Minister KALIŇÁK vraví POVINNEJ vojenčine NIE: Má iný plán pre VŠETKÝCH, kto si trúfne, ZAROBÍ!

KALIŇÁK zatiaľ POVINNÚ VOJENČINU zaviesť NECHCE: Reagujú starí aj mladí v našej ANKETE!

ZAVELÍ minister Kaliňák NARUKOVAŤ? Expert je opatrný

Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Ministerstvo obrany (MO) SR chce sprístupniť možnosť prihlásiť sa do aktívnych záloh pre všetkých občanov. Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) by sa mohli rozšíriť o tzv. národnú brigádu, ktorú by tvorili dobrovoľníci. Predpokladá, že návrh by mohol byť v parlamente predložený v októbri. Vyhlásil to nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Zároveň zdôraznil, že vláda nechce ísť cestou znovuzavedenia povinnej vojenskej služby.

Robert Kaliňák: Štát je pripravený zaplatiť

„Finalizujeme to, nemáme ešte všetky konkrétnosti dokončené, ale nechceme ísť cestou ani všeobecnej mobilizácie, ani zavedenia povinnej vojenskej služby, ale skôr rozšírením aktívnych záloh na novú verziu, ktorá bude prístupná pre všetkých. (...) Chcel by som dva týždne z vášho ročného plánu (prípadných záujemcov, pozn. red.) plus dva-tri víkendy. Štát je pripravený dať za to nejakú sumu," uviedol Kaliňák.

Členovia brigády by podľa neho mohli pomáhať pri mimoriadnych situáciách, prírodných katastrofách, prípadne v čase vojnového stavu pri strážení dôležitých objektov. „Budete tam mať tri skupiny ľudí. Bývalí vojaci, ktorí sú priradení ku konkrétnej zbrani, strážne útvary, ktoré by primárne pri vojenskej situácii mali takéto úlohy, a potom ľudia, ktorí sa prihlásia, pretože si chcú spraviť vzdelanie smerom k nejakej zbrani. Pretože aj z tohto výcviku môže do budúcna vzniknúť profesionálny vojak," priblížil minister.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/minister-kalinak-vravi-povinnej-vojencine-nie-ma-iny-plan-pre-vsetkych-kto-trufne-zarobi" target="_blank">Povinná vojenčina - áno či nie? Na názory sme sa opýtali Slovákov, ich odpovede sú v GALÉRII</a>

Vo februári sme sa možnostiam zavedenia povinnej služby venovali podrobne. V súvislosti s druhým výročím vojny na Ukrajine a napätou bezpečnostnou situáciou vo svete prišli informácie z Česka, ktoré nasvedčovali tomu, že naši západní susedia nejakú formu povinnej vojenčiny možno zavedú. Zároveň sa niektoré západné krajiny<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/macron-nevylucil-moznost-nasadenia-vojakov-ukrajine-fico-nestrasil-opozicia-trva-svojom" target="_blank"> pohrávali s myšlienkou vyslania vojakov na Ukrajinu</a>, čo premiér Robert Fico (Smer) rázne odmietol.

Chorvátsko sa k povinnej vojenčine vráti od budúceho roku

Medzičasom prišla správa z Chorvátska, že tam povinnú vojenskú službu zavedú už od budúceho roka. Rozhodnutie chorvátskej vlády znamená návrat k brannej povinnosti, ktorú v krajine pozastavili v roku 2008 a v súčasnosti funguje v dobrovoľnom režime. Ostatné krajiny v Európe zvažujú podobné opatrenia alebo už obnovili povinnú vojenskú službu v reakcii na zvýšené napätie v regióne.

Koľko vlastne máme profesionálnych vojakov a čo na to expert? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky Karel Řehka vo februári pre český Blesk naznačil, že vzhľadom na podstav profesionálnych vojakov v&nbsp;ČR bude potrebné zvažovať nejakú formu povinnej vojenskej služby. Pod jeho velením je aktuálne 23 600 profesionálnych vojakov, spolu s&nbsp;vojenskými policajtmi a&nbsp;ďalšími je toto číslo o&nbsp;4 000 vyššie.

Cieľom je 30-tisíc profesionálov. Ďalších 10-tisíc ľudí má Česko v&nbsp;zálohách. „Ak si pripustíme, že sa svet dramaticky nezmení k&nbsp;lepšiemu, bude Česká republika do budúcnosti potrebovať ešte viac, ako je tých 30- a&nbsp;10-tisíc. Takže je nutné zvažovať nejakú formu povinnej či dobrovoľnej vojenskej služby, aby sme generovali dostupné zálohy,“ reagoval Řehka.

Rezort podporuje záujem občanov, ten je nízky

Rovnaký problém má pritom aj Slovensko. Stav našich profivojakov nie je rozhodne dostatočný. Ani minuloročná kampaň na zviditeľnenie služby profesionálnych vojakov zďaleka nenaplnila očakávania. Do Ozbrojených síl (OS) SR vlani prijali 1 154 vojakov, služobný pomer ukončilo 1 129. To znamená, že po kampani, ktorá nebola pre štát zadarmo, pribudlo u&nbsp;nás rovných 25 profesionálnych vojakov&nbsp;„v čistom“.

Je v&nbsp;hre scenár, o&nbsp;akom sa začalo debatovať v&nbsp;susednom Česku? Pýtali sme sa začiatkom roka rezortu obrany. „Ministerstvo pre tento moment neplánuje zaviesť povinnú vojenskú službu. Rezort obrany však plne podporuje záujem občanov o&nbsp;prípravu na obranu štátu, ako aj ich participáciu na dobrovoľnom princípe. Určitá skupina občanov má napríklad po splnení zákonných požiadaviek možnosť stať sa súčasťou ,aktívnych záloh´," reagoval pre Plus JEDEN DEŇ Matúš Pačinda z&nbsp;MO SR.

Aký plat berú vojaci? Aj tie nástupné sú slušné!

Od Kaliňákovho ministerstva sme chceli vedieť aj to, aký je presný stav profesionálnych vojakov na Slovensku. „Početný stav príslušníkov Ozbrojených síl SR by podľa dlhodobého plánu rozvoja mal do roku 2030 dosiahnuť potenciálnu naplnenosť približne 20 000 profesionálnych vojakov. V&nbsp;súčasnosti majú OS SR približne 13 800 profesionálnych vojakov, pričom tabuľkové počty sa v&nbsp;súčasnosti pohybujú na úrovni takmer 18 000 miest. Momentálna personálna naplnenosť tak osciluje zhruba medzi 75 – 77 %, to sa však líši napríklad aj od útvarových dislokácií," vysvetlil rezort s&nbsp;tým, že má ambíciu viac zatraktívniť službu v&nbsp;našej armáde, zároveň však zdôraznil, že sa to nedá urobiť takpovediac zo dňa na deň.

Povinná vojenčina by dnes našu obranu oslabila

Generál vo výslužbe Pavel Macko by bol v&nbsp;otázke obnovenia povinnej vojenčiny opatrný. „Zatiaľ sme ešte ani poriadne nedobudovali našu minimalistickú profesionálnu armádu. Akékoľvek experimentovanie s&nbsp;povinnou vojenskou službou bez dramatického navýšenia obranných výdavkov vysoko nad 2 % HDP by našu obranu neposilnilo, ale naopak, oslabilo,“ upozornil. Pripomenul, že naša krajina je súčasťou NATO. „Sme v&nbsp;systéme kolektívnej bezpečnosti a&nbsp;to nám umožňuje udržiavať menšie primerané sily. Na druhej strane musíme mať svoje základné obranné spôsobilosti, aby sme vedeli reagovať aj na nevojnové krízy a&nbsp;súčasne vedeli účinne prispieť do celkovej kolektívnej obrany.“

Možnosť zavedenia povinnej vojenskej služby by podľa neho bola aktuálna, ak sa bezpečnostná situácia bude zhoršovať. „Pokiaľ by sa v&nbsp;strednodobom horizonte bezpečnostná situácia v&nbsp;Európe a&nbsp;vo svete aj naďalej zhoršovala, potrebovali by sme sa vrátiť aj k&nbsp;tejto téme. Ale to by mala byť seriózna celospoločenská diskusia. Vojna na Ukrajine totiž ukazuje, že nestačí len kvalita, ale pre obranu vo veľkom konflikte je stále dôležitá aj masa pripravených ľudí na plnenie rôznorodých úloh nielen na frontovej línii,“ dodal Macko.

Mimoriadnu službu odoprelo vyše 50-tisíc ľudí

Slováci sa však do uniforiem jednoducho nehrnú a&nbsp;do ostrej vojny už vôbec nie. Potvrdilo sa to vlani. V&nbsp;auguste 2023 rezort obrany informoval, že na začiatku vlaňajška sa mnohí Slováci rozhodli podať „Vyhlásenie o&nbsp;odopretí mimoriadnej služby”. Vznikli tak snahy odrieknuť prípadnú účasť na aktívnej obrane štátu. Dôvod? Šírili sa informácie o&nbsp;údajnej mobilizácii – a&nbsp;to pre konflikt na Ukrajine. Slováci tak zjavne najskôr preventívne, aby nemuseli prípadne bojovať niekde na fronte, masívne reagovali. V&nbsp;januári 2023 tak slovenské úrady prijali viac ako 50 000 vyhlásení o&nbsp;odopretí výkonu mimoriadnej služby.

„Je potrebné opäť spresniť, že podaním spomínaného vyhlásenia branná povinnosť nezaniká. V&nbsp;praxi tak podanie vyhlásenia o&nbsp;odopretí mimoriadnej služby znamená len zmenu formy služby, ktorou by v&nbsp;prípade potreby občan prispieval k&nbsp;obrane SR," pripomenulo v reakcii vlani ministerstvo.

OS SR lákajú ľudí do armády početnými benefitmi, ktoré by ste pri civilných pracovných pozíciách zrejme len ťažko hľadali. Nechýbajú medzi nimi program sociálneho zabezpečenia a&nbsp;zdravotnej starostlivosti nielen počas aktívnej kariéry vojaka, ale aj po nej, výhodné ubytovanie, ale aj solídne nástupné platy či rôzne príspevky. Ani to však, zdá sa, nestačí. „Rezort obrany si je vedomý, že na naplnenie potrebného stavu OS SR treba tieto benefity systematicky rozširovať," pripustilo ministerstvo začiatkom roka, že uchádzačom o&nbsp;službu vlasti chce ponúknuť viac.

Z aktivačného príspevku pre pilotov sa vám zatočí hlava!

Ministerstvo pod vedením Roberta Kaliňáka, ako uviedlo, si uvedomuje, že zvýšiť stavy vojakov, zatraktívniť a&nbsp;posilniť aktívne zálohy je nevyhnutnosť. „Vedenie rezortu predloží vlastný návrh novely zákona. Potenciálni záujemcovia totiž doposiaľ neboli takmer žiadnym spôsobom motivovaní vstúpiť do aktívnych záloh. Nové vedenie ministerstva má ambíciu túto situáciu zásadne zmeniť,“ dodal vo februári hovorca ministerstva Pačinda.

Čo sú aktívne zálohy, kto ich tvorí?

Vojaci sú platení slušne. Ako je to s povinnou vojenčinou inde? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Profesionálni vojaci sa tešia nadpriemerným zárobkom. Koľko berú v&nbsp;hrubom podľa stránky <a rel="noopener" href="http://regrutacia.sk">regrutacia.sk</a>?

Strelci, ženisti, chemici či spojári majú nástupný plat vyše 1 700 eur. Najnižšiu mzdu na začiatok ponúkajú kuchárom či vodičom – a&nbsp;to 1 707 eur. Člen čestnej stráže prezidenta začína s&nbsp;platom 1 810 eur. Vojenský zdravotník má na začiatok 2 200 eur. Profivojaci dostávajú tiež náhrady či aktivačný príspevok. Ten možno získať až do výšky 10-násobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa. Kým pri ženistovi s&nbsp;nástupným platom 1 737 eur je to do 2 808 eur, pri kuchárovi do 5 617 eur, pri pilotoch až do 11 235 eur. Plat stúpa každý rok o&nbsp;1 percento a&nbsp;k&nbsp;nemu prislúcha napríklad aj príplatok za ohrozenie života. Ten je v&nbsp;hodnostiach vojak 2. stupňa alebo poručík 40 eur. Vojaci vyslaní mimo SR poberajú aj zahraničný príspevok. Ďalšie podrobnosti k platom vojakov nájdete v našej galérii.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/minister-kalinak-vravi-povinnej-vojencine-nie-ma-iny-plan-pre-vsetkych-kto-trufne-zarobi" target="_blank">Ďalšie podrobnosti k PLATOM VOJAKOV nájdete v našej GALÉRII</a>

Nie všetci občania by zavedenie povinnej vojenčiny uvítali

Kde je služba vlasti vo svete povinnosťou zo zákona?

Na Slovensku povinná základná vojenská služba, teda povinná vojenčina, platila do roku 2006. Aj keď sa mnohým Slovákom dnes zdá ako veľmi vzdialená či historicky prekonaná, rozhodne to tak nie je za našimi hranicami.

V roku 2014 po ruskej anexii Krymu reagovali Ukrajinci, ale aj Litovčania. Kyjev prišiel s návratom povinnej vojenskej služby ešte v tom istom roku, Vilnius o rok neskôr. Vo Fínsku a v Estónsku ZVS nikdy nezrušili. Lotyšsko začiatkom roka 2024 opäť zaviedlo túto službu, a tak už tento rok povoláva všetkých mužov od 18 do 27 rokov na 11-mesačný výcvik. Povinnú vojenskú službu majú stále aj Švajčiarsko, Rakúsko a Grécko. Plánmi znovu ju zaviesť sa vlani netajil ani šéf holandskej diplomacie. O téme už debatovali aj Paríž či Berlín. „Z mimoeurópskych krajín je to napríklad Izrael, ktorý má trojročnú brannú povinnosť pre mužov a dvojročnú pre ženy, alebo KĽDR s 11 rokmi pre mužov a 7 pre ženy,“ informoval minulý rok portál britskej stanice BBC.

Minister KALIŇÁK vraví POVINNEJ vojenčine NIE: Má iný plán pre VŠETKÝCH, kto si trúfne, ZAROBÍ!

Súvisiace články

Zvýšené napätie v Európe má svoju daň: TÁTO európska krajina zavádza povinnú vojenskú službu

Policajtov aj vojakov majú nalákať PENIAZE: Ujde sa strážnikom vo väzniciach. BUDE TO STAČIŤ?