Rok bola v koncentračnom tábore Osvienčim. Sadistický lekár je už mŕtvy, ale na to, čo obetiam spôsobil, sa nedá zabudnúť. Pani Gizele zničil sen o vlastnom dieťati! „Bolo to veľmi hrozné. Nechcem už na to spomínať. Už sa také čosi nesmie opakovať,“ hovorí pani Gizela. Pri spomienke na časy, ktoré prežila v koncentračnom tábore, sa jej tisnú slzy do očí.

„Prežil len ten, kto vedel a vládal robiť. Ostatní nemali šancu. Ja som bola chudobné dievča z dediny, takže som bola naučená ťažko pracovať, a to ma zachránilo.“ Do Osvienčimu sa dostala v máji 1944 ako 22-ročné dievča plné síl a života. Ihneď ju preradili na prácu. Svojich rodičov a siedmich súrodencov vtedy videla naposledy. „Asi skončili v plyne,“ dodáva. Najťažšie jej bolo, keď si ju ako mladú a mocnú ženu vybral na svoje pokusy sadistický lekár Mengele. „Nebudem o tom hovoriť. Zobral mi všetko. Už som nikdy nemohla mať deti,“ spomína roztraseným hlasom. Pomohla Maďarke Do tábora jej rodinu vzali preto, že boli Židia. „Najťažší bol hlad,“ spomína. V tábore sa spriatelila s mladou Maďarkou, ktorej pomáhala. „Bolo to dievča z bohatej rodiny, takže nevládalo toľko robiť. Pomáhala som jej, aby prežila.“ Po vojne jej maďarská kamarátka ponúkla bývanie u svojho otca, majiteľa sanatória v Budapešti. „V roku 1949 som sa vrátila domov, lebo mi bolo smutno,“ hovorí. V rodnej obci Uličské Krivé sa vydala, ale už sedem rokov je vdova. V domčeku, ktorý si manželia postavili, žije sama. „Pomáhajú mi ľudia a najmä náš pán farár,“ hovorí. Pred troma rokmi prešla na pravoslávnu vieru. Práve pravoslávny farár Ondrej Semanco s rodinou je jej v posledných rokoch najväčšou oporou. „Chodia ku mne aj jeho malé deti. Aspoň takto si užívam posledné dni svojho života. Môj čas ešte len príde,“ dodáva.

Lekár a antropológ Josef Mengele začal v Osvienčime ordinovať v roku 1943. Z Rómov či Židov, ktorých nacisti považovali za menejcenné rasy, si urobil pokusných králikov a na ich trýznení si založil kariéru.

Spočiatku dostal na starosť sekciu koncentračného tábora vyhradenú pre Rómov. Na nich robil pokusy celý rok. Nacistické velenie však rozhodlo o zrušení tejto časti Osvienčimu a všetkých väzňov zlikvidovali v plynových komorách. Vzápätí sa Mengele presunul do nemocničného bloku v časti Brezinka. Zúčastňoval sa na selekciách väzňov, ktorí práve prichádzali do Osvienčimu.

Za krutosť, akou rozhodoval o ich životoch či smrti, si rýchlo vyslúžil prezývku anjel smrti. Raz napríklad nakreslil na stenu čiaru vo výške 150 centimetrov. Všetkých, ktorí boli nižší, okamžite poslal do plynu.

Mengele si rýchlo uvedomil, že pobyt v koncentračnom tábore môže využiť na pokusy na ľuďoch. Zaujímala ho najmä dedičnosť a obzvlášť v prípade identických dvojčiat. Pokúšal sa dokonca stvoriť siamské dvojčatá. Väzňov jednoducho k sebe zošíval. Zomierali na otravu krvi.

Pri pokusoch vyšľachtiť dokonalých Árijcov zase deťom do očí injekciami vstrekoval chemikálie, aby zmenil ich farbu. Vyžíval sa tiež v amputáciách a iných brutálnych operáciách bez anestézie vrátane sterilizácií žien či sledovaní reakcií ľudského tela na elektrošoky.

Gizela Lipovská prežila pokusy doktora Mengeleho