TASR

Ministerka si myslí, že v medializovaných prípadoch týkajúcich sa exšéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského či kauzy Gorila by bolo lepšie, keby vo veci rozhodol súd, a to aj vzhľadom na štádium prípravy vznesenia obžaloby.

"Nechcem znevažovať GP SR, lebo si myslím, že je jednoduché zhodiť GP zo stola pri takejto mediálnej kauze, ktorá je vnímaná verejnosťou tak, že sa neumožňuje vyšetriť korupciu. Myslím si, že je nešťastné, že GP zrušila toto rozhodnutie. Podľa mňa aj v prípade Gorily. V tomto prípade som tú vec videla a posúdila som, že podľa mňa je na mieste, aby tam stíhanie bolo. Zjavne máme na to iný názor," reagovala Kolíková na otázku, či má vedenie prokuratúry jej dôveru.

Podčiarkla, že záväzok zúžiť spornú kompetenciu vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády. Zmeny by podľa nej mali byť súčasťou plánovanej novelizácie. "Právna úprava by vymedzila tie rozhodnutia, na ktoré by sa negatívny pokyn nemal vzťahovať. Uvažovali sme práve o vznesení obvinenia a uznesení, ktoré súvisí so začatím trestného stíhania," ozrejmila. Zmeny chcela riešiť cez vládny návrh aj preto, aby prešli riadnym pripomienkovaním. Podľa vlastných slov nevnímala tlak v koalícii od niektorého z partnerov na odloženie tejto zmeny.

Vie si predstaviť prípady, keď by bolo dobré, aby GP túto kompetenciu mala. Preto ju nechce zrušiť, len zúžiť. Hovorí o predchádzaní pnutiam medzi jednotlivými inštitúciami ako Generálna a Špeciálna prokuratúra, ktoré môžu mať rôzny právny názor. Považuje za nešťastné, že aktuálne došlo k situácii, keď GP vyhodnocuje otázku vznesenia obvinenia alebo začatia stíhania zo strany Špeciálnej prokuratúry. "Nemuselo za tým byť žiadne nekalé konanie, len iný pohľad," poznamenala.

Pri prípadnom opätovnom vznesení obvinenia proti osobám, ktorým ich GP zrušila, sa podľa ministerky treba pozrieť na konkrétne dôvody rozhodnutia. Vyšetrovateľ by sa podľa šéfky rezortu justície mal zamerať napríklad na nové dôkazy.

&nbsp;
Ministerka trvá na tom, že pre vyšetrenie závažných trestných činov je dôležitý aj inštitút spolupracujúceho obvineného. Obvinenie či obžaloba by podľa nej nemali stáť len na ich výpovediach. "Mala by to byť spleť nadväzností viacerých dôkazov, ktoré vo svojom celku dávajú jednoznačný obraz o tom, ako bol spáchaný skutok a kto je zaň vinný," vysvetlila. O tom, či sú dôkazy dostatočné, by mal podľa nej rozhodnúť súd.
<h3>Článok pokračuje na ďalšej strane.</h3>

Súhlasili by ste so zúžením sporného ustanovenia Trestného poriadku, ktoré dáva možnosť Generálnej prokuratúre SR zrušiť obvinenie či trestné stíhanie?

<h3>Žilinka kritizuje snahu odobrať šéfovi Generálnej prokuratúry možnosť zrušiť obvinenie či stíhanie</h3>
Ak nebude mať generálny prokurátor možnosť zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, stane sa z neho štatista. Vyplýva to zo štvrtkového vyjadrenia generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala preskúmať zúženie tejto kompetencie.

Trestný poriadok v súčasnosti umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak bol takýmto rozhodnutím porušený zákon. Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora pritom nie je prípustný opravný prostriedok. „Toto je jediný inštitút, ktorý má generálny prokurátor na to, aby dosiahol zjednanie nápravy tak, aby bol stav v súlade so zákonom,“ zdôraznil Žilinka.

V prípade, ak došlo k porušeniu zákona, generálny prokurátor podľa jeho slov musí mať právo rozhodnúť. „Dôvody, ktoré vedú k zrušeniu právoplatných rozhodnutí, sú niekedy tak fatálne, tak zásadné, že v ďalšom štádiu trestného konania ich nie je možné reparovať,“ doplnil.
Tvrdí, že pri rozhodovaní a posudzovaní návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí participuje na Generálnej prokuratúre (GP) SR viacero osôb. „Je to moje rozhodnutie a nesiem zaň plnú zodpovednosť. Ale na GP SR máme zavedený systém kontroly piatich párov očí,“ spresnil s tým, že do procesu je okrem neho zapojený referent prokurátor, vedúci oddelenia, zástupca i riaditeľ trestného odboru a tiež námestník generálneho prokurátora.

Uviedol, že v roku 2020 bolo podaných 523 návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. „Z týchto 523 vecí v 85 generálny prokurátor zrušil, či už meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie o vznesení obvinenia,“ doplnil s tým, že v roku 2019 vyhoveli 88 zo 457 návrhov.
<h3>SaS súhlasí so zmenou</h3>
V rámci novely Trestného poriadku chce v súlade s programovým vyhlásením vlády ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) zúžiť toto sporné ustanovenie. So zmenou súhlasí aj SaS. Rozhodnutia o zrušení obvinení exšéfovi Slovenskej informačnej služby Vladimírovi Pčolinskému a ďalším potvrdzujú podľa šéfa SaS Richarda Sulíka správnosť zámeru programového vyhlásenia vlády zrušiť takéto oprávnenia šéfa prokuratúry. Poslanec Národnej rady SR Lukáš Kyselica (OĽaNO) navrhuje legislatívu zmeniť tak, aby mimoriadny opravný prostriedok mohol generálny prokurátor využiť až v prípade, keď sa využili ostatné opravné prostriedky.

Ministerka Kolíková plánuje ZMENU: Spornú kompetenciu Generálnej prokuratúry chce výrazne zúžiť