Michaela Barnová

V akom stave je&nbsp;slovenská spoločnosť, keď si dovolia ľudia&nbsp;objednať&nbsp;vraždu novinára a prokurátora?

Novinári sa vraždia na celom svete, väčšinou to ale vnímame v súvislsoti s rizikovými zónami alebo v súvislosti s autokraciami. Takže pokiaľ sa bavíme o európskych demokraciách, z tohto uhla pohľadu to dáva veľmi zlý obraz o Slovensku.

Vysiela to signál, že táto krajina nie je bezpečná?

Nie. Pre bežného občana je Slovensko bezpečná krajina. Nemám po ruke štatistiky, ale okrem bežnej kriminality, máme určite nižšiu kriminalitu napríklad v hlavnom meste ako v iných metropolách. Bavíme sa o špecifickom prvku kriminality, a to je kriminalita spojená s podsvetím a s možnými politicko-olichargickými prepojeniami. Vo všeobenosti je naša krajina bezpečná.

Dá sa to porovnať so stavom v Taliansku, kedy v 80. a 90. vraždila mafia sudcov a prokurátorov?

Začalo to už v 70. rokoch. Určite treba prihliadať na mieru a kvantitu, neviem, čo by vyšlo na prepočet obyvateľov, keďže Taliansko je početnejšia krajina. Ale ak to vezmeme prakticky, tak tie spoločné črty tu sú. Treba si uvedomiť, že v Taliansku to nebola len mafia, ale aj ľavicoví teroristi, ktorí tam zavraždili kresťansko-demokratického politika. Ale ak by sme tento teroristický aspekt odignorovali, tak pri aktivite podsvetia tam sú podobné črty.

Je možné, že u nás má mafia také postavenie, že ju už ťažko zastaviť a ovládať?

Je to možné. Dlhodobo tvrdím, že riešenie korupcie na Slovenskiu nie je v rukách konkrétnej vlády. Korupčný systém treba zmeniť zmenou zákonov, treba prijať špecifikcé zákony, ktoré možno v rozvinutých krajinách nie sú. A to vrátane zmeny volebného systému, vrátane ochrany prokurátorov...Nie som odborník na bezpečnostnú problematiku, ale minimálne zdravý rozum dá, že veď sú príklady vo svete ako postupovať v prípade, keď podsvetie prerastie do politickéjo establišmentu alebo sa stane politickým establišmentom.

Ako sa nálada ľudí na Slovensku zmenila od vraždy Jána Kuciaka? Mali sme tu najväčšie demonštrácie od roku 1989. Žiaľ, tá odhodlanosť ľudí poklesla. Tým, že niektoré z požiadaviek splnené, padla vláda, je nový minister vnútra, vymenil sa policajný prezident a odhodlanosť ľudí tým poklesla. Preto je tu priestor pre novú generáciu politikov, ktorí nie sú zaťažení vládami, ktoré tu boli doteraz. V pozadí každej doterajšej vlády boli oligarchovia. Je to výzva aj pre Pellegriniho a jeho okolie.

Vytrhlo to ľudí z apatie? Budú znova ochotní vyjsť do ulíc? Ako sa môže prejaviť ich nespokojnosť? &nbsp;Ochota ľuďí chodiť do ulíc je vyvolaná emóciou. Tou bola v tomto prípade vražda novinára a nevinnej obete – jeho snúbenice. Táto emócia sa transformovala do toho, že ľudia boli na námestiach. Každá emócia však postupne vyprcháva a na to, aby ľudia opäť vyšli do ulíc by potrebovali ďalší emočný impulz. Na to však nestačí výzva politickej strany alebo nejakého politika. Tieto impulzy si neviete objednať a varábať ich je nebezpečné. V takom prípade by už išlo o propagandu alebo spindoctoring.

Myslíte, že teraz už ľudia&nbsp;veria, že veci sa môžu pohnúť&nbsp;správnym smerom? Uvidíme, ako sa došetrí vražda, lebo zatiaľ to, čo vieme, je príliš proplánové (keby bol objednávateľom Marian Kočner – pozn.red.). Môj subjektívny názor je, že Kočner nebol iniciátorom tohto zločinu. To je môj subjektívny názor, ktorý je založený len na logických úvahách, nie na dôkazoch.

Máme sa báť návratu mafiánskych praktík? Analytik vie, ako to zvrátiť!