Beňa sa mal pritom v&nbsp;Kongu zdržiavať približne pol roka legálne. Konžská vojenská rozviedka ho zobrala v&nbsp;hlavnom meste Kinshasa. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vo štvrtok potvrdil, že sa o&nbsp;zadržaní dozvedel v&nbsp;stredu podvečer. „Máme informáciu od SIS, že tam bol zadržaný pre podozrenie z&nbsp;páchania špionáže,“ spresnil minister. Ďalší postup zvolí až po porade s&nbsp;vedením polície.

Slovenská informačná služba nepriamo tiež potvrdila zadržanie Beňu. Na naše otázky, kedy bol zadržaný a&nbsp;z&nbsp;akých dôvodov, však hovorkyňa SIS Zuzana Morávková odpovedala takto: „Slovenská informačná služba si v&nbsp;uvedenej veci splnila informačnú povinnosť ustanovenú zákonom. Ku konkrétnym okolnostiam prípadu sa Slovenská informačná služba nemôže bližšie vyjadrovať z&nbsp;dôvodu existencie zákonnej prekážky.“ Peter Kubina, Beňov advokát, pre médiá potvrdil, že „jeho klient bol zadržaný v&nbsp;Konžskej demokratickej republike“. Tvrdí, že tam pracoval legálne a&nbsp;o&nbsp;jeho práci boli vopred informované aj slovenské úrady, aj mediačný úradník. Beňa sa mal vrátiť domov v&nbsp;najbližších dňoch.

Borisa Beňu začiatkom decembra 2020 zadržala slovenská polícia v&nbsp;rámci akcie Judáš s&nbsp;ďalšími funkcionármi SIS a&nbsp;Policajného zboru. Okrem iného usvedčoval svojho nadriadeného riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Tvrdil, že od šéfa kriminálky Finančnej správy Ľudovíta Makóa zobral peniaze. Tie mal poskytnúť konkurzný právnik Zoroslav Kollár za to, aby sa SIS oňho nezaujímala. Peniaze mal dokonca priniesť priamo do priestorov SIS a&nbsp;podeliť sa s&nbsp;Pčolinským. Na jar 2021 Špecializovaný trestný súd schválil Beňovi dohodu o&nbsp;vine treste za korupciu. O&nbsp;rok neskôr bol spolu s&nbsp;ďalším kajúcnikom Ľudovítom Makóom zadržaný pre zločin krivého obvinenia, krivej výpovede a&nbsp;krivej prísady. Okresný súd ich oboch prepustil na slobodu, pričom podľa rozhodnutia súdu Beňa vyhlásil, že trpí chorobou zrážania krvi, potrebuje pravidelné kontroly a&nbsp;musí užívať lieky. Bez nich by podľa neho mohlo dôjsť k&nbsp;ohrozeniu života.

Podľa bezpečnostného analytika Radoslava Bránika je „neuveriteľné, že hoci je Beňa vo výkone trestu, je mu umožnená činnosť v&nbsp;nezmluvnej krajine”. Slovensko totiž nemá s&nbsp;Kongom žiadnu zmluvu, ktorá by umožňovala vynucovanie práva a&nbsp;platných rozsudkov. Bránik hovorí, že Beňa nemusel špiónovať. Ide skôr o&nbsp;dôsledok dvoch faktorov: "e bývalým vysokopostaveným funkcionárom spravodajskej služby a&nbsp;ako taký je v&nbsp;radare kontrarozviednych služieb z&nbsp;princípu, a&nbsp;zároveň ide o&nbsp;nešikovnosť a&nbsp;zlý odhad vlastných schopností,” konštatuje analytik. Beňa podľa neho nie je vytrénovaným a&nbsp;pripraveným rozviedčikom, pretože „vysoké funkcie v&nbsp;SIS boli vždy iba výsledkom protekcie a&nbsp;dosadzovania zdanlivo lojálnej osoby”.

Demokratická republika Kongo je podľa rozlohy druhou najväčšou krajinou na svete. Belgický kráľ Leopold II. formálne získal územie okolo rieky Kongo a&nbsp;urobil si z&nbsp;neho doslova továreň na peniaze. Kongo kráľovi patrilo, hoci oficiálne sa volalo Slobodný štát Kongo. A&nbsp;tak sa aj správal aj k&nbsp;svojim obyvateľom. Museli ťažiť kaučuk a&nbsp;slonovinu. Kto nestíhal alebo kritizoval, prišiel doslova o&nbsp;ruku alebo nohu. Kruté tresty, týranie a&nbsp;mučenie. Tak sa podarilo Leopoldovi II. nielen ovládať krajinu, ale spolu s&nbsp;chorobami ju pripravil najmenej o&nbsp;milión obyvateľov. Podľa niektorých zdrojov to mohlo byť až 20 miliónov, v&nbsp;Kongu však nikdy nebol počet obyvateľov oficiálne spočítaný.

Leopold II. formálne založil Kongo v&nbsp;roku 1885 a&nbsp;zarobil na ňom rozprávkový majetok. Až v&nbsp;roku 1908 po veľkej medzinárodnej kritike a&nbsp;škandáloch okolo neľudského zaobchádza s&nbsp;domorodcami prebrala krajinu pod svoju správu belgická vláda. Aj tak však Kongo zostalo kolóniou, ešte v&nbsp;polovici minulého storočia bol priemerný vek dožitia pod štyridsiatkou. Z&nbsp;Konga dokonca pochádzal urán, z&nbsp;ktorého boli vyrobené atómové bomby zhodené na Hirošimu a&nbsp;Nagasaki. Nezávislosť krajina získala až v&nbsp;roku 1960 ako Republika Kongo, neskôr Demokratická republika Kongo, známa aj ako Kongo-Léopoldville alebo aj Kongo-Kinshasa. 

Podľa bezpečnostného analytika Radoslava Bránika je dnes Kongo známe dvoma oblasťami násilnej kriminality. „Predovšetkým vo vládou slabo kontrolovaných východných provinciách dosahuje sexuálne motivované násilie závratné čísla, východ krajiny je označovaný za hlavné mesto znásilnení,” objasňuje. Krajina je aj jeden z&nbsp;najväčších trhov pre obchodovanie s&nbsp;ľuďmi, najmä pre potreby otrockej práce a&nbsp;poskytovania sexuálnych služieb. „Pre Beňu a&nbsp;jemu podobných ide o&nbsp;atraktívnu krajinu aj preto, že Slovenská republika má najbližšie zastúpenie až v&nbsp;štyritisíc kilometrov vzdialenej Keni a&nbsp;slovenské úrady a&nbsp;justícia nemajú na osoby nachádzajúce sa tam prakticky žiaden dosah,” dodáva Bránik.

Je Kongo pre odsúdeného kajúcnika Borisa Beňu ideálnou krajinou?