Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Skupina podľa Pellegriniho dokáže diskutovať s rešpektom a porozumením, pričom takýto dialóg je podľa neho medzi politikmi v dnešnom svete čoraz vzácnejší. "Všetci nesieme zodpovednosť za našu budúcnosť a žiadna z našich krajín nie je sama o sebe izolovaným ostrovom. Spolupráca je a bude naším najsilnejším nástrojom v súčasnom geopolitickom podaní," skonštatoval slovenský prezident.

Hlavy štátov sa zhodli na rozširovaní EÚ o ďalšie štáty, a to Ukrajinu a Moldavsko či balkánske krajiny. "Rozšírenie Európskej únie je veľmi dôležitým bodom programu každého z nás, pretože je príležitosťou na posilnenie európskej bezpečnosti a zárukou ďalšieho hospodárskeho rozvoja, ale rozšírenie nemá byť automatickým spúšťacím procesom. Kandidátske krajiny majú pred sebou veľa práce na vlastnej strane vrátane mnohých bolestivých, zásadných reforiem," uviedol Pellegrini.

V súvislosti s energetickou bezpečnosťou poznamenal, že štáty musia pokračovať v diverzifikácii dodávateľských reťazcov a budovaní prepojenia medzi energetickými sieťami. Pellegrini apeloval aj na rozvíjanie a obnovenie rozsahu priemyslu, a to najmä v obrane.

Bulharský prezident Rumen Radev skonštatoval, že lídri diskutovali o dôležitých veciach, ktoré sa týkajú budúcnosti Európy. Za prioritu číslo jeden považuje priniesť mier celému svetadielu. Na vojny a dosiahnutie mieru poukázala aj prezidentka Grécka Katerina Sakellaropulosová. Rusko ako agresor musí podľa estónskeho prezidenta Alara Karisa zaplatiť za škody, ktoré spôsobilo.

Slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová deklarovala, že Slovinsko bude naďalej pomáhať Ukrajine. Poukázala aj na transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA. Nie je podľa nej dôležité, kto vyhrá najbližšie prezidentské voľby v Amerike, Európa sa musí rozprávať s každým víťazom. "Transatlantické partnerstvo zohráva osobitnú úlohu. Je kľúčové pre európsku bezpečnosť. Transatlantické väzby so Spojenými štátmi sú súčasťou dlhodobej bezpečnostnej politiky bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby," doplnil Pellegrini.

Lídri v piatok rokovali v poľskom Krakove na hrade Wawel, historickom sídle poľských kráľov. Tento rok samit hostil prezident Poľskej republiky Andrzej Duda. Za jedným rokovacím stolom sa stretli prezidenti Bulharska, Estónska, Grécka, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Lotyšska, Poľska, Slovenska, Slovinska a Talianska. Témy stretnutia súviseli aj s prioritami poľského predsedníctva v EÚ v prvom polroku 2025.

Skupina Arraiolos je neformálne politické fórum prezidentov časti členských krajín EÚ. Jej názov je odvodený od portugalského mesta Arraiolos, kde sa uskutočnilo prvé stretnutie v roku 2003. Slovenská republika bola zastúpená po prvý raz na stretnutí skupiny v roku 2022 bývalou prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Pellegrini diskutoval o rozširovaní EÚ aj Ukrajine: Spolupráca je naším najsilnejším nástrojom!

Súvisiace články

Pellegrini sa stretol s rakúskym prezidentom: Uzatvárajú významnú dohodu, pozrite si FOTO

Bleskový zásah maďarskej polície: Zadržali Nemca hľadaného za pedofíliu! Našli ho za dva dni

Splnomocnenca vlády Kotlára mali údajne napadnúť: Prehovoril o útoku