctvo SR v Rade EÚ a delegovaným ministrom v Európskom parlamente. Na Ministerstve zahraničia zastával od roku 1992 viacero funkcií a ako diplomat pôsobil na zastupiteľských úradoch SR v Bonne, v Berne a v Bruseli.

V rokoch 2002 – 2003 bol vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO a v rokoch 2003 – 2004 člen Konventu o budúcnosti EÚ. V roku 2020 sa stal ministrom zahraničných vecí ako nominant strany SaS a na tomto poste pôsobil do septembra 2022.

Občiansky kandidát Ivan Korčok vyzbieral vyše 40-tisíc podpisov od občanov. Jeho hodnotami sú princípy právneho štátu, tolerancia, rešpekt voči všetkým demokratickým názorovým prúdom a menšinám žijúcim na Slovensku. Presadzuje jednoznačné zahraničnopolitické smerovanie Slovenska smerom na západ a ukotvenie v Európskej únii a v NATO. Ako prezident chce ponúknuť nezávislosť a nadstraníckosť a občanom vždy hovoriť pravdu. Za svoju výhodu oproti najväčšiemu konkurentovi v prezidentských voľbách Petrovi Pellegrinimi (Hlas) pokladá to, že by nebol „asistentom predsedu vlády“, ale prezidentom s jasnými, suverénnymi postojmi, ktorý sa vie postaviť proti krokom vlády, ktoré nie sú v poriadku. Jeho kandidatúru aktuálne podporujú strany PS, SaS a Demokrati.

V zahraničnej službe nadobudol aj politické zručnosti. Doteraz bol skôr salónnym typom politika, teraz začína vystupovať veľmi ústretovo najmä voči ľuďom v regiónoch.

Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a eximinister spravodlivosti Štefan Harabin sa narodil v Ľubici (okres Kežmarok). Založil politickú stranu Vlasť. Posolstvami Harabinovej kampane sú mier, dôstojnosť Slovenska, právo a spravodlivosť pre každého, rodina a chlieb. Je pokladaný za národného a „antisystémového“ kandidáta. Do roku 1989 bol členom a funkcionárom Komunistickej strany Česko-Slovenska a pôsobil na Okresnom súde v Poprade.

Po Nežnej revolúcii pracoval od roku 1990 na Krajskom súde v Košiciach. V roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v rokoch 1998 – 2003 a 2009 – 2014 bol jeho predsedom. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti, na tento post ho nominovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. V roku 2014 nebol opätovne zvolený za predsedu Najvyššieho súdu SR. Pri voľbe získal len 6 hlasov z potrebných 10. Harabin však vyhlásil: „Ja som prehral? Veď som mal najviac hlasov. Ja som vyhral.“

V prezidentských voľbách v roku 2019 neúspešne kandidoval na post prezidenta SR, napriek tomu sa pasoval za „jednoznačného víťaza volieb“. Za tieto vyhlásenia si vyslúžil v médiách prezývku „večný víťaz.“

Harabin sa v minulosti zviditeľnil viacerými kauzami. V čase jeho pôsobenia na poste predsedu Najvyššieho súdu SR mu boli v priebehu rokov 2009 - 2010 pochybne vyplatené odmeny vo výške 113-tisíc eur. Odmeny mu schválila vtedajšia ministerka spravodlivosti Viera Petríková, ktorá bola blízkou známou Harabina.

V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi Štefanom Harabinom a albánskym narkobarónom Bakim Sadikim. Sadiki bol v roku 2013 odsúdený na 22 rokov väzenia za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie na medzinárodnej úrovni. Harabin telefonát aj akýkoľvek vzťah so Sadikim poprel. Napriek tomu priznal, že pozná „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. V skutočnosti bol Sadiki už v rokoch 1979 až 1987 právoplatne odsúdený trikrát.

Má slušnú fanúšikovskú základňu. Lenže jeho voliči pochádzajú najmä z tzv. alternatívnych médií, nemusia byť dostatočne disciplinovanými.

Slovenský diplomat a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš je občianskym kandidátom na prezidenta. Rodený Bratislavčan pôsobil ako osobitný vyslanec generálneho tajomníka Organizácie spojených národov (OSN) pre vedenie mierových a politických misií v Tadžikistane, Afganistane, Iraku, Libanone a Lýbii.

Bol generálnym tajomníkom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a tiež prvým osobitným predstaviteľom Európskej únie pre Strednú Áziu. Pôsobil tiež ako predseda výboru ministrov Rady Európy. V rokoch 1976 – 1992 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí ČSFR a v rokoch 2006 – 2009 bol ministrom zahraničných vecí vo vláde Roberta Fica.

Mottom jeho prezidentskej kandidatúry je „Láska k Slovensku. Rešpekt v zahraničí.“ Kubiš zdôrazňuje, že je „srdcom Slovák, hlavou diplomat.“ Svoje skúsenosti, ktoré nazbieral za diplomatickým stolom, ale aj v teréne pri riešení krízových situácií či ozbrojených konfliktov, chce využiť v službe vlasti ako prezident.

Diplomat s minimálnymi skúsenosťami s domácou politikou. Výsledky jeho práce v medzinárodnej politike sú prakticky neznáme. Môže zaujať starších voličov.

Podpredseda Národnej rady SR a predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko je politik a právnik. Je rozvedený a má dvoch synov. Ako prezidentský kandidát vyzbieral 20-tisíc podpisov. Hlavnými témami jeho kampane budú stabilita, zachovanie súčasnej koalície Smeru, Hlasu a SNS a tvrdá ruka na tých, ktorí rozkradli milióny.

Chce vyšetriť, čo sa v krajine dialo počas posledných tri a pol roka. „Sulík, Matovič, Kollár musia plakať,“ vyhlásil. Mottom jeho kampane bude „Andrej Danko – prezident, ktorý nikdy nezradí“. Danko o sebe povedal, že uznáva, že možno niektoré veci zle komunikuje a nemá najlepšie PR, ale na rozdiel od prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho má srdce a Slovensko nikdy nezradil. Osloviť chce aj voličov Smeru.

V rokoch 2006 – 2010 pôsobil Danko ako asistent viacerých poslancov za SNS v parlamente. V roku 2012 ho zvolili za predsedu tejto strany. V parlamentných voľbách v roku 2016 sa SNS dostala do parlamentu a vstúpila do koalície so stranami Smer, Most-Híd a Sieť, Danko sa stal predsedom parlamentu. V parlamentných voľbách v roku 2020 utrpela SNS neúspech a ostala mimo parlament. Danko tvrdil, že odíde z postu predsedu strany, no v septembri toho istého roku bol na túto pozíciu opätovne zvolený.

Stojí na čele SNS, ktorá je veľmi dobrým marketingovým základom jeho politickej kariéry. Verejnosť ho dlho pozná, on dokáže svojrázne pútať pozornosť.

Jediný maďarský kandidát blížiacich sa volieb Krisztián Forró je zároveň predsedom mimoparlamentnej strany Szövetség - Aliancia. Pochádza z obce Veľká Mača, je ženatý a má tri deti. Do roku 2021 bol predsedom SMK-MKP. Keď sa v októbri 2021 tri strany zastupujúce maďarskú menšinu na Slovensku zlúčili do strany Szövetség - Aliancia, stal sa jej predsedom. Uvádza, že okrem slovenčiny a maďarčiny ovláda aj angličtinu a nemčinu.

Od občanov vyzbieral takmer 30-tisíc podpisov pod svoju kandidatúru. Deklaruje, že v kampani chce akcentovať maďarské témy. Financovať by ju chcel z vlastných zdrojov a z darov. V súvislosti so zahraničnou politikou vyhlásil, že Ukrajina si zaslúži akúkoľvek humanitárnu pomoc, no nemyslí si, že dodávanie zbraní pre Ukrajinu je správnym riešením. Ak Ukrajina splní všetky podmienky, nevidí dôvod, aby sa nestala členom Európskej únie.

Chce sa prezentovať ako najsilnejší maďarský politik u nás - čo je jeho posolstvo najmä pre slovenských Maďarov, ale čiastočne aj pre Viktora Orbána v Budapešti.

Pochádza z Trnavy, má manželku a dve deti. Pôsobil ako podnikateľ, od roku 2010 je poslancom Národnej rady SR, najprv za stranu SaS a potom založil vlastné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Vo voľbách v roku 2012 už získalo jeho nové hnutie 8,55 percenta hlasov a prebojovalo sa do parlamentu.

Vo voľbách v roku 2012 už získalo jeho nové hnutie OĽANO 8,55 percenta hlasov a prebojovalo sa do parlamentu. Vo voľbách v roku 2016 to už bolo 11,02 percenta. V parlamentných voľbách v roku 2020 jeho hnutie zvíťazilo so ziskom 25,02 percenta a Matovič sa stal premiérom.

Od apríla 2021 pôsobil ako minister financií vo vláde Eduarda Hegera. 15. decembra 2022 išiel podať svoju demisiu, ale na poslednú chvíľu odňal dokumenty s demisiou z rúk vedúceho kancelárie prezidentky. Matovič následne sľúbil, že ak strana SaS podporí návrh rozpočtu na nasledujúci rok, z postu ministra financií odstúpi. Keďže strana SaS návrh podporila, Matovič 23. decembra 2022 odstúpil.

Do médií sa dostalo množstvo Matovičových káuz, od jeho odpísanej diplomovky, cez vysypanie injekčných striekačiek na hlavu poslanca Martina Poliačika až jeho nekonečné spory s Richardom Sulíkom, ktoré vyústili do pádu vlády. Jeho hnutie OĽaNO niekoľkokrát zmenilo svoj názov, v súčasnosti sa volá Slovensko.

Igor Matovič podal svoju kandidatúru na prezidenta SR päť minút pred polnocou 30. januára. Kandidátky bolo možné podávať do polnoci z 30. na 31. januára. Matovič sa podľa svojich slov rozhodol kandidovať preto, že „táto predvolebná kampaň si zaslúži dávku pravdy“. Vytvoriť chce „koridor pravde a klásť možno aj nepríjemné otázky“. Matovič na tlačovej besede povedal, že v kampani nejde škodiť Ivanovi Korčokovi, ale aj jemu bude klásť otázky, na ktoré chce poskytnúť voličom odpovede. „Viem vopred, že nemám šancu postúpiť do druhého kola. Som realista, ale myslím si, že idem pomáhať dobrej veci,“ vyhlásil Matovič.

Nesmierne schopný populista, ktorý dokáže upútať pozornosť na nekonečný rad spôsobov. Jeho najprirodzenejšou schopnosťou je všade vnášať konflikt, ktorý nie je schopný usmerniť.

Predseda strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, je rozvedený a má syna. Kotleba vyučoval na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici ako učiteľ informatik, neskôr správca počítačovej siete. Jeho učiteľská kariéra sa údajne skončila za podozrivých okolností, ktoré preverovala aj polícia. V roku 2003 sa stal vodcom Slovenskej pospolitosti.

V rokoch 2013 – 2017 bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja a od roku 2016 do roku 2022 pôsobil ako poslanec Národnej rady SR. Ako banskobystrický župan čelil kritike za rodinkárstvo, keďže kraj zamestnal jeho manželku aj brata, taktiež odmietol podpísať dotácie pre dve divadlá, pretože sa mu nepáčila ich tvorba. 29. augusta 2014 v deň osláv 70. výročia Slovenského národného povstania vyvesil Kotleba na sídlo Banskobystrického samosprávneho kraja veľký transparent s textom „Yankees go home! Stop NATO!“

V apríli 2022 bol Kotleba odsúdený za prejavovanie sympatie k neonacistickej ideológii, dostal podmienku. Dôvodom bolo, že odovzdával šeky s hodnotou 1488 eur v deň výročia vyhlásenia slovenského štátu. Stratil mandát poslanca a nemohol kandidovať ani v parlamentných voľbách 2023. Špecializovaný trestný súd 8. decembra 2023 rozhodol, že Kotleba sa v skúšobnej dobe podmienečného trestu osvedčil, pretože viedol riadny život. Na post prezidenta tým pádom kandidovať môže.

Niekdajší najvýznamnmejší predstaviteľ krajnej pravice zostarol, pribral a už viac nepriťahuje pozornosť najmä učňovskej mládeže, ktorú zaujali jeho mladší kolegovia z Republiky.

Predseda Slovenského hnutia obrody pochádza z Nitry a o post prezidenta sa uchádzal už aj v roku 2019. Vtedy získal 0,30 percenta hlasov. Podporuje vystúpenie Slovenska z Európskej únie aj z NATO, chce obnoviť slovenskú korunu a zakázať LGBTI znaky. Už roky na podujatiach Slovenského hnutia obrody velebí prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa.

Jeho najväčšou prednosťou je vytrvalosť. V rôznych voľbách ponúka svoju fotku v takmer identickej podobe, čo je zrejme výsledok kombinácie veľmi dobrej kozmetickej starostlivosti o vzhľad a dobrých genetických predpokladov.

Rodený Bratislavčan je bývalým príslušníkom policajného zboru. V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval za stranu Hlas ľudu, ktorá sa však do parlamentu nedostala. Na svojom facebookovom profile podporuje vystúpenie Slovenska z Európskej únie. Do volieb išiel s motto: „U mňa bude váš hlas v pevných rukách, ktoré budú chrániť všetko, na čom vám záleží.“

Najmenej známy predstaviteľ krajne pravicových a insitných politických predstáv a myšlienok.

Ďalšieho kandidáta nájdete na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Historik a vedecký pracovník Ústavu pamäti národa v Bratislave a štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po skončení štúdia pracoval ako archivár a referent na ministerstve kultúry. V rokoch 2000 až 2003 pôsobil na Úrade vlády v Sekcii pre ľudské práva a menšiny. 

Od roku 2004 je zamestnaný v Ústave pamäti národa, kde sa zameriava na prenasledovanie cirkví a občiansku rezistenciu za komunistického režimu v Česko-Slovensku. Do povedomia verejnosti sa dostal tým, že podal trestné oznámenie na podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu (Smer) za to, že zamenil vo svojej kancelárii oficiálny portrét prezidentky za portrét kubánskeho komunistického revolucionára a masového vraha Che Guevaru. Za svojho konzervatívneho kandidáta si ho vybrali strany Za ľudí a Kresťanská únia. Svojimi podpismi pod jeho kandidatúru prispeli aj poslanci Matovičovho hnutia Slovensko.

Okrem kritických postojov ku prototalitným názorom Ľuboša Blahu a pôsobením v Ústave pamäti národa nie je známy ničím. Zrejme staví na kritiku totalít našej histórie.

Prezidentské voľby 2024: Aké tromfy vytiahne na voličov 11 kandidátov?

Súvisiace články

Prezidentské voľby 2024: Poznáme zoznam kandidátov, pred polnocou prišlo veľké prekvapenie

Prezidentské voľby 2024: Ako Harabin zamieša kartami? S prostou matematikou si nevystačíme

Pellegrini chce voľby prezidenta aj zo zahraničia: Takto by si to predstavoval!