SITA

TASR

Členovia NATO na samite vo Vilniuse schválili „najpodrobnejšie obranné plány od konca studenej vojny“, oznámil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg (64). Nová stratégia, ktorú spojenci pripravili pre prípad ruského útoku, prípadne teroristickej hrozby, počíta okrem iného s dramatickým zvýšením počtu vojakov pripravených rýchlo nastúpiť do akcie. „V rámci nových plánov je cieľom NATO nasadiť 300-tisíc vojakov v stave vysokej pripravenosti vrátane námorných a vzdušných síl,“ povedal Stoltenberg. Na implementáciu obranných plánov schválili vedúci predstavitelia NATO aj nový akčný plán na podporu obranného priemyslu a zaviazali sa vynakladať na obranu najmenej 2 % HDP ročne.

Slovenský minister obrany Martin Sklenár (42) ocenil napríklad rozhodnutie Španielska prispieť k vojenskému posilneniu východného krídla NATO, a to vyslaním svojich vojakov na Slovensko. Španielski vojaci tak budú pôsobiť na Lešti.

„Na samit som odletela so zámerom dosiahnuť čo najviac, pokiaľ ide o obranu slovenských záujmov,“ ozrejmila ešte v utorok prezidentka Zuzana Čaputová (50). „Budeme rokovať o posilňovaní obrany východného krídla Aliancie, pričom pre Slovensko ostáva prioritou najmä rozmiestnenie protivzdušnej obrany na východnej hranici tak, aby boli všetky štáty vrátane Slovenska dostatočne chránené,“ doplnila.

Ostro sledovanou udalosťou je aj ukončenie švédskej neutrality, čím by sa Švédsko mohlo stať 32. krajinou v zoskupení NATO. Stoltenberg ešte v pondelok večer oznámil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (69) sa rozhodol predložiť žiadosť Švédska o vstup do NATO parlamentu svojej krajiny. O vstupe Švédska do NATO mal s Erdoganom však ešte rokovať aj maďarský premiér Viktor Orbán (60). "Až potom bude jasnejší osud ratifikácie švédskeho členstva maďarským parlamentom," uviedol v utorok pre server hvg.hu predseda zahraničného výboru parlamentu z maďarskej vládnej strany Fidesz Zsolt Németh.

Otázku vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie, ale aj ďalšie rozhodnutia samitu pozorne sledovala aj Ruská federácia. „Moskva pozorne sleduje rozhodnutia prijaté na samite a bude ich analyzovať, aby prijala opatrenia zamerané na zaistenie svojej bezpečnosti,“ povedal počas utorkového telefonického rozhovoru s novinármi hovorca Kremľa Dmitrij Peskov (55).

Aliancia tiež na samite potvrdila, že Ukrajina sa v budúcnosti stane jej členom. A zároveň sa jej členovia dohodli na odstránení požiadavky plnenia akčného plánu zo strany Ukrajiny, čo urýchli jej vstup do NATO. „… keď sa na tom spojenci dohodnú a Ukrajina splní podmienky,“ poznamenal Stoltenberg. Podľa šéfa Aliancie je však v tejto chvíli najdôležitejšie, aby Ukrajina zvíťazila vo svojej obrannej vojne proti Rusku. „Bez toho totiž nemôže vstúpiť do NATO,“ zdôraznil. Novovzniknutá Rada NATO – Ukrajina bude podľa Stoltenberga platformou, kde sa budú predstavitelia oboch strán stretávať „ako rovnocenní partneri“. Prvé stretnutie rady sa uskutočnilo v stredu. Samotný Zelenskyj dúfa v skorý vstup Ukrajiny do Aliancie. Jeho reakciu nájdete v galérii.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/najpodrobnejsie-obranne-plany-konca-studenej-vojny-co-vlastne-dohodlo-samite-nato">REAKCIU ZALENSKÉHO NÁJDETE V GALÉRII</a>

Najpodrobnejšie obranné plány od konca STUDENEJ VOJNY: Čo sa vlastne DOHODLO na SAMITE NATO?