TASR

Cieľom je zavedenie novej štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí. Návrh tak reaguje na bytovú krízu, zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií i infláciu, ktoré najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu.

"Zámerom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 percent z príjmu domácnosti pričom náklady nad hranicou tzv. normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami," píše sa v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Zámer určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 percent príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia, a 30 percent príjmu v prípade osôb v nájme. "To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 percent príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 percent príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované," spresňuje dôvodová správa s tým, že to zabráni potenciálnym špekuláciám.

V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať podľa návrhu nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 percent životného minima pre vlastníkov a 30 percent životného minima pre nájomníkov. Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom okolo 490.000 ľudí.

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. decembra 2022, a to aj vzhľadom na predpokladaný legislatívny proces. Navrhovaný príspevok nemá nahradiť ten aktuálny v platnosti. Ľuďom, ktorí ho poberajú, má byť výška príspevku dorovnaná do výšky navrhovanej dávky.

Poslanec Valášek navrhuje ROZŠÍRENÝ príspevok na bývanie: O koľko si ľudia PRILEPŠIA?