Pointa restoratívnej justície, ktorá je tiež predmetom novely, spočíva v náprave páchateľa a poškodeného, nie iba v potrestaní vinníka. Ministerstvo spravodlivosti to chce dosiahnuť pomocou tzv. mediačných úradníkov. Tí by mali na starosť zistiť, prečo problém vznikol a sprostredkovať dialóg medzi poškodeným a páchateľom. Zatiaľ čo za mnoho trestných činov si môžete posedieť v base, alternatívne tresty sa snažia odňatie slobody limitovať.„O obmedzení osobnej slobody by sa malo uvažovať až po tom, čo sa miernejšie formy pôsobenia na páchateľa sankciami - alternatívnymi trestami, obmedzeniami a povinnosťami opakovane ukázali ako nedostatočné. Aj pre tieto prípady zákon ponúka ešte ďalšiu novú možnosť pôsobenia na páchateľa formou krátkodobého trestu odňatia slobody vo dvoch variantoch 1) posledná výstraha - nazretie to väzenského prostredia na 2 až 4 týždne a 2) cielená resocializácia počas programu trvajúceho 3 mesiace. Po výkone krátkodobého trestu sa na páchateľa bude hľadieť ako keby nebol odsúdený, aby boli dopady na jeho ďalší život čo najmenšie,“ vyjadrila sa hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Vanovčanová.

V Európskej Únií sú takéto tresty čoraz viac rozšírené, najmä v krajinách ako Fínsko či Nemecko.P Pokiaľ ide o Slovensko, podľa ministerstva spravodlivosti nevyužívame plný potenciál všetkých trestnoprávnych nástrojov. Politológ má jasné vysvetlenie: Odvíja sa to od mentálnej pripravenosti štátu. Alternatívne tresty sú vizitkou vyspelej liberálnej demokracie. Naopak, tam kde voliči volajú po tvrdšej ruke zákona sa takéto tresty neuplatňujú,“ hovorí Tomáš Koziak, ktorý pôsobí ako rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kútnej hore, ČR. Niektoré politické strany sa s výrokmi politológa stotožňujú.

„Moderné restoratívne prístupy poskytujú priestor pre nápravu nielen dôsledkov, ale aj príčin trestných činov,“ tvrdí expert Progresívneho Slovenska na justíciu Branislav Vančo. „Alternatívne tresty by sa mali využívať viac, hlavne v prípade neúmyselných trestných činov.“

„Cesta restoratívnej justície je správna,“ súhlasí aj Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu. „Skúsenosti zo zahraničia hovoria jasne. Prevýchova odsúdeného má výrazne lepšie výsledky ak mu je uložený alternatívny trest, napr. povinnej práce,“ dodáva. Za ďalší benefit považuje to, že sú lacnejšiou alternatíviou k trestu odňatia slobody. „Jeden odsúdený stojí štát ročne viac ako 22 tisíc eur. Slovensko má v EU druhý najvyšší počet odsúdených v prepočte na 100 tisíc obyvateľov.“ Predkladanú novelu Trestného zákona považuje strana Hlas za začiatok v dlhej ceste za spravodlivejším Slovenskom.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/nizsie-tresty-drogy-novela-trestneho-zakona-prinasa-velke-zmeny-toto-dajte-pozor-2">POTREBNÉ INFORMÁCIE O NOVELE NÁJDETE TU!</a>

Na konkrétne body návrhu novely Trestného zákona sme sa pýtali aj Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Miernejších trestov by sme sa mohli dočkať v prípade prechovávania ľahkých drog na vlastnú spotrebu. Aktuálne kauzy ukazujú, že tresty za prechovávanie malého množstva omamných látok sú extrémne vysoké a neprimerané závažnosti trestného činu. Cieľom novely má byť aj odlišovanie medzi prechovávaním a obchodovaním.

Vyšších trestov by sme sa naopak mohli dočkať v prípade alkoholu za volantom, daňových podvodoch či ublížení na zdraví. Zvýšiť by sa mali tresty zvlášť v prípade, že pri jazde pod vplyvom dôjde k úmrtiu osoby. Ministerstvo spravodlivosti pritom poukazuje na alarmujúce číslo dopravných nehôd spôsobených alkoholom, kde došlo k úmrtiu osôb. Novela Trestného zákona by mala vstúpiť do platnosti 1. januára 2024.

NIŽŠIE TRESTY za DROGY? NOVELA Trestného zákona prináša VEĽKÉ ZMENY: Na TOTO si dajte POZOR!