Ivan MIKLOŠ varuje: Slovensko DOPLATÍ NA KONANIE VLÁDY! Čo nám hrozí?

Ivan MIKLOŠ VARUJE: Áno, SLOVENSKO môže SKRACHOVAŤ! Ako tomu zabrániť?

Ivan MIKLOŠ VARUJE: Slovensko ničí nezodpovednosť politikov, obchádzajú odborníkov

V rozhovore s Ivanom Mikošom sa dočítate: V čom sú najväčšie problémy ekonomiky Slovenska, kedy sa situácia ešte viac zhorší, čo by mala urobiť vláda pre nápravu nepriaznivého stavu, ako nás môže pokles ekonomiky zasiahnuť a ako zle sme na tom v porovnaní s krajinami eurozóny.

Ako vnímate návrh rozpočtu na budúci rok?

Do značnej miery je ovplyvnený krízovou situáciou a nevyhnutnosťou reagovať na ňu. Budúci rok nebude konsolidačným rokom z hľadiska verejných financií nikde v Európskej únii, čo je prirodzené. To, že je potrebné pomáhať firmám, verejnému sektoru aj ľuďom, je evidentné. Takže nekritizujem, že je v&nbsp;rozpočte vyčlenených 3,4 miliardy eur, čo zvyšuje deficit práve na úroveň 6,4 percenta HDP.

Zároveň treba ale povedať, že náš deficit bude jeden z najvyšších. A ten dôležitejší štrukturálny deficit, bude tiež jeden z vyšších. Sú tam ale iné problémy.

Zostavovanie rozpočtu nebolo najlepšie, ani najtransparentnejšie, pretože ho vláda schválila v poslednom momente, čo sa síce dialo aj v iných rokoch, ale predtým aspoň prebiehala nejaká širšia debata, aj politická, aj odborná.

Prvým problémom je, čo príde po ňom - či a&nbsp;ako budeme konsolidovať verejné financie, keď už konsolidovať bude nevyhnutné. Napríklad v roku 2024 by mala byť urobená konsolidácia v objeme takmer dve miliardy eur. V rozpočte vôbec nie je ukázané, ako chce vláda konsolidovať, znížením akých výdavkov, prípadne zvýšením akých príjmov.

Aké ďalšie problémy nám hrozia čítajte na ďalšej strane!

Kde vidíte druhý problém?

Doteraz nebolo špecifikované, ako sa použije rozpočtová rezerva 3,4 miliardy eur. Vláda síce tvrdí, že všetky výdavky na energie budú jednorazové, ale to dnes nevieme. Sú opodstatnené obavy, že značná časť týchto peňazí môžu byť výdavky, ktoré nebudú jednorazové, ale trvalé. A to je práve problém.

Ak by boli výdavky trvalé, potom navýšia štrukturálny deficit.

Celkový navrhovaný deficit na budúci rok je 6,4 percenta HDP, čo je najvyšší v eurozóne, ale štrukturálny, od ktorého sa odpočítavajú jednorazové výdavky a cyklická zložka, máme asi ôsmy najhorší v eurozóne. Lenže nevieme, či štrukturálny deficit bude naozaj v uvádzanej výške, pretože nevieme presnú štruktúru použitia 3,4 miliardy a nevieme, či niektoré z tých výdavkov nie sú trvalé a nie jednorazové. To sú zásadné problémy tohto rozpočtu.

Nemal by byť štrukturálny deficit omnoho nižší, aby sme sa vôbec nejako snažili udržateľnosť prinavrátiť?

Netvrdil by som, že sa musí znižovať v krízovom roku a budúci rok krízový bude. Iný problém je v tom, že v roku 2024 vláda ako keby implicitne vychádzala z toho, že bude konsolidovať. Zároveň vieme, že budeme mať parlamentné voľby. Predpokladať, že vláda príde s konsolidačný úsilím, čiže buď so šetrením, alebo so zvyšovaním daní v objeme takmer dve miliardy sa vo volebnom roku asi veľmi nedá.

Ďalší problém je, že oproti iným krajinám máme možnosti obmedzené, pretože sme v dobrých rokoch nešetrili, nevytvárali si vankúš. Vlády Smeru tu 12 rokov vládli nezodpovedne. Väčšina krajín mala počas uplynulých období, aspoň rok-dva-tri prebytkové rozpočty. Napríklad, v roku 2018 mala polovica krajín Európskej únie prebytkové rozpočty, vrátane Českej republiky, Nemecka. Slovensko je jednou z mála krajín, ktorá nemala ani v jednom roku prebytkový rozpočet. Dnes doplácame aj na to, že nezodpovedná a nekompetentná politika v minulosti nás doviedla tam, kde sme.

Kde a ako by sme mohli využiť rezervy? Čítajte ďalej!

Hovorili ste o&nbsp;neurčitosti využitia rezerv. Nemali sme mať už dávno plány, ako ich použiť?

Samozrejme, že mali. Stačí sa pozrieť na Rakúsko alebo na Českú republiku, tam to ide rýchlejšie. Vo väčšine ostatných krajín regulujú alebo pomáhajú, alebo regulujú a pomáhajú z hľadiska cien energií nie na ročnej báze pre domácnosti, ale na kratšej báze, buď štvrťročne alebo mesačne. U nás zatiaľ ceny pre domácnosti nenarástli. Vieme ale, že vzrastú. O to viac vzrastú od prvého januára, a teda vieme, že bude musieť prísť pomoc, pretože keby mali vzrásť bez pomoci štátu, tak by to bolo likvidačné pre značnú časť nízkopríjmových domácností.

Problém je, že rezervy vo všeobecnej pokladničnej správe (VPS) sú bezprecedentne vysoké - také nikdy neboli, čo je na jednej strane odôvodnené krízovou situáciou, no na druhej strane je tam zjavný zámer a politické šachy.

Šachy v&nbsp;akom zmysle?

Hrá sa aj o to, kto bude mať zodpovednosť za prípadné provizórium a za negatívne dôsledky, ktoré s ním môžu súvisieť. Poviem to na príklade 340 miliónov, ktoré sú predbežne vyčlenené na platby za poistencov štátu naviac oproti tomu, čo bolo schválené.

340 miliónov je časť z 3,4 miliardy prostriedkov ponechaných vo VPS. Keď bude rozpočet schválený v parlamente, tak 340 miliónov prejde do kapitoly ministerstva zdravotníctva. Ak by tie peniaze ostali vo VPS a rozpočet by nebol schválený a bolo by provizórium, tak tie peniaze nebude môcť zdravotníctvo použiť. Ak ale rozpočet bude schválený, tak poputujú do kapitoly ministerstva zdravotníctva. Keby tam šli už teraz, tak sú mimo obmedzení provizória, lebo sú to platby za poistencov štátu a&nbsp;tie majú výnimku o&nbsp;obmedzení, ktoré pre výdavky platia v&nbsp;rozpočtovom provizóriu.

Prečo to minister financií takto robí?

Podľa mňa bude hovoriť, že tí, ktorí sú zodpovední za provizórium, sú zodpovední za to, že zdravotníctvo má o 340 miliónov menej.

Rozpočtové provizórium by samozrejme nezasiahlo iba zdravotníctvo.

Mať menej peňazí v čase krízy by znamenalo, že by dôsledky pre ekonomiku boli veľmi zlé. Platí to aj pre rok 2024, lebo tam máme zase problém, že v máji budúceho roka prestanú platiť obmedzenia z hľadiska výdavkov, pretože nebola schválená novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a teda v máji 2023 by mala vláda výdavky zmraziť, čo by výrazne obmedzilo verejné výdavky. A vieme, že v roku 2023, ale aj 2024 ešte stále bude situácia neľahká z hľadiska energetickej krízy. Problematická bude nielen táto zima, ale ešte aj budúca, pretože zásobníky budú na jar prázdne.

Vysoké nealokované rezervy sú len jedna časť problému ministra financií. Druhou je možnosť ich využitia ako ďalších atómoviek. Neobávate sa toho?

Jednoznačne. Dôkazom je aj najnovšia atómovka - návrh zákona ohľadom skenovania bločkov. O tomto mechanizme nikto nič nevie, pretože podrobnosti sa majú riešiť až nariadením vlády, ktoré sa môže kedykoľvek meniť a prijať každú stredu, prípadne aj častejšie.

V dnešnej situácii sme aj preto, že máme takého ministra financií, ako máme. Ale aj preto, že vláda stratila v parlamente väčšinu a že vládne ako menšinová.

V parlamente je obrovské množstvo pozmeňovacích návrhov poslancov, namiesto toho, aby sa k&nbsp;zmene zákonov robil riadny legislatívny proces.

Obávam sa, že značná časť poslaneckých návrhov vzniká na ministerstvách, ktoré tým len obchádzajú medzirezortné pripomienkové konanie, obchádzajú stanoviská sociálnych partnerov, stanoviská biznisu, keď sa to týka podnikateľského prostredia.

Najnovším príkladom sú príplatky za prácu v noci, ktoré môžu mať naozaj veľmi ničivé dôsledky najmä preto, že na Slovensku za posledných desať rokov výrazne klesá produktivita práce, mzdy rastú oveľa rýchlejšie a ešte rýchlejšie minimálne mzdy, ako rastie hrubý domáci produkt.

Viete porovnať pokles produktivity práce voči iným krajinám?

Zistil som, že máme jednoznačne najväčší pokles produktivity práce na zamestnanca spomedzi všetkých porovnateľných postkomunistických jedenástich krajín, ktoré vstupovali do Európskej únie po roku 2004.

U nás bol prepad medzi rokmi 2012 a 2021, čiže za desať rokov, viac ako desať percentuálnych bodov oproti priemeru Európskej únie. Pritom sme v roku 2012 mali najvyššiu nominálnu produktivitu práce na zamestnanca spomedzi týchto krajín, ale v roku 2021 sme už boli na deviatom mieste - na treťom od konca. Za nami už bolo len Maďarsko a Bulharsko.

Je to príklad toho, ako populistické návrhy, ktoré ďalej poškodzujú našu konkurencieschopnosť, prechádzajú cez poslanecké návrhy, kde sa spoja všetci populisti, čo je nebezpečné pre krajinu.

Veľké problémy už klopú na dvere. Ako sa prejavia, čítajte ďalej.

Takéto populistické návrhy vôbec neberú do úvahy udržateľnosť slovenských verejných financií. Ak sa nič nestane, tak už o&nbsp;10 či 15 rokov môže mať krajina zásadný problém.

Nesúhlasím, že o&nbsp;10 či 15 rokov. Už dnes sme svedkami veľkých problémov. Ako som povedal, medzi rokmi 2012 až 2021, sme sa dostali z pozície lídra v&nbsp;produktivite práce na pozíciu tretieho od konca. My od roku 2012 padáme. Čiže, to nie je tak, že teraz začína byť zle a o desať rokov sa to prejaví. Ono je to už tu.

Dnes máme diskusiu o zdravotníkoch, o výdavkoch na zdravotníctvo. No problém je v tom, že sme do roku 2012 dobiehali Českú republiku v HDP na obyvateľa. Po rozdelení Československa bolo Slovensko na úrovni 66 percent parity kúpnej sily Česka, do roku 2012 ho dobehlo na 92 percent. Ale z&nbsp;tejto úrovne, sme za ďalších desať rokov od roku 2012 spadli na menej ako 75 percent.

Stačí zobrať čísla Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá tvrdí, že dlh Slovenska už o&nbsp;pár dekád presiahne sto percent. Najbližšie dva-tri roky síce bude klesať, potom začne prudko rásť. Je možné, že Slovensko zbankrotuje?

Dlh Slovenska voči HDP bude najbližšie minimálne dva roky klesať, ale bude klesať len kvôli tomu, že máme veľmi vysokú infláciu. Inflácia dočasne zvyšuje príjmy, lebo máme vyššie výnosy z daní a valorizácie sú oneskorené. Lenže to môže trvať rok, dva, maximálne tri, ale potom sa to preklopí. Čiže, spoliehať sa na to, že máme viac peňazí, môžeme viac míňať, je veľmi iluzórne.

Či môže Slovensko skrachovať? Samozrejme môže, ale to bude závisieť predovšetkým od budúcnosti. Teraz nám dlh klesne na 58 percent HDP. Keď sa pozrieme na Taliansko, ktoré má dlh okolo 140 percent HDP, alebo Grécko, tak je to stále ešte výrazne menej. Problém je, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa môže výrazne zhoršovať a môže dôjsť k defaultu, aj keď to nie je hrozba najbližších rokov.

Pokiaľ sa nenaštartujú reformy, tak sa situácia bude len zhoršovať. Je šanca, že sa na Slovensku niečo zmení? Dostane sa k moci vláda, ktorá začne byť racionálnejšia a zodpovednejšia?

To ukážu až najbližšie voľby, potom ďalšie. Ale vnímam riziko, že značná časť aj súčasných vládnych strán a takmer všetky, ak nie všetky opozičné strany, hovoria najmä o tom, že chceme míňať, chceme pomáhať, chceme rozdávať.

Samozrejme, v čase krízy treba pomáhať, ale mali by sme sa sústrediť nielen na rozdeľovanie koláča, ktorý sa nezväčšuje tak, ako by mohol, ale aj na to, ako ho zväčšovať. V tomto zmysle jediná strana, ktorá to zdôrazňuje, je zatiaľ SaS. Ale aj tá má maslo na hlave, pretože bojkotovanie zákona o rozpočtovej zodpovednosti kvôli daňovej brzde je veľmi kontraproduktívne a ešte viac zhoršuje situáciu.

Je tu problém a mali by sme o ňom otvorene hovoriť, pretože, žiaľbohu, práve to, čo najviac v budúcnosti ohrozuje úspešné Slovensko, je populizmus, demagógia, nezodpovednosť a život na úkor budúcnosti. Väčšina z koaličných strán tvrdí, ako chce pomáhať a rozdávať. Tie opozičné ich kritizujú, že pomáhajú a rozdávajú málo, že oni budú pomáhať a rozdávať viac. Čo je síce fajn, ale hovorme o tom, dokedy bude z čoho rozdávať.

Zatiaľ nás čakajú stále relatívne dobré roky...

Čakajú nás dobré roky? To nevieme, lebo je tu hrozba stagflácie. Stagflácia znamená, že budeme mať vysokú infláciu a zároveň pokles ekonomiky. Vtedy vám padajú príjmy a zvyšujú sa výdavky. Pričom, situácia je už dnes taká, že celkový svetový dlh, verejný aj súkromný, nikdy nebol taký veľký, ako je dnes, okolo 350 percent svetového HDP. Pred 22 rokmi, na konci minulého storočia, tisícročia, bolo okolo 200 percent HDP. Preto by som netvrdil s takou ľahkosťou, že nás čakajú dobré roky.

Čo by mala spraviť vláda pre zlepšenie situácie? Čítajte na ďalšej strane!

Čo by mala spraviť vláda, aby zlepšila trajektóriu Slovenska?

Je to pomerne jasné, sú to reformy, alebo opatrenia na neustálu modernizáciu Slovenska. Tiež treba neustále zlepšovať podnikateľské prostredie. Isté výsledky dosiahla aj dnešná vláda podnikateľskými kilečkami, kedy sa niektoré nezmyselné regulácie odstránili, ale stále to nie je dosť. Potom treba zlepšovať kvalitu verejných služieb a verejnej správy ako takej. Neviem o nejakých významných iniciatívach, ktoré by to k tomu viedli. Ďalšia oblasť je vzdelanie, veda, výskum. Áno, máme nový vysokoškolský zákon, ale oproti zmenám, ktoré by boli potrebné, je len veľmi čiastkový. Navyše vidíme, že často je problém nielen zákon, ale jeho implementácia.

V zásade, toto sú štyri kľúčové oblasti, v ktorých by malo neustále dochádzať k potrebným zmenám, a&nbsp;reformám. V súkromnom sektore, keď sa firmy nezlepšujú, nepracujú na sebe, nemodernizujú, tak jednoducho zbankrotujú. Štát a štátne inštitúcie toto existenčné ohrozenie necítia ani v prípade, že nerobia to, čo by robiť mali, o to je to zložitejšie. A o to je to vo verejnom sektore dôležitejšie.

Veľa sa spolieha na európske zdroje, ale pritom nemáme inštitúcie, procesy a manažérov, ktorí by boli schopní problémy efektívne riešiť. Nemali by sme sa viac sústrediť na to, aby sme prilákali zahraničný kapitál alebo podporili vlastný domáci kapitál?

Potrebujeme efektívne využívať eurofondy. Potrebujeme prilákať čo najviac zahraničných investícií. Potrebujeme, aby sme mali efektívne verejné investície z vlastných zdrojov, a potrebujeme aj domáci podnikateľský sektor, aby investoval čo najviac. Empirické analýzy ukázali, že krajiny, ktoré dlhodobo rástli najmenej desať rokov tempom viac ako šesť, sedem percent ročne, mali mieru investícií do fixného kapitálu vyššiu ako 25 percent HDP. My máme tento ukazovateľ niekde na úrovni 18 percent, čo je málo.

Keď ste spravili pred približne pätnástimi rokmi zásadné reformy a posunuli ste konkurencieschopnosť Slovenska výrazne dopredu, napadlo vám, že o pár rokov môže byť Slovensko v&nbsp;takejto situácii?

Nenapadlo. Samozrejme, bolo mi jasné, že po nás prídu ďalší, ale predpokladal som vyššiu mieru zodpovednosti. Lebo to, čo sa deje, je populizmus, demagógia a nekompetentnosť.

V ekonomickej úrovni sme pred desiatimi rokmi boli z jedenástich krajín na treťom mieste za Slovinskom a Českom. Teraz sme predposlední. Za nami je už len Bulharsko. Rumunsko raketovo vyrástlo. Estónsko výrazne rastie. Je to krásny príklad, kde existuje zásadná zhoda medzi elitami a vládami, ale aj medzi populáciou, že treba neustále krajinu modernizovať.

Nezostáva nič, iba veriť, že do slovenskej politiky príde zodpovednosť. Bude to však záležať najmä od voličov.

Narodil sa 2. júna 1960 vo Svidníku. Najzásadnejšie reformy presadil v druhej vláde Mikuláša Dzurindu v rozmedzí rokov 2002 až 2006. V tom čase bol podpredsedom vlády Slovenskej republiky a ministrom financií. Tie isté funkcie zastával vo vláde Ivety Radičovej, ktorá trvala od roku 2010 do roku 2012. S presadzovaním reforiem pomáhal aj na Ukrajine, kde v rokoch 2016 až 2019 pôsobil ako hlavný ekonomický poradca premiéra Volodymyra Hrojsmana a viedol strategickú skupinu na podporu reforiem na Ukrajine (SAGSUR).