Určite to nie je so zdravotníctvom horšie a&nbsp;horšie, vyhlásila líderka kandidátky Demokratov a&nbsp;lekárka Andrea Letanovská. „Slovenské zdravotníctvo je dnes v&nbsp;určitých ostrovoch excelentnosti porovnateľné so svetom,“ povedala. Zaspomínala si na svoje začiatky v&nbsp;90. rokoch, keď trvalo hodinu, kým prišla sanitka k&nbsp;pacientovi a&nbsp;v&nbsp;zákrutách „z&nbsp;tisícdvestotrojek vypadávali dvere“. Dôvod kritiky zdravotníctva vidí inde. „Určite nie je horšie, len máme čoraz vyššie a&nbsp;vyššie nároky,“ porovnala Letanovská situáciu zo svojich začiatkov s&nbsp;dneškom.

Za pravdu jej dal lekár a&nbsp;poslanec za Smer Vladimír Baláž. Podľa neho neboli naplnené očakávania spoločnosti, ale „nehovorme, že zdravotníctvo je pred kolapsom“.Bývalý štátny tajomník ministra zdravotníctva a&nbsp;expert KDH Peter Stachura dodal, že „keď sa díva na niektoré ambulancie, jednodňové chirurgie, tak vyzerajú lepšie ako v&nbsp;Rakúsku“. Priznal však, že časť zdravotnej starostlivosti sa stáva nedostupná „pre ľudí, ktorí nemajú dostatok zdrojov“. Problém je teda aj v&nbsp;zlej finančnej situácii Slovákov. „Počúvam dennodenne príbehy, z&nbsp;ktorých sa chce plakať. Pokiaľ človek nemá peniaze alebo nepozná niekoho, tak je kvalita zdravotnej starostlivosti často úbohá,“ vyznal sa Stachura.

Iný názor má bývalá šéfka parlamentného zdravotníckeho výrobu Janka Bittó Cigániková zo SASKY. „Z&nbsp;pohľadu pacientov je zdravotníctvo horšie,“ vyhlásila a&nbsp;uviedla príklad čakacích lehôt na operácie. „Ľudia sa vedia dostať k&nbsp;modernej liečbe lepšie ako pred tridsiatimi rokmi, ale situácia je katastrofálna v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tým, koľko peňazí sme do zdravotníctva dali,“ podčiarkla. Kritizovala, že ľudia musia čakať na vyšetrenie u&nbsp;špecialistu či na niektoré zákroky. „Musíme mať odvahu ľuďom povedať, aký je rozpočet a&nbsp;čo si môžeme dovoliť. Nič nie je zadarmo,“ vyhlásila.

Oskar Dvořák, kandidát na ministra zdravotníctva za Progresívne Slovensko, uznáva, že sa zlepšil vek dožitia. „Jeme lepšiu stravu, zlepšuje sa životné prostredie, ale otázka je, či sa naše zdravie zlepšuje tak ako našim susedom,“ upozornil na európske štatistiky dožitia v&nbsp;zdraví, v&nbsp;ktorých je Slovensko na chvoste.

Zuzana Dolinková z&nbsp;Hlasu je presvedčená, že za zlý stav môžu nesystémové kroky, ktoré sa robili v&nbsp;posledných rokoch. Spomenula štrajk nemocničných lekárov, ktorým ešte premiér Eduard Heger (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) zvýšil platy, aby zažehnal ich výpovede. Tieto peniaze však chýbajú napríklad pediatrom. Preto považuje za logické, že dali výpovede z&nbsp;ambulantných pohotovostných služieb.

Politici sa zhodli, že zmeniť treba vzdelávanie medikov. Podľa Baláža je pomýlené očakávať, aby neštudovali v&nbsp;Česku. „Pýtajme sa, čo môžeme urobiť pre to, aby sme zlepšili lekárske fakulty a&nbsp;výučbový proces na Slovensku. Ale zmeniť trend, aby Slováci neštudovali v&nbsp;Česku, je nonsens. Nehnevajme sa za nich preto, je to ich právo,“ tvrdil Vladimír Baláž.

Bittó Cigániková kritizovala, že medici môžu praxovať len v&nbsp;štátnych univerzitných nemocniciach, ktoré nie sú také kvalitné. „Treba ich pustiť na prax aj do súkromných zariadení alebo do zahraničia,“ dodala. Baláž jej dal za pravdu, podľa neho by sa medici mali vzdelávať v&nbsp;prvom rade v&nbsp;certifikovaných zariadeniach. „A&nbsp;je jedno, či sú štátne alebo súkromné,“ zdôraznil.

Saska navrhuje zriadiť virtuálne účty pre študentov a&nbsp;žiadať od nich, aby peniaze, ktoré štát do nich investoval pri štúdiu, mu vrátili cez odvody a&nbsp;dane prácou doma.Stachura zasa upozornil, že aj jeho pred dvadsiatimi rokmi zlákal do zahraničia plat. „Nemáme dobré pracovné prostredie, preto sa lekári nevracajú,“ potvrdil s&nbsp;tým, že v&nbsp;prvom rade treba zmeniť systém a&nbsp;podmienky vzdelávania budúcich lekárov.

Aj Dvořák spomenul, že mladým lekárom prekážajú najmä rozpadávajúce sa nemocnice či nemožnosť kariérneho rastu. Preto virtuálny účet Sasky považuje za niečo, čo bude „stredoškolákov ešte viac vyháňať do zahraničia“. Naopak, myslí si, že štát by mal lekárom aj sestrám, ktorí sa vracajú zo zahraničia, pomáhať napríklad presídleneckými grantmi.

Letanovská argumentovala, že z&nbsp;tých, ktorí študujú priamo v&nbsp;zahraničí, sa domov nevráti 30 percent. Po štúdiu na Slovensku odíde von za prácou približne 10 percent absolventov lekárskych fakúlt. Dala za pravdu Bittó Cigánikovej, že nemocnice nepracujú so šikovnými študentmi a&nbsp;nepodchytia tých najlepších už počas štúdia. „Platy už nie sú na prvom mieste, ale spôsob financovania je veľmi rovnostársky. Už študenti vedia, že tí najlepší nebudú lepšie odmeňovaní,“ povedala.

Hlas chce podľa Dolinkovej zriadiť pre mladých ľudí tzv. štartovné, aby mali peniaze na rozbehnutie svojho povolania. To by však nemalo platiť len pre medikov, ale napríklad aj pre budúcich učiteľov.

Denník Plus JEDEN DEŇ a týždenník PLUS 7 DNÍ pripravujú aj ďalšie veľké predvolebné debaty. Budú o témach, ktoré Slovákov najviac trápia. Nabudúce bude Noro Dolinský hovoriť so zástupcami politických strán o chudobe na Slovensku. Termín debaty je 23. augusta a na weboch spomínaných médií budete môcť diskutujúcim položiť otázky.

Predvolebný špeciál Plus JEDEN DEŇ: Zdravotníctvo nekolabuje, tento krok však nie je riešením