Extrémne horúčavy šplhajúce sa k tropickým 40 °C sú podľa ekológa a poslanca Európskeho parlamentu Michala Wiezika dôsledkom globálneho otepľovania. „Tento proces sa ešte len rozbieha. Je reálne riziko, že do konca storočia bude nárast globálnej teploty na úrovni štyri až päť stupňov, čo by sa pre nás skončilo katastrofou,“ upozornil.

Podľa jeho kolegu z europarlamentu a odborníka na životné prostredie Martina Hojsíka budú horúčavy a suchá realitou každého slovenského leta. „Budeme mať častejšie a dlhšie trvajúce vlny horúčav, aké sme zažili v posledných dňoch. Okrem toho môžeme očakávať aj silné prívalové dažde, ktoré budú krátke, veľmi intenzívne a, žiaľ, niekedy aj ničivé,“ konštatoval so slovami, že horúčavy budú obrovským problémom pre starých, chorých či malé deti. „V Španielsku si minulý týždeň vlna horúčav vyžiadala 500 životov. Klimatická kríza sa bude čím ďalej, tým viac dotýkať aj nášho zdravia, života a majetku,“ odkázal.

Wiezik pritom upozornil, že na celkom iné počasie si budeme musieť zvykať aj počas zimy. „Teplejšia atmosféra nemusí znamenať len menej snehu. Naopak, viac energie v atmosfére môže presúvať rozsiahle vzduchové hmoty zo severu nad naše územie, čo prinesie silnejšie mrazy, ale aj extrémne úhrny zrážok. Zima v čase globálneho otepľovania tak môže byť aj tuhšia, všeobecne, ale bude chudobnejšia na snehové zrážky najmä v stredných a nižších oblastiach. To má významný dosah na jarné sucho,“ vysvetlil. Pripraviť sa zrejme budeme musieť aj na vyčíňanie prírodných živlov. „To že sa atmosféra otepľuje, znamená, že má viac energie, a tak môžu atmosférické procesy nadobúdať extrémne hodnoty. Znamená to aj väčšie riziko vzniku tornád, hurikánov, prívalových dažďov a podobne.“

Obaja odborníci sa však zhodli, že situáciu ešte stále môžeme pozitívne ovplyvniť. „V prvom rade musíme čím skôr prestať spaľovať fosílne palivá, ako sú uhlie, plyn či ropa. Emisie skleníkových plynov sú dokázanou hlavnou príčinou klimatickej zmeny a my ako ľudstvo na tom máme ten najväčší podiel,“ povedal Hojsík. Rovnako Wiezik upozornil, že bude nutné znížiť množstvo skleníkových plynov, ktoré uvoľňujeme spaľovaním fosílnych palív, na nulu. „Musíme významne posilniť schopnosť ekosystémov a pôdy viazať atmosférický uhlík a musíme zaviesť adaptačné opatrenia na oteplenie atmosféry, ktoré je nezvratné a v optimálnom variante nepresiahne hodnotu 1,5 stupňa Celzia,“ ozrejmil.

Wiezik sa okrem iného rozhovoril o téme uhlíkovej neutralite, ktorú môžeme dosiahnuť v roku 2050.&nbsp;

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/odbornici-ekologiu-hojsik-wiezik-varuju-mraziva-predpoved-kedy-nas-zasiahnu-hurikany" target="_blank" rel="noopener">VIAC O TEJTO TÉME Z ÚST WIEZIKA SA DOČÍTATE V NAŠEJ GALÉRII.&nbsp;</a>

Hojsík zdôraznil, že Slováci sa musia pripraviť na to, aby zmenu klímy dokázali zvládnuť, pričom za týmto účelom by sme podľa jeho názoru mali uspôsobiť naše mestá a obce meniacej sa klíme. „Európske peniaze potrebujeme dávať napríklad aj do zelene v našich mestách a obciach. Nemôže sa stávať, aby sme dávali peniaze do betónových námestí,“ uzavrel.&nbsp;&nbsp;

Odborníci na ekológiu HOJSÍK a WIEZIK varujú: MRAZIVÁ predpoveď, kedy nás ZASIAHNU hurikány