Kalavská sa do funkcie ministerky zdravotníctva dostala v marci 2018, po tom, čo v kresle nahradila Tomáša Druckera (41), ktorý šiel zachraňovať rezort vnútra. Spomínanú stratifikáciu, ktorú chcela v zdravotníctve presadiť podporovala aj odborná verejnosť. Jej následkom malo byť zvýšenie dostupnosti urgentných príjmov a zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Mal sa tiež vytvoriť priestor pre vznik špičkových pracovísk, respektíve vyššiu špecializáciu nemocníc a odbornosť v samotných ich tímoch. Kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť mali priniesť aj merania výsledkov liečby.

„Pozorne sme počúvali všetky názory, aby sme koncept nastavili čo najlepšie pre skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov a lepšie pracovné podmienky pre lekárov, sestry a iných zdravotníckych pracovníkov,“ povedala podľa <a title="Kalavská, stratifikácia" href="https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2019_09/Stratifikacia_nemocnic_prinesie_kvalitnejsie_a_bezpecnejsie_zdravotnictvo.aspx?did=6&amp;sdid=81&amp;tuid=0&amp;" target="_blank" rel="noopener">npz.sk</a> Kalavská. Súhlasili s ňou aj viacerí odborníci, napríklad uznávaný kardiológ Robert Hatala: „Stratifikácia nemocníc je základný krok k tomu, aby každý občan dostal najlepšiu možnú liečbu a starostlivosť tam, kde to skutočne vedia.“

Stratifikáciu podporovala aj prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévayová. Podľa nej mala priniesť aj to, že pacienti absolvujú nižší počet opakovaných operácií a hospitalizácií, či zlepšenie dostupnosti kvalitnej a adresnej zdravotnej starostlivosti. „Výsledky liečby pacientov v slovenských nemocniciach zaostávajú za krajinami západnej Európy. Je to dôsledok toho, že sa kvalita a výsledky liečby nesledujú. Ak má nemocnica zlé výsledky v niektorej oblasti, nijakým spôsobom sa jej to nedotkne,“ povedala Lévayová.

O reforme nemocníc sa začalo diskutovať ešte začiatkom leta. Zvláštny postoj k nej mal predseda Smeru-SD Robert Fico. Chcel od šéfky rezortu, aby novelu predložila ako ústavný zákon, čo ona už pred tým odmietala. „Chceme robiť reformu podobne, ako ju robili v Dánsku. Ukazuje sa, že výrazne klesli odvrátieľné úmrtia a predĺžila sa dĺžka života,“ povedala v lete Kalavská s tým, že v Dánsku s tým začali ešte v roku 2004. Okrem odborníkov tvrdila aj značná časť opozície, ale aj šéf Mostu-Híd Béla Bugár, že stratifikácia je potrebná. Za bol aj Peter Pellegrini. „Ide o jednu z najväčších zmien v prospech pacienta za posledných 15 rokov,“ povedal ešte na jar.

Vďaka stratifikácii malo postupne vzniknúť minimálne 3 tisíc dlhodobých lôžok po celom Slovensku. Cieľom bolo aj to, aby sa pacient po operácii doliečoval čo najbližšie k svojmu bydlisku. Zmena mala zabezpečiť 46 z doterajších 13 všeobecných nemocníc. „Týmto krokom by sa dostupnosť urgentných príjmov do pol hodiny od bydliska pacientov zvýšila z 87% na 91% územia,“ povedal generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva Martin Smatana.

Šok nastal, keď Kalavská reformu stiahla v októbri z parlamentu na žiadosť samotného Fica s dovetkom, že sa o nej ešte bude rokovať. Minulý týždeň ale Smer na podnet svojho predsedu najskôr stiahol svojich poslancov z parlamentu tesne pred hlasovaním o stratifikácii a na druhý deň vláda na komplet stiahla stratifikáciu z rokovania.

Kalavská hneď na to oznámila, že uvažuje nad demisiou. Nepomohlo ani dohováranie a čas na rozmyslenie, ktorý jej dal premiér Pellegrini. „Stratifikácia nemocníc zostáva kompletne pripravená pre novú vládu a nový parlament,“ povedal . Po dlhej úvahe to ale Kalavská napokon bez káuz na krku a so vztýčenou hlavou vzdala. V pondelok oznámila odchod zo svojej funkcie a jej abdikáciou sa bude zaoberať prezidentka Zuzana Čaputová hneď po tom, ako sa dolieči z choroby. Kto všetko predčasne opustil post ministra zdravotníctva a prečo sa dozviete nižšie.

Politológ Radoslav Štefančík si myslí, že robiť ministra zdravotníctva je jedna z najťažších funkcií vo verejnej sfére. „Aj z toho dôvodu, že slovenské zdravotníctvo dávno stratilo krok za vyspelým svetom,“ povedal Štefančík s tým, že Slovensko má špičkových lekárov, ktorí sa rovnajú svojim kolegom v západnej Európe. Vraj máme ale nedostatočné vybavenie nemocníc, úroveň lôžkových častí, dlhé čakacie lehoty a katastrofálne nízke mzdy zdravotných sestier. K tomu sú vraj oligarchovia pricucnutí na túto sféru ako dojča k prsníku. „To všetko robí zdravotníctvo mínovým poľom, na ktoré keď vstúpite, tak je len otázkou času, kedy poletíte do vzduchu,“ myslí si Štefančík. Zdravotníctvo potrebuje podľa neho akútnu reformu, no politici majú slabú chuť ju spraviť. „Boja sa, že ak začnú robiť reformy v tomto rezorte, tak prídu o priazeň voličov, o hlasy a tým pádom aj o moc,“ povedal o politikoch Štefančík.

Viliam Soboňa (72, HZDS): 24. jún 1992 - 24. november 1993, druhá vláda Vladimír Mečiara (HZDS)

Dôvodom odvolania bolo hlasovanie poslancov parlamentu, ktorí 17. novembra 1993 vyslovili Viliamovi Soboňovi nedôveru. Potom sa dal na podnikanie v oblasti zdravotníctva. Dodnes mu funguje spoločnosť MEDICSO, ktorá za rok 2018 vykázala tržby cez 50 tisíc eur. Soboňu vo funkcii nahradila Irena Belohorská.

Tibor Šagát (76, SDK): 30. október 1998 - 10. júl 2000, vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ)

Abdikoval na svoju funkciu pre spoločenský a politický tlak, ktorému bol vystavený počas ochorenia prezidenta Rudolfa Schustera. Toho hospitalizovali s vysokými horúčkami a po troch operáciách ho v kritickom stave presunuli do Innsbrucku. Po skončení vo funkcii bol poslancom. Aktuálne má na seba písané dve firmy, no nevykazujú žiadny zisk. Šagáta vo funkcii vymenil Roman Kováč.

Ivan Valentovič (65, Smer-SD): 4. júl 2006 - 3. jún 2008, prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD)

Valentovič abdikoval sám z osobných a zdravotných dôvodov. Na návrh Ficovej vlády následne pôsobil ako predseda Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Fico po Valentovičovom konci povedal, že nemal voči ministrovi žiadne výhrady a sám Valentovič mu vraj pomohol s hľadaním jeho nástupcu, ktorým bol Richard Raši. „Len som povedal, že si myslím, že je to človek, ktorý dokáže potiahnuť vozík ďalej,“ povedal Valentovič s tým, že Rašiho si vybral Fico.

Zuzana Zvolenská (47, nominantka Smer-SD): 4. apríl 2012 - 6. november 2014, druhá vláda Roberta Fica (Smer-SD)

Zvolenská prišla na ministerstvo zo súkromnej poisťovne, kde pôsobila na vysokom poste. Funkciu na ministerstve ju stál predražený nákup CT prístroja. Nemocnica Alexandra Wintera v Piešťanoch ho vysúťažila za 1,6 milióna eur. Podobný CT prístroj kúpila nemocnica v českom Havlíčkovom Brode za 540 tisíc eur. Víťazom tendra v Piešťanskej nemocnici bola spoločnosť, v ktorej pred tým pôsobil aj Pavol Paška (†60) zo Smeru. Vo funkcii ju nahradil Viliam Čislák.

Tomáš Drucker (41, nominant Smer-SD): 23. marec 2016 - 22. marec 2018, tretia vláda Roberta Fica (Smer-SD)

Drucker prišiel na ministerstvo zdravotníctva ako krízový manažér. V marci 2018 po vražde Jána Kuciaka (†27) a Martiny Kušnírovej (†27) prešla vláda veľkou rekonštrukciou. On zasadol na post ministra vnútra, no potom, ako nevedel z funkcie dostať policajného prezidenta Tibora Gašpara (57) abdikoval aj na túto funkciu. Na stoličku ministra zdravotníctva po ňom zasadla jeho dovtedajšia štátna tajomníčka Andrea Kalavská (42), ktorú na post tajomníčky navrhol práve Drucker.

Ministerka Kalavská bola ako na mínovom poli: DRSNÉ slová, ktoré predpovedali jej koniec!

Súvisiace články

NABRALA ODVAHU a poriadne to Ficovi vytmavila: Kalavská poslala expremiérovi DRSNÝ ODKAZ!

Výročie revolúcie oslávila aj ministerka Kalavská! Fíha, kto je ten muž vedľa nej?

SMUTNÁ správa pre naše nemocnice: Štátne laboratórium nevznikne! Kalavská prezradila prečo!

Kalavská sa DEFINITÍVNE rozhodla, ako ministerka KONČÍ: Strana Smer ju sklamala!

WAU! Kalavská sa doslova utrhla a toto povedala: POZRITE, ktorému politikovi TOTÁLNE NALOŽILA!