TASR

Prezidentka namieta ustanovenia o menovaní a odvolávaní predsedov Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), rovnako i skrátené legislatívne konanie pri prijímaní zákona. Hlava štátu zároveň navrhuje, aby Ústavný súd pri prijímaní jej návrhu pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení.

Prezidentka namieta zmenu, podľa ktorej by menovanie a odvolávanie predsedov ŠÚ a ÚDZS prešlo z kompetencie prezidenta výlučne na vládu. "Podradenie menovania a odvolávania predsedu ŠÚ a predsedu ÚDZS a vynechanie prezidenta z týchto ústavných aktov je v nesúlade s ústavou, ako aj s princípom deľby moci," vysvetľuje prezidentka. Hlava štátu argumentuje postavením a kompetenciou oboch úradov, ktoré podľa nej zaraďujú ich predsedov jednoznačne medzi vyšších štátnych funkcionárov. "V zmysle záverov Ústavného súdu ich menovanie musí byť preto zverené prezidentovi republiky a nie vláde," dodala hlava štátu.

Prezidentka vidí rozpor s ústavou aj v prípade zmien zákonných dôvodov a ich aplikovateľnosti pre odvolanie predsedov oboch štátnych orgánov. "Novela zaviedla fakticky neobmedzenú možnosť vlády odvolať 'nepohodlných' predsedov oboch štátnych orgánov," mieni Čaputová. Zároveň poukazuje na to, že znenie novely možno uplatniť aj na súčasných šéfov ŠÚ a ÚDZS, čím dochádza v tomto prípade k rozporu s ústavným zákazom retroaktivity.

Prezidentka je tiež presvedčená o tom, že neexistovali ani zákonné dôvody na skrátené legislatívne konania, zvýrazňuje, že zavádzaniu zmien nepredchádzala patričná odborná diskusia a pri prerokovaní v parlamente neboli dodržané pravidlá zákonodarného procesu. Prezidentka zároveň navrhuje ÚS, aby pri prijatí jej podnetu pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení.

Čaputová si nemyslí, že jej podnet by mohol ohroziť vznik nového ministerstva športu a cestovného ruchu, ktorého šéfa Dušana Keketiho v piatok menovala do funkcie. Zriadenie nového ministerstva v súčasnom stave verejných financií síce považuje za sporné, rešpektuje však právomoc vlády. "Nevidím v tom neústavný rozmer, preto som to vo svojom podnete ani nenamietala," vysvetlila.

Novela tzv. kompetenčného zákona predpokladá okrem zmien týkajúcich sa ŠÚ a ÚDZS i vznik ministerstva cestovného ruchu a športu od 1. februára. Upraviť sa majú tiež pôsobnosti kontrolných orgánov v nadväznosti na potrebu ochrany obranných záujmov SR v súvislosti s vývozom, prepravou, sprostredkovaním a tranzitom položiek s dvojakým použitím, obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu a obchodovaním s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov. Poslanci právnu normu schválili 20. decembra, po jej vetovaní prezidentkou zákon opätovne schválili 16. januára.

Víta pokračovanie pomoci Ukrajine, mrzia ju však Ficove výroky

Prezidentka víta, že vláda naďalej pokračuje v pomoci Ukrajine. Mrzia ju však výroky premiéra Roberta Fica (Smer-SD) smerujúce k spochybňovaniu vojny v ukrajinskom Kyjeve. Vyplýva to z jej piatkového vyjadrenia. "Myslím, že od začiatku tejto vlády je jasné, že jedno je rétorika a druhé sú skutky, ale ani rétorika sa nesmie podceňovať. Mňa veľmi mrzia a považujem za veľmi necitlivé vyjadrenia premiéra, ktoré smerovali k spochybňovaniu toho, či je v Kyjeve vojna," priblížila.

Hlava štátu zdôraznila, že v Kyjeve bola po vypuknutí vojny dvakrát. "Tú hrôzu, ktorú som mohla aj tam vidieť, v okolí Kyjeva ani nehovorím, tá by sa dotkla každého trochu empatického človeka. Stačí sa tam ísť pozrieť," uzavrela.

Holokaust sa podľa Čaputovej nezačal zo dňa na deň

Predchádzali mu podľa nenávistné prejavy, fyzické útoky na jednu z menšín. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová na bratislavskom Rybnom námestí pri piatkovom pietnom akte na pamiatku obetí holokaustu. "Musíme byť citliví a vnímaví, ak sa také niečo deje v akejkoľvek spoločnosti vrátane Slovenska," uviedla hlava štátu. Holokaust označila za jednu z najväčších tragédií, ktorú ľudstvo zažilo.

Je podľa nej dôležité si ju pripomínať každý jeden rok a pamätať na to. "Pretože nikdy nevieme, ako ďaleko je od nenávistných prejavov a slov k činom," dodala. Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu pripomína 27. januára utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k oslobodeniu koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945.

Prezidentka sa nedá: Čaputová napadla kompetenčný zákon na Ústavnom súde!