Senát Najvyššie súdu na čele s predsedníčkou senátu Janou Zemkovou dnes dospel k záveru, že: "Žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietame." Politológa Miroslava Řádeka to neprekvapilo. "Veľmi ťažko sa môže legálnou cestou zrušiť politická strana, ktorá sa legitímne dostala do parlamentu."

Chyba sa vraj stala už dávno, keď sa transformovala Slovenská pospolitosť na stranu ĽSNS: "Tam išlo evidentne o to, že ľudia, ktorí v minulosti zastávali názory a myšlienky pravicového extrémizmu, si len založili inú extrémistickú stranu," hovorí Řádek s tým, že na to použili dohodu so Stranov priateľov vína, ktorú prevzali a premenovali na ĽSNS. Vtedy podľa neho Slovensko problém nemalo a začalo ho mať, až keď sa kotlebovci dostali do parlamentu. "Z politického hľadiska by bolo absolútne účelové, keby Najvyšší súd rozpustil ĽSNS," myslí si Řádek.

"Ak bola ĽSNS naozaj radikálna, tak jej bolo treba zabrániť vzniknúť. Demokracia a štát mala mať sebazáchrannú reflexiu ďaleko skôr, ako dnes," konštatuje Řádek. Historik Jakub Drábik si myslí, že keď už to došla až sem a teraz sa strana rušila, mala byť rozpustená: „Rozhodnutie nerozpustiť ĽSNS je nebezpečným precedensom, že extrémistické strany sa môžu pohybovať na úplnej hrane zákonov.“ Podľa neho to v istom tzmysle pripomína situáciu v medzivojnovom Nemecku.

Ako Drábik vraví, fašizmus sa musel po 2. svetovej vojne prispôsobiť a využívať demokratickú rétoriku a spôsoby. Skrývať svoju pravú tvár - to fašisti pred vojnou robiť nemuseli. V tom je dnešný fašizmus podľa neho iný, no stále rovnako nebezpečný. „Situácia z 30. rokov sa už ale určite opakovať nebude,“ tvrdí Drábik. Ná záver dodal: „Rozhodnutie súdu však musíme rešpektovať.“

Extrémizmus je podľa Řádeka v tomto čase celosvetový problém: „Je v EÚ aj USA.“&nbsp;Prehlbovať sa vraj začal po finančnej kríze v rokoch 2008 a 2009. „Tu začali pribúdať alternatívne, alebo protestné strany a hoci ĽSNS môžeme považovať ako extrémistickú stranu a podľa môjho názoru taká aj je, tak ona je voličmi vnímaná aj ako protestná,“&nbsp;prízvukuje Řádek. Myslí si však, že do takej podoby ako to bolo v 30. rokoch v Nemecku to nepríde: „Toto bude otázka skôr toho, ako budú politickú a ekonomickú situáciu riešiť nové politické strany.“

Zároveň dodáva, že antisystémové strany sa výrazne rozmohli aj vďaka migračnej kríze. „Migračná kríza má tiež veľký vplyv na radikalizmus. Ak by v roku 2015 nebola migračná kríza, ani Sme Rodina, ani Kotlebova ĽSNS by dnes v Slovenskom parlamente nesedeli.“

Pred Najvyšším súdom bola počas pojednávania protestovať proti fašizmu aj herečka Zuzana Krónerová. Tá nám prezradila, že nemá rada fašizmus: „Prišla som protestovať proti fašizmu a extrémizmu.“ Podľa nej sa zúčastňuje to tichého protestu občanov, aby si ľudia uvedomili o čo tu ide a že je to fašistická ideológia: „Pohnútky ľudí ktorí sú voličmi tejto strany, tak s nimi treba diskutovať a hovoriť. Diskusia je strašne dôležitá a aj vzdelávanie našich mladých ľudí a detí na školách. Aby človek nestratil kritické myslenie.“

Novinár a publicista Marian Leško sa na proteste pridal ku Krónerovej a pritvrdil: „Všetci čo sme sem prišli protestovať si myslíme, že strana Mariana Kotlebu porušuje svojou činnosťou ústavu Slovenska a medzinárodné zákony, tak sme za to, že by mala byť rozpustená, tak ako to navrhol generálny prokurátor. Myslím si že čas podporovateľov Kotlebu nemá najmenšiu ilúziu o tom, kto to je a o čo mu ide."&nbsp; Podľa neho kotleba využíva to, že každý kto je nespokojný s dnešnou situáciou, si môže do Kotlebu naprojektovať svoje vlastné predstavy. V jeho strane je vraj zmes rôznych ľudí: „Od tvrdých neonacistov, až po ľudí, ktorí sú iba nespokojní, s tým, ako to na Slovensku vyzerá.“

Protestu sa zúčastnil aj publicista Martin Milan Šimečka. Vyjadril sa k tomu, prečo také niečo na Slovensku môže vzniknúť „Slovensko má fašistickú tradíciu. Kotleba nadväzuje na slovenský fašistický štát. Tí, ktorí volia Kotlebu, tak volia aj minulosť.“ Aj on si myslí, že časť ĽSNS nie sú fašisti, ale „Majú pocit že sú opustení, že sa na nich vláda vykašlala, že je skorumpovaná. A toto je ich protest. Oni nevedia presne čo volia, ale majú pocit, že sem príde niekto kto zavedie poriadok. Samozrejme sa hlboko mýlia.“

FOTOGRAFIE Z PROTESTU PRED NAJVYŠŠÍM SÚDOM NÁJDETE V NAŠEJ GALÉRII.

ĽSNS prežila, odborník sa tomu nečuduje: DRSNÉ SLOVÁ o tom, v čom urobil štát pred rokmi chybu!