KOVAŘÍKA síce odporučili na funkciu ŠÉFA POLÍCIE, nemá to však isté: CHÝBA MU ešte jeden krok!

Kovařík už len krôčik od postu policajného prezidenta. Prečo Mikulec čaká s vymenovaním?

Voľba policajného prezidenta sa naťahuje. Mikulec si chce prehodnotiť vypočúvanie aj výsledky

O najvyšší post v Policajnom zbore sa uchádzal okrem dočasného policajného prezidenta Petra Kovaříka aj veliteľ Lynx Commanda Štefan Hamran. Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková sa nečuduje, že v neľahkých časoch bol o funkciu policajného prezidenta malý záujem.

Za posledné mesiace totiž vyplávalo na povrch množstvo škandálov bývalého vedenia Policajného zboru. „Nečudujem sa, že sa do tejto pozície veľa ľudí nehrnie. Policajný zbor nie je v ľahkej situácii, dvaja predošlí prezidenti skončili vo väzbe,“ napísala Petková na sociálnej sieti s tým, že ešte aj mnoho bývalých vrcholových predstaviteľov NAKA čelí závažným obvineniam z trestných činov.

Kovařík pôsobil od januára 2013 do marca 2017 ako policajný pridelenec a prvý tajomník Zastupiteľského úradu SR vo Washingtone D.C. Po návrate sa stal riaditeľom odboru prevencie korupcie na Úrade vlády. Zotrval v nej aj po nástupe Petra Pellegriniho na post premiéra. Od 1. septembra 2020 zastáva funkciu policajného prezidenta a zdá sa, že minister vnútra Roman Mikulec je s ním spokojný. „Spolupráca s ním bola zatiaľ fajn,“ povedal nedávno minister. S jeho odpoveďami boli na híringu spokojní aj poslanci a ministrovi odporučili, aby práve Kovaříka vymenoval za policajného prezidenta.

Mikulec do konca týždňa rozhodne, či Kovaříka do funkcie vymenuje. Berie do úvahy pondelkové odporúčanie parlamentného brannobezpečnostného výboru. „Obidvaja kandidáti sú pre mňa kvalitnými kandidátmi. Každý z nich má svoje plusy a mínusy, každý z nich má svoj prínos. Ešte by som si to chcel prehodnotiť,“ povedal novinárom s tým, že "absolútne berie do úvahy" odporúčanie výboru. Svoje rozhodnutie nechce naťahovať, no chce si ešte prejsť koncepcie a návrhy, ktoré kandidáti prezentovali pred výborom.

Výboru pre obranu a bezpečnosť predsedá Juraj Krúpa z OĽaNO. Podpredsedami sú Peter Pčolinský zo Sme rodina a Denisa Saková z Hlasu. Vo výbore sú aj Anna Andrejuvovová, Ján Benčík, Ondrej Ďurica, Gábor Grendel, Marian Kotleba, Lukáš Kyselica, Marcel Mihalik, Peter Šuca, Richard Vašečka, Anna Zemanová, Igor Hus a Marián Saloň.

Čo Kovařík a Hamran pred výborom povedali, nájdete na ďalších stranách.

Hamran sa na pozíciu veliteľa Lynx Commanda dostal ešte v roku 2011, keď bol policajným prezidentom Jaroslav Spišiak. S jeho nasledovníkmi, teda s Tiborom Gašparom a Milanom Lučanským († 51) nemal Hamran práve najlepší vzťah. Naopak, v zahraničí si ho vážili. V roku 2019 bol zvolený za predsedu medzinárodnej organizácie Atlas. Tá združuje 38 špeciálnych protiteroristických jednotiek z celého sveta!

Podľa Hamrana má polícia nízku dôveru a ľudia na jej najvyšších postoch majú byť garantom dôvery. Policajt vraj nesmie byť vnímaný ako symbol represie. Prezident Policajného zboru má garantovať, že vyšetrovatelia budú môcť pracovať v pokoji a bez nátlakov. Vyšetrovatelia musia podľa neho cítiť absolútnu podporu, aby sa mohli venovať len svojej práci, vrátane vyšetrovania vedúcich predstaviteľov. Hamran má pocit, že vyšetrovatelia v súčasnosti dostali možnosť nadýchnuť sa čerstvého vzduchu. Kontrola nad nimi nie je taká intenzívna.

Hamran upozornil, že extrémizmus je prvá fáza terorizmu, objavuje sa na sociálnych sieťach, atakuje deti a mládež. Chcel by vytvoriť odbor boja proti extrémizmu. Nevie si predstaviť, že by sa oddelenie extrémizmu v rámci polície rozpadlo a táto téma by sa riešila na iných oddeleniach vyšetrovania. „Ak je niečo problematické, malo by to byť špecializované,“ dodal. Pripomenul skúsenosti, keď si tému extrémizmu "prehadzovali" rôzne útvary. "Akoby sa tomu nikto nechcel venovať," povedal.

Dotkol sa tiež témy stíhania policajných exfunkcionárov. „Stále sú v systéme ľudia, ktorí z presvedčenia konali v mene bývalých vedúcich predstaviteľov. Z presvedčenia konali aj voči ďalším útvarom a presadzovali aj tie opatrenia, ktoré boli na hrane alebo za hranou zákona,“ skonštatoval. Opísal tiež svoju skúsenosť, ako ho exšéf polície Tibor Gašpar žiadal odstúpiť z funkcie a ako bol opakovane preverovaný. Dostal tiež ponuku vstúpiť do strany Spolu, bolo to podľa neho v čase, keď uvažoval o odchode z PZ. Ponuku odmietol.

Hamran presadzuje preventívne opatrenia, nie represívne. „Policajt nemôže byť vnímaný ako symbol represie, nesmie byť vnímaný ako osoba, ktorá pokutuje, ale ako osoba, ktorá dokáže pomôcť a ochrániť,“ vyhlásil. Chce tiež skvalitniť personálne zloženie PZ s dôrazom na riadiace a veliace posty. „Je dôležité, aby sme zbor čistili smerom zhora dole,“ skonštatoval. Upozornil na optimalizáciu personálneho zloženia. So znižovaním počtu príslušníkov by narábal opatrne. Za nevyhnutné považuje prehodnotiť riadiace pozície.

Dôležité je podľa neho náležite vyškoliť a vycvičiť policajtov. Zákroky na verejnosti sú vnímané podľa neho veľmi citlivo, akékoľvek zaváhanie vedie k znižovaniu dôvery. Polícia je tu podľa neho na to, aby vykonávala opatrenia, ak dôjde k narušeniu verejného poriadku, no videl niekoľko prípadov, pri ktorých sa mu "zastavil rozum".

Poukázal na protesty pred domom premiéra Igora Matoviča (OĽANO). Extrémisti nemôžu podľa neho ukazovať silu. Ak je zakázané zhromažďovanie, polícia má legitímne právo použiť silu, ak je to vo verejnom záujme. „Nemôžeme vysielať signály, že polícia je tu štatistom a bude sa prizerať porušovaniu zákonov a najmä verejného poriadku. Pevne dúfam, že v budúcnosti tieto aktivity prehodnotíme a polícia bude razantnejšia,“ uzavrel. Hamranov výsluch skončil na výbore tesne po dvanástej. Potom poslanci spovedali Kovaříka.

Na poslednej strane nájdete Kovaříkove vyjadrenia počas híringu.

Základnou prioritou pre Petra Kovaříka vo funkcii šéfa polície by bolo zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru (PZ). Skonštatoval to pred parlamentným brannobezpečnostným výborom. Kovařík je v súčasnosti povereným šéfom polície. Jeho cieľom je, aby sa miera nedôveryhodnosti verejnosti v políciu znížila zo súčasných zhruba 55 percent na 25 percent. V oblasti dôveryhodnosti podľa neho treba zapracovať na tých policajtoch, s ktorými sú občania v kontakte - napríklad na úseku dopravnej či poriadkovej polície.

PZ podľa Kovaříka zlyháva v otázke zaisťovania výnosov z trestnej činnosti. „V tomto smere dlhodobo zlyhávame ako Policajný zbor, ale aj súdne rozhodnutia dostatočne nereflektujú na odnímanie výnosov z trestnej činnosti. Je zbytočné odseknúť jedno chápadlo mafii, ak sa neodsekne zdroj financovania tej organizovanej skupiny, mechanizmus pokračuje ďalej,“ skonštatoval. Finančné vyšetrovanie je dnes v rozsahu jedného oddelenia, čo je podľa neho veľmi málo. Polícia by podľa neho tiež uvítala efektívny zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

V rámci organizačnej reformy polície víta zámer vytvoriť špeciálny útvar, ktorý sa bude venovať finančnému vyšetrovaniu, teda odnímaniu ziskov z kriminality. Zvážiť by sa podľa neho malo aj to, ako posilniť inštitút služobného tajomstva, rovnako aj osobnú zodpovednosť, ktorá je s tým spojená.

Po reorganizácii prezídia by sa malo podľa Kovaříka začať diskutovať o ďalšom územnom členení. Poukázal na potrebu diskutovať o reforme na krajských či obvodných riaditeľstvách. Namiesto ôsmich krajských riaditeľstiev si vie predstaviť len tri oblastné riaditeľstvá a metropolitnú polícia Bratislavy. Na nižších úrovniach by sa to malo podľa neho nastaviť podľa potrieb.

Polícia musí podľa neho garantovať, že nebude možné vstupovať do trestných konaní, zvlášť do tých, ktoré majú politický dosah. Šéf PZ by mal byť podľa neho nárazníkom medzi politikou a systémom, ktorý dnes v PZ funguje.

Problematický je podľa Kovaříka mechanizmus celoživotného vzdelávania a kariérneho rastu. Policajti by mali mať podľa neho možnosť sa vzdelávať, ísť napríklad na špecializovaný kurz. Treba tiež urobiť poriadok v mechanizme príplatkov. Tam, kde je vysoká možnosť zamestnať sa, treba podľa Kovaříka zvážiť príplatky špecificky na tú lokalitu.

Kovařík si nemyslí, že by bolo vhodné rozohnať nepovolené demonštrácie slzným plynom či vodným delom. Účastníci nepovolených demonštrácií sa podľa neho dopúšťajú priestupkov. Počas jesenných protestov postupovala podľa neho polícia efektívne.

V súvislosti s úmrtím exšéfa polície Milana Lučanského skonštatoval, že nevidel nič, čo by v ňom vzbudzovalo závažné podozrenie, že došlo k inému úmyselnému konaniu vo vzťahu k jeho smrti. Verí, že zriadená komisia pôjde vo vyšetrovaní do hĺbky.

Kovařík už len krôčik od postu policajného prezidenta. Prečo Mikulec čaká s vymenovaním?

Súvisiace články

Kto bude novým policajným prezidentom? Výberové konanie bude v TENTO dátum

Kovařík o nedávnych protestoch: Došlo k mnohým priestupkom, riešiť budeme aj poslancov!

KTO z nich sa stane novým policajným prezidentom? NEUVERÍTE, čo spája Kovaříka s Hamranom!

O post šéfa polície nakoniec zabojujú len DVAJA kandidáti: TOTO sú ONI!

KORONAVÍRUS NA SLOVENSKU - Denné správy - To hlavné z dňa 7.1.2021