TASR

Odmenu malo podľa návrhu vyplácať ministerstvo vnútra. Matovič návrh odôvodňoval snahou o zvýšenie účasti vo voľbách. Obával sa, že voliť príde nízky počet ľudí.

"V prípade predpokladanej účasti približne troch miliónov ľudí by náklady štátu na vyplatenú odmenu dosiahli asi 1,5 miliardy eur," uviedol v dôvodovej správe k návrhu. Považoval to za motivujúcu, spravodlivú odmenu a návratnú investíciu.

Výročie Sviečkovej manifestácie by mohlo byť novým štátnym sviatkom &gt;&gt;&gt;

Pokračovanie na ďalších stranách

Do zoznamu štátnych sviatkov by mohol pribudnúť 25. marec ako Deň zápasu za ľudské práva. Pripomínať má výročie Sviečkovej manifestácie. Vyplýva to z novely zákona o štátnych sviatkoch, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania.

"Dvadsiaty piaty marec 1988 je jeden z najvýznamnejších výročí slovenských moderných dejín. Obyvatelia Slovenska spoločne vystúpili a žiadali dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov, veriacich aj neveriacich," uviedli predkladatelia.

Tvrdia, že túto udalosť možno považovať za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989. Prípadný nový štátny sviatok by nebol dňom pracovného pokoja.

Poslanci odmietli návrh súvisiaci s podávaním interrupčnej tabletky &gt;&gt;&gt;

Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli vo štvrtok novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorou sa mali do legislatívy ukotviť dve možnosti vykonania umelého prerušenia tehotenstva – chirurgicky alebo medikamentózne.

"Súčasná úprava výslovne nespomína ani jednu z týchto možností, pričom v praxi sa uplatňuje len výlučne chirurgický postup, ktorý je menej šetrný k zdraviu žien a aj budúcim tehotenstvám týchto žien," argumentovali predkladatelia z klubu SaS. Poukázali na to, že podanie interrupčnej tabletky je dnes na Slovensku podľa gynekológov trestným činom, lebo tento spôsob neupravuje vyhláška.

Návrh o pochovávaní potratených plodov je v druhom čítaní &gt;&gt;&gt;

Potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod bude povinné pochovať aj v prípadoch, ak rodič nepožiadal o jeho vydanie na pochovanie. Vyplýva to z novely zákona o pohrebníctve, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, u ktorého došlo k potrateniu ľudského plodu alebo k predčasnému odňatiu ľudského plodu, by mohol byť povinný zabezpečiť jeho pochovanie poverenou pohrebnou službou alebo spopolnenie v krematóriu a uloženie urny s popolom na pohrebisku. Malo by sa tak diať aj v prípadoch, ak rodič nepožiadal o jeho vydanie na pochovanie, nepoužije sa na vedecké alebo výučbové účely a neexistuje podozrenie z trestného činu.

Novelou chcú predkladatelia zabezpečiť dôstojné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami v súvislosti s potratenými alebo predčasne odňatými ľudskými plodmi. "Súčasná právna úprava ustanovuje postup vydávania potratených ľudských plodov a predčasne odňatých ľudských plodov na individuálne pochovávanie rodičmi. V prípade, pokiaľ rodič nepožiada o tieto ľudské pozostatky s cieľom pochovania, končia v spaľovni odpadov s ostatným biologickým odpadom," uviedli.

Návrhom sa má meniť aj zákon o zdravotnej starostlivosti. Definovať sa majú pojmy pôrod živého dieťaťa, pôrod mŕtveho dieťaťa a potrat. Doplniť sa má hranica, do ktorej sa smrť dieťaťa považuje za potrat a od ktorej za narodenie.

Mesto Vysoké Tatry by mohlo každoročne dostávať od štátu dotáciu &gt;&gt;&gt;

Mesto Vysoké Tatry by mohlo každoročne dostávať od štátu dotáciu v maximálnej výške 850.000 eur. Ide o sumu, o ktorú mesto prichádza na dani z nehnuteľnosti, keďže sa nachádza na území Tatranského národného parku (TANAP). Podporiť by mala rozvoj mesta vzhľadom na jeho význam pre Slovensko. Vyplýva to z návrhu zákona o meste Vysoké Tatry, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

"Od svojho vzniku až po súčasnosť boli a sú Vysoké Tatry vysokohorským klimatickým a liečebným strediskom európskeho významu. Sú symbolom Slovenska, a preto si vyžadujú aj osobitný prístup zo strany parlamentu a vlády. Taký prístup, aby bol zabezpečený trvalo udržateľný rozvoj územia a konkurencieschopnosť s obdobnými liečebnými a turistickými strediskami v Európe," zdôvodnili poslanci.

Upozornili, že miestna samospráva vzhľadom na charakter územia a rôzne vplyvy a záujmy v území sama nemôže v rámci súčasného systému organizácie a financovania v plnom rozsahu zabezpečiť všetky úlohy k spokojnosti obyvateľov a návštevníkov.

"Lesné pozemky na území mesta Vysoké Tatry sú v zmysle platného zákona lesmi osobitného určenia, a teda nepodliehajú dani z nehnuteľností. Ich plocha predstavuje približne 341 miliónov štvorcových metrov. V zmysle platného všeobecne záväzného nariadenia mesta Vysoké Tatry by daň z nehnuteľností za tieto pozemky predstavovala 849.514 eur," vysvetlili navrhovanú výšku dotácie.

Ministerstvo financií SR má poskytovať dotáciu na základe žiadosti predloženej do konca januára kalendárneho roka, na ktorý má byť poskytnutá. Mesto by malo povinne predkladať ministerstvu správu o hospodárení s dotáciou za predchádzajúci rok každoročne najneskôr do 30. apríla.

Práva občanov v čase mimoriadnej situácie by sa mohli posilniť &gt;&gt;&gt;

Práva občanov vo vzťahu k orgánom verejnej moci v čase mimoriadnej situácie by sa mohli posilniť. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Deklarovaný zámer návrhu chcú predkladatelia docieliť napríklad zrušením výnimiek pre plynutie lehôt na vydanie rozhodnutia alebo možnosťou predĺžiť lehoty na vykonanie úkonov orgánmi verejnej moci.

"Predĺženie, skrátenie, odpustenie zmeškania alebo spočívanie lehôt bude naďalej možné len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka," ozrejmili. Zmena zákonných postupov má byť naďalej možná len v prospech tých, ktorých sa rozhodnutie orgánov verejnej moci týka.&nbsp;

Právna úprava má tiež štandardizovať rozhodovacie procesy počas mimoriadnej situácie v samospráve aj vo vzťahu k zasadnutiam obecnej rady po vzore pravidiel pre obecné zastupiteľstvá, zrušiť spočívanie lehôt pre vykonanie miestneho referenda a spresniť voľbu hlavného kontrolóra počas mimoriadnej situácie.

Zaviesť by sa mohol príspevok pre tehotné absolventky štúdia &gt;&gt;&gt;

Zaviesť by sa mohol nový typ sociálnej dávky, a to podpora pre tehotné absolventky stredných a vysokých škôl. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania návrh zákona o príspevku pre tehotné absolventky štúdia.

"Navrhovaná úprava poskytovania príspevku pre tehotné absolventky štúdia pomôže pokryť zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa tých absolventiek štúdia, ktoré otehotnejú do deviatich mesiacov od absolvovania štúdia," uviedli predkladatelia.

Oprávnená osoba na poberanie takejto dávky by podľa návrhu nemohla poberať zároveň aj príspevok, aj tehotenské štipendium. Štát by jej mal prispievať sumou 200 eur.

SR by po eurovoľbách mohla mať ďalšieho europoslanca &gt;&gt;&gt;

Slovensko by po budúcoročných eurovoľbách mohlo mať 15 europoslancov, o jedného viac ako v súčasnosti. Vyplýva to z návrhu ďalších kresiel pre deväť krajín EÚ, ktorý vo štvrtok schválil Európsky parlament (EP), informuje TASR. Odobriť ho musia ešte lídri členských krajín na samite EÚ.

Parlament prijal návrh svojho zloženia, ktoré sa posudzuje pred každými eurovoľbami. Vzhľadom na demografické zmeny od volieb v roku 2019 chce inštitúcia vytvoriť 11 ďalších mandátov, čím by ich celkový počet dosiahol 716.

Z nových kresiel by po dve pripadli Holandsku a Španielsku a po jednom Slovensku, Dánsku, Fínsku, Írsku, Lotyšsku, Rakúsku a Slovinsku.

Rozhodnutie o zložení EP v novom legislatívnom období musí schváliť Európska rada, ktorej zasadnutia sú známe ako samity EÚ. Parlament vo štvrtok Európsku radu vyzval, aby postupovala rýchlo, prípadne ich okamžite informovala, ak má v úmysle odchýliť sa od predloženého návrhu. Členské krajiny totiž musia na vnútroštátnej úrovni prijať potrebné zmeny pred voľbami do EP, ktoré sa budú konať v júni 2024.

Externý defibrilátor by mohli mať povinne obce nad 500 obyvateľov &gt;&gt;&gt;

Obce nad 500 obyvateľov by mohli mať povinnosť umiestniť a zabezpečiť funkčnosť verejne prístupného automatického externého defibrilátora. Vyplýva to z novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania. V prípade schválenia novely by mohlo byť na Slovensku rozmiestnených približne 2088 defibrilátorov do konca roka 2024.

"Mimonemocničné náhle zastavenie krvného obehu sa v Európe vyskytne každé dve minúty. Približne 23 percent náhlych zastavení obehu má defibrilovateľný rytmus. Fibrilácia srdca je stav, keď sa srdcový sval nekontrolovateľne chveje a nedokáže pumpovať krv do životne dôležitých orgánov. Odstrániť tento stav - fibriláciu - dokáže len elektrický výboj - defibrilácia.&nbsp;&nbsp;Defibrilácia do troch až piatich minút od kolapsu môže zvýšiť prežívanie na 50 - 70 percent. Včasnú defibriláciu však nie je možné zabezpečiť posádkami záchrannej zdravotnej služby, ktorých by namiesto súčasných viac ako 300 muselo byť na území Slovenska aspoň 3000," argumentujú predkladatelia v dôvodovej správe.

Autori novely skonštatovali, že verejných defibrilátorov je na Slovensku málo. Spolu je podľa ich slov evidovaných 2574 takýchto prístrojov, no len 385 je verejne prístupných. Dodali, že tieto defibrilátory eviduje vo verejnej databáze Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR. V prípade volania na tiesňovú linku tak podľa slov predkladateľov vie operátor volajúceho nasmerovať na najbližší dostupný defibrilátor. "Takto sa zlepšuje reťaz prežitia a šanca na prežitie stúpa ešte pred príchodom záchrannej služby," dodali.

Podmienky chovu zvierat, najmä spoločenských, sa sprísnia &gt;&gt;&gt;

Podmienky chovu zvierat, najmä spoločenských, sa sprísnia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o veterinárnej starostlivosti z dielne nezaradených poslancov Národnej rady (NR) SR Moniky Kozelovej, Jána Mičovského a Jaromíra Šíbla, ktorý parlament vo štvrtok posunul do druhého čítania. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024.

"Návrh zákona vychádza z dlhodobo pretrvávajúceho a rozsiahleho problému nadmerného rozmnožovania zvierat, najmä psov a mačiek, ktoré sú častokrát chované v nevhodných podmienkach v neregistrovaných zariadeniach, v tzv. množiarniach. Hlavnou činnosťou týchto nelegálnych množiarní je nekontrolované rozmnožovanie budúcich spoločenských zvierat, najmä psov a mačiek s cieľom čo najvyššieho zisku z predaja mláďat, ktoré sú mnohokrát mladšieho veku, ako je vek stanovený legislatívou," zdôvodnili predkladatelia.

Za účelom maximalizovania zisku prevádzkovatelia "množiarní" podľa poslancov chovajú zvieratá v nevyhovujúcich podmienkach, nezabezpečujú zvieratám ani základnú veterinárnu starostlivosť a nerešpektujú povinnosti, týkajúce sa povinnej identifikácie a registrácie zvierat alebo povinnej registrácie zariadení, v ktorých sú zvieratá držané.

"V súčasnosti je problém tak veľký a tak zásadný, že je potrebné prijať rázne opatrenia, ktoré zvýšia ochranu chovaných zvierat, ich vysledovateľnosť a v čo najväčšej možnej miere zamedzia nedodržiavaniu zákona a jeho obchádzaniu," zdôraznili predkladatelia novely.

Upravuje sa napríklad aj povinnosť Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR zverejňovať prostredníctvom webového sídla aktuálne zoznamy všetkých registrovaných, schválených a povolených zariadení, v ktorých sa držia živé zvieratá. Jednotlivé zoznamy môžu slúžiť verejnosti na overenie si potrebných informácií o uvedených zariadeniach - napríklad úradné číslo či adresa zariadenia.

V novele sa okrem iného dopĺňajú požiadavky, ktoré je vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa povinný pri chove zvieraťa alebo držaní zvieraťa dodržiavať, aby zabezpečil jeho ochranu a dobré životné podmienky. V rámci zákazu týrania zvierat sa napríklad dopĺňa nové konanie považované za týranie. Je ním také konanie, ktorým sa vykonajú zákroky bez použitia anestetík a z iných ako terapeutických alebo diagnostických dôvodov.

Poslanci schválili uznesenie, ktorým odsudzujú výroky Šuchu &gt;&gt;&gt;

Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtkovom hlasovaní schválili uznesenie k odmietnutiu hanlivých výrokov vedúceho Zastúpenia Európskej komisie (EK) na Slovensku Vladimíra Šuchu. Návrh podali poslanci okolo Tomáša Tarabu (nezaradený). V uznesení adresujú Európskej komisii výzvu na jeho odvolanie.

Uznesenie sa týka Šuchových vyjadrení o pokazenej genetickej výbave Sloveniek a Slovákov, ktoré odzneli v jeho otváracom prejave na konferencii Férová akadémia. Poukazuje najmä na výroky o tom, že slovenský národ má v DNA "chromozómy, ktoré sú pokazené a mali by sme ich napraviť".

Predseda Národnej rady SR má podľa uznesenia vyzvať Európsku komisiu na ospravedlnenie sa za dané hanlivé výroky a vyzvať na odvolanie Šuchu z pozície vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Upraviť sa má rátanie odpracovaných rokov zdravotníkom po materskej &gt;&gt;&gt;

Spôsob započítavania odpracovaných rokov zdravotníkov na účely základnej zložky mzdy by sa mohol upraviť tak, aby vyšiel v ústrety rodičom, ktorí ostali na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke s tretím a ďalším dieťaťom. Vyplýva to z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli vo štvrtok do druhého čítania.

V súčasnosti zákon hovorí, že zdravotníckym pracovníkom sa do počtu odpracovaných rokov započítava aj obdobie materskej alebo rodičovskej dovolenky a obdobie ďalšej materskej alebo rodičovskej dovolenky v rozsahu jej čerpania. Zákon ďalej ustanovuje, že na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky a za všetky deti súhrnne najviac šesť rokov. Toto ustanovenie o počte detí a rokov by sa malo vypustiť.

Predkladatelia upozornili na potrebu upraviť výpočet započítavania odpracovaných rokov tak, aby sa zvýšila atraktivita povolania sestry pre ženy po materskej dovolenke a zároveň bol rešpektovaný princíp rovnosti zdravotníckych pracovníkov vo vzťahu k ich praxi zdravotníckeho povolania.

Činnosť RTVS by sa mohla rozšíriť o zabezpečovanie výroby signálu &gt;&gt;&gt;

Činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) by sa mohla rozšíriť, okrem uskutočňovania prenosov a záznamov z vybraných udalostí a podujatí by mohla byť oprávnená aj na výrobu signálu pre uskutočňovanie takých prenosov. Predpokladá to novela zákona o RTVS, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

Novela má podľa predkladateľov odstrániť aplikačné problémy, ktoré v minulosti vznikali napríklad pri vyčlenení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na výrobu vysielacieho signálu z významných športových podujatí, keď v dôsledku absencie oprávnenia RTVS na výrobu signálu musela vyrobiť tento signál externá alebo zahraničná súkromná spoločnosť. 

RTVS pritom disponuje technickým zariadením, nevyhnutne potrebným na výrobu a zaznamenanie významných udalostí a podujatí aj technickým personálom pre výrobu signálu.&nbsp;Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 1. augusta.

Príspevok športovým reprezentantom by sa mohol valorizovať &gt;&gt;&gt;

Príspevok športovým reprezentantom by sa mohol valorizovať na základe násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Vyplýva to z novely, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

"Cieľom návrhu zákona je zohľadniť nárast priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR ako objektívneho ukazovateľa, ktorý nastal medzičasom od roku 2016, a súčasne umožniť stanovenie sumy vstupujúcej do vzorca výpočtu príspevku s previazaním na objektívne sledovaný a štatisticky vyhodnocovaný ukazovateľ priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR," píše sa v dôvodovej správe.

Predkladatelia hovoria o adekvátnom finančnom zabezpečení športovca, ktorý ako športový reprezentant získal medailové ocenenie na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy. Pripomenuli, že súčasný zákon príspevok stanovuje ako rozdiel medzi fixne stanovenými sumami a súčtom súm dôchodkových dávok. Poukázali pritom na nárast životných nákladov, infláciu a valorizáciu dôchodkových dávok v uplynulej dobe.

Novela zákona o majetku vyšších územných celkov ide do druhého čítania &gt;&gt;&gt;

Novela zákona o majetku vyšších územných celkov (VÚC) ide do druhého čítania. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtkovom hlasovaní. "Zásady hospodárenia s majetkom VÚC by mali upraviť kritériá na určenie prebytočného a neupotrebiteľného majetku vyššieho územného celku na účely prevodu vlastníctva majetku VÚC a prenechania majetku VÚC do nájmu," píše sa v návrhu.

Prebytočný majetok by sa mal definovať ako majetok určený na predaj alebo prenájom a neupotrebiteľný majetok ako nefunkčný majetok, ktorý je odpadom určeným na spracovanie či zneškodnenie. Upraviť by sa mali aj podmienky, za ktorých bude možné znížiť kúpnu cenu či nájomné, ale aj zásady hospodárenia s majetkom VÚC.

Ustanoviť by sa mal rámec podmienok, ktorými možno obmedziť obchodnú verejnú súťaž. Novela predpokladá, že zrušiť ju by bolo možné aj v prípade, že sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásila, alebo sa v priebehu nej vyskytli výnimočné dôvody, pre ktoré nemožno od VÚC požadovať, aby v súťaži pokračoval.

"Ide o také mimoriadne prípady, s ktorými vyšší územný celok vopred v podmienkach súťaže nemohol rátať a teraz od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v obchodnej verejnej súťaži pokračoval a uzavrel so záujemcom zmluvu," ozrejmili predkladatelia.

Fungovanie obecných polícií má upraviť nový zákon &gt;&gt;&gt;

Fungovanie obecných polícií má upraviť nový zákon. Ministerstvo vnútra (MV) SR návrh zdôvodnilo zastaranosťou súčasnej legislatívy, ktorá už obecným políciám neposkytuje adekvátne nástroje na plnenie ich úloh. Poslanci Národnej rady (NR) SR návrh vo štvrtok posunuli do druhého čítania.

Nová úprava rozširuje situácie, keď môže policajt požadovať preukázanie totožnosti. Na predloženie dokladu totožnosti by mohol vyzvať napríklad osobu podozrivú zo spáchania priestupku či trestného činu, oznamovateľa podozrenia zo spáchania priestupku, ako aj osobu, ktorá zodpovedá opisu človeka, po ktorom je vyhlásené pátranie.

K všeobecným oprávneniam obecných policajtov má pribudnúť možnosť požiadať vodiča vozidla o predloženie dokladov. Obecní policajti budú môcť naďalej používať technické prostriedky na zabránenie odjazdu vozidla napríklad pri parkovaní na zákaze.

Z ustanovení o donucovacích prostriedkoch sa v novom znení majú vypustiť detailne ustanovené situácie, keď ich možno použiť. Ponecháva sa len základný rámec. Podmienky na použitie zbrane sa ponechávajú taxatívne vymedzené. Použitie pút sa umožňuje aj v prípade zadržanej alebo predvádzanej osoby.

Príslušníci obecnej polície by mohli tiež získať možnosť&nbsp;&nbsp;objasňovať aj delikty súvisiace s požívaním alkoholu alebo inej návykovej látky u vodičov vozidiel a možnosť obce prejednávať prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti. Vek príslušníka obecnej polície sa v návrhu zákona znižuje z 21 rokov na 18 rokov. Vek na získanie zbrojného preukazu sa nemení, obecný policajt mladší ako 21 rokov nebude môcť pôsobiť so strelnou zbraňou.

Poslanci okolo Pellegriniho neuspeli s novelou zákona o majetku obcí &gt;&gt;&gt;

Nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho neuspeli s novelou zákona o majetku obcí, plénum Národnej rady (NR) SR ju vo štvrtok odmietlo. Legislatívna úprava mala umožniť, aby do vlastníctva obcí mohli z majetku štátu prejsť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF), ktoré sa nachádzajú v zastavanom území príslušnej obce.

Proces odovzdania pozemkov do vlastníctva obce mal v zmysle novely prebiehať na základe spísaného protokolu medzi správcom majetku štátu a príslušnou obcou. Obce by boli zároveň povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia pozemku podať na katastrálnom odbore príslušného okresného úradu návrh na zápis vlastníckeho práva.

Predkladatelia argumentovali dlhoročnou snahou miestnej územnej samosprávy vyrovnať vlastnícke vzťahy k pozemkom v zastavanom území obcí. Súčasnú legislatívu považujú za administratívne zložitú, časovo zdĺhavú a právne nenárokovateľnú. Novelou chceli zjednodušiť proces usporiadania vlastných vzťahov k takýmto pozemkom.

NRSR: Odmietla úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku z dielne OĽANO &gt;&gt;&gt;

Novela Trestného poriadku týkajúca sa paragrafu 363 Trestného poriadku z dielne hnutia OĽANO a priatelia plénum Národnej rady (NR) SR vo štvrtok neposunulo do druhého čítania. Zámerom novely bolo obmedzenie využívania paragrafu 363 na najzávažnejšie prípady a pochybenia.

Podľa slov predkladateľov hovorí súčasné znenie zákona, že "generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon". Navrhovali preto doplniť do ustanovenia, že porušením zákona sa rozumie "podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci".

FIASKO pre Matovičových 500 eur za voľby: Poslanci návrh opäť ODMIETLI!

NRSR: Poslanci Matovičových 500 eur opäť ODMIETLI!

plus1

Plus JEDEN DEŇ

Z domova

politika

Cieľom novely bolo podľa ich slov napomôcť obnove dôvery v právny štát úpravou sporného paragrafu tak, aby "jeho znenie zodpovedalo pôvodnému zmyslu tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má v rukách generálny prokurátor SR na odstránenie nezákonnosti v prípravnom konaní". Sľubovali si od toho zlepšenie dodržiavania zákazu negatívnych pokynov.

Skonštatovali, že pôvodným zmyslom tohto mimoriadneho opravného prostriedku bolo poskytnúť právomoc generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutia vydané policajtom alebo prokurátorom v prípravnom konaní, ak došlo k podstatnému pochybeniu, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. "Za také rozhodnutia nemožno považovať napríklad uznesenie o vznesení obvinenia, čo v súčasnosti patrí medzi časté prípady rozhodnutí, voči ktorým smeruje použitie paragrafu 363 Trestného poriadku, a to aj v súvislosti s obvineniami vplyvných osôb za spáchanie závažných trestných činov korupcie či organizovaného zločinu," podotkli.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Na Slovensku sa nezavedie inštitút životného partnerstva &gt;&gt;&gt;

Na Slovensku sa nezavedie inštitút životného partnerstva pre páry rôzneho i rovnakého pohlavia. Návrh zákona z dielne poslancov SaS vo štvrtok neposunula Národná rada (NR) SR do druhého čítania. Nový inštitút mohol byť podľa nich vhodný aj pre páry rôzneho pohlavia, ktoré chcú byť v trvalom zväzku, no manželstvo sa im javí ako príliš limitujúce. Zákonom chceli poslanci odstrániť diskrimináciu partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Ako upozornili, "ich faktické partnerstvá bez formálneho zázemia nepožívajú právnu ochranu, ktorú si zaslúžia a ktorú párom rôzneho pohlavia právna úprava manželstva priznáva".

Plénum zároveň odmietlo novelu Trestného zákona z dielne SaS. Cieľom bolo "chrániť nedotknuteľnosť a rešpektovanie telesnej a duševnej integrity osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu". Navrhovali preto do ustanovení Trestného zákona, týkajúcich sa osobitného motívu, na spáchanie trestného činu verejného hanobenia alebo podnecovania k nenávisti z iných dôvodov doplniť aj motív spočívajúci v skutočnej alebo domnelej sexuálnej orientácii a rodovej identite skupiny osôb alebo jednotlivca.

Poslanci odmietli aj návrh zákona o pomoci tehotným ženám z dielne OĽANO. Návrhom chceli vytvoriť podporné opatrenia pre tehotnú ženu v prípade hlavne neplánovaného tehotenstva. Navrhovali, aby zariadenie núdzového bývania mohli využívať aj tehotné matky, a to po dobu tehotenstva a troch rokov od pôrodu, ak sa o dieťa osobne starajú. Chceli tiež zaviesť nový príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, na ktorý by vznikal nárok v prípade, že by sa narodilo dieťa so zdravotným znevýhodnením. Zákon mal tiež vytvoriť žene možnosť požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.