Martina Ruttkayová

Veronika Kováčová

- Vašu dcéru zavraždili v roku 1976. Prípad však dodnes otriasa spoločnosťou. Ako ste prežili celé tie roky?
Všetky tie roky sú viazané na ňu. Musela som prežiť všetko poníženie a pracovať. Viete, som taká, že mám miesto, kde v tichosti smútim a nedávam to celému svetu až tak najavo. Je to ťažká téma a nie každému by sa to páčilo, ale ja s tým žijem.- Ako vnímate, že časť verejnej mienky aj médií je na strane odsúdených?
Ja som sa bránila, kde som mohla, ale bola som sama iba sama. Musela som to počúvať, ale nemohla som s tým nič urobiť. Keď sa toto objavilo, nebolo to v žiadnom prípad príjemné. Tvrdili to stále tí istí ľudia. Musela som pracovať a ticho to celé znášať.
- Verili ste, že odsúdení siedmi muži spáchali tento ohavný čin od začiatku?
Na začiatku som nevedela, kto je vinný. Chodila som na všetky strany, hľadala som po internátoch. Nič iné ma nezaujímalo. Pamätám si, že som v tom čase robila v nemocnici. V noci som mala sen s Ľudinkou. Ako keby prišla za mnou a v rukách mala nádherné kvety a veľmi sa smiala. Keď som išla ráno do práce, kolega mi hovorí: „No, a už ich majú.“ Bola som ticho, nič som sa neodvážila povedať, čakala som, čo bude ďalej a on sa ma opýtal, či viem, že ich bolo sedem. To som dovtedy nevedela. Postupom času som sa potom dozvedala, čo všetko si moje dievčatko muselo vytrpieť.

- Pochybovali ste niekedy o ich vine? Nikdy. Ani jeden jediný moment. To, že ju uniesli, a že ich bolo veľa, som vedela, lebo som sa to dozvedela, keď som chodila po internátoch a ľuďoch. Mala som vystopované, čo ľudia videli. Chodila som aj do tej dedinky, kde ju utopili, a tam mi ľudia hovorili, ako počuli krik. To, že sú Nitrania, som nevedela, ale to je jedno kto a odkiaľ to bol.

- Kocúr a niektorí ďalší dodnes tvrdia, že sú nevinní. Ako vnímate tieto ich tvrdenia?
Klamú. Ako môžu teraz toto povedať do sveta? A je to možné uveriť, keď sa popriznávali, keď si popísali lístočky vo väzení? A naraz sú nevinní? A kde je moje dieťa? Kto môže tomu uveriť? Tárajú. Veď oni vypovedali, priznali sa a boli zatvorení.- V roku 1982 Krajský súd v Bratislave páchateľov odsúdil, čo napokon potvrdil aj Najvyšší súd. V roku 1990 však prípad nanovo otvorili, pretože opäť Najvyšší súd ČSFR našiel v procese 72 pochybení. Vrahov prepustili na slobodu. Čo ste vtedy cítili?
To urobil pán Havel. Brala som to veľmi ťažko. Písala som, bránila som sa, ako som vedela. Písala som aj novinárom, ktorí vymýšľali hlúposti, ktoré im páchatelia diktovali. To boli strašné časy.- Ako ste zobrali, keď vám ako matke bolo prisúdené menšie odškodné ako vrahom - vám 650-tisíc korún, im 2,3 milióna za prieťahy v súdnom konaní?
Viete, každý má niekoho...- Dnes sa s odsúdenými vrahmi vašej dcéry stretávajú aj niektorí politici či novinári. Čo im chcete odkázať?
Tak to je ich vec, nie moja. Celý národ to počul a videl, keď bol súd. Keď niekto s nimi chodí, tak nech chodí, keď nemá srdce a svedomie. Ale ja nemôžem súhlasiť s tým, keď niekto povie, že sú nevinní.

- Obžaloba vtedy požadovala vysoké tresty, v niektorých prípadoch aj trest smrti. Ako ste sa na to pozerali? V tých časoch by bolo správne smrť za smrť. Prečo by nemali pykať za to, čo urobili? Keď toto dokázali, čo by si za to zaslúžili? Veď mala 19 rokov. Čo urobila? Komu? Také slušné a pracovité dieťa to bolo. Mala právo takto zomrieť? A ešte ju poviazať, zaťažiť kameňom a hodiť do vody? Veronika Kováčová, Martina Ruttkayová foto: archív

Prípad vraždy Ľudmily Cervanovej († 19)

Hrozný zločin sa odohral v noci z 9. na 10. júla 1976. Podľa obžaloby mali mladú medičku násilím vtiahnuť do auta pred internátmi v bratislavskej Mlynskej doline. Skupina mužov ju mala najskôr znásilniť a neskôr, keď páchatelia dostali strach z toho, že ich vyzradí, tak ju zavraždili. Za čin bola odsúdená skupinka siedmich Nitranov. Tí sa k vražde najskôr priznali, neskôr však svoje slová vzali späť. Rozsudok zaznel v septembri 1982. Odsúdení Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Roman Brázda, Stanislav Dúbravický, František Čerman, Pavol Beďač a Juraj Lachman dostali tresty od 4 do 24 rokov. Rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd. V roku 1990 bol prípad nanovo otvorený a všetci obžalovaní boli prepustení na slobodu. V roku 2004 bratislavský krajský súd potvrdil ich vinu, čo potvrdil aj Najvyšší súd. Andrášik a Kocúr sa museli vrátiť za mreže. Dnes sú už na slobode. Jeden z odsúdených, Roman Brázda, zomrel v apríli 2018.

Ako vnímate vy s odstupom času tento prípad? Dajte nám vedieť do komentárov...

Matka zavraždenej študentky Cervanovej prehovorila. Slová, z ktorých vám nabehnú zimomriavky