Rusko malo na hraniciach s Ukrajinou rozmiestnených 190-tisíc vojakov. Viedli sa diplomatické rokovania, aby nedošlo k ozbrojenému konfliktu. Putin sa ale napokon rozhodol pre nečakaný krok. Pod zámienkou mierovej misie vyslal svoju armádu do separatistických častí Ukrajiny. Podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (57) Rusko svojim aktom negovalo požiadavky, ktoré malo voči NATO: „Je zjavné, a Rusko o tom už otvorene hovorí, že problémom, s ktorým sa nevie vyrovnať, je samotná existencia Ukrajiny.“ Korčok považuje za mimoriadne nebezpečné, že sa existencia štátu popiera historickými nárokmi.

Putinove slová nenechali chladného ani v histórii najvyššieho postaveného Slováka v NATO generálporučíka Pavela Macka (57): „Nemusím byť docent histórie, aby mi Putinove slová nepripomínali zúrivý prejav Hitlera v 1938-om, keď emotívne kričal, že 10 miliónov Čechoslovákov nebude utláčať tri a pol milióna Nemcov." Macko narážal nato, že proruskí separatisti v Donbase a Luhansku kontrolujú približne tretinu územia týchto oblastí a Putin im vraj prichádza pomôcť tvoriť mier s tisíckami vojakov a tankov.

Závažnosť situácie dokumentuje aj to, že ministerstvo obrany sa rozhodlo odpovedať na naše otázky až po skončení Bezpečnostnej rady, ktorú na utorok mimoriadne zvolal premiér Eduard Heger (45). Minister obrany Jaroslav Naď (40) pred radou povedal len toľko, že Putinovi nejde o nájdenie riešenia a zníženie napätia. Na rovnakej strane barikády stojí tentokrát aj strana Hlas. „Nemôžeme uznať ani anexiu Krymu alebo vyhlásenie nezávislosti Donbasu,“ informovala o stanovisku strany hovorkyňa Hlasu Patrícia Medveď Macíková s tým, že silové riešenie bude prehrou pre každého účastníka konfliktu, vrátane Slovenska.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Našej krajiny sa konflikt na Ukrajine dotýka čoraz bytostnejšie ako kedykoľvek pred tým. Závažný môže byť hlavne ekonomický dopad na chod krajiny. „Konflikt nie je pre ekonomiku nikdy dobrý. Otázne je, ako budú prebiehať dodávky plynu a ropy na Slovensko a do EÚ,“ povedal finančný analytik INESS Martin Vlachynský. Podľa odborníka situácia zatrasie aj so schopnosťou Slovenska požičiavať si, nakoľko investori sú opatrnejší v krajinách ktoré sú blízko konfliktu: „Napätie sa prenáša aj na finančné trhy a to je niečo, čo môže mať nepríjemné dopady, a ako krajina sa môžeme dostávať do finančných problémov.“ Podľa Vlachynského sú nepríjemné aj možné nové sankcie EÚ voči Rusku: „Hrozí tu obmedzenie obchodu, ktoré by nemalo byť závratné. Ak to ale prirátame k všetkým ostatným, tak to bude nepríjemné.“

Ďalším problémom môže byť na jednej strany odchod Ukrajincov žijúcich na Slovensku späť do svojej domovskej krajiny, alebo naopak, príval utečencov z vojnových oblastí. „Moja skúsenosť s našimi študentami je, že na Slovensku prišli študovať práve preto, aby sa vyhli vojenskej službe. To by musela byť totálna mobilizácia, aby ich mohli stiahnuť späť a toto zatiaľ nepredpokladám,“ povedal štátny tajomník MZV Martin Klus (41). Reálnejšie je podľa neho to, že ak by nastal konflikt v niektorých častiach, tak by sa mohli pohnúť na západ tí občania Ukrajiny, ktorí majú na Slovensku rodiny. Podľa odhadu Ministerstva zahraničných vecí (MZV) máme na Slovensku 60-tisíc Ukrajincov. Keďže prichádzajúci by mali pravdepodobne štatút vojenského utečenca, Slovensko by sa o nich muselo postarať a nemohlo ich len tak vyhostiť naspäť za hranice.&nbsp;

HROZBA vojny na Ukrajine nám môže poriadne SKOMPLIKOVAŤ život: Pred TÝMTO sa musíme uchrániť