Pavol Krasko

Blíži sa 30. výročie Nežnej revolúcie. Ako ste vnímali vtedy obdobie, keď ľudia vyšli do ulíc? Mal ste vtedy len 14 rokov…

Vnímal som to očami dospievajúceho chlapca, ktorý končil základnú školu a&nbsp;rozmýšľal, čo bude robiť v budúcnosti. Ako štrnásťročný si už veľmi dobre pamätám náladu, ktorá reagovala na drastický zásah polície. Potom&nbsp;&nbsp;ju vystriedalo nadšenie a chuť po niečom novom, krásna súdržnosť&nbsp;&nbsp;ľudí, ktorí sa na námestiach spolu stretávali a v pokoji, mieri a spolupatričnosti sa pozerali dopredu. Utkvelo mi&nbsp;&nbsp;v pamäti, ako sme sa počas návštevy Devína učiteliek spýtali, načo slúžia tie ostnaté drôty pri Dunaji. Povedali nám, že nám odtiaľ „niečo“ hrozí a aby „to“ k nám nepreniklo, sú tam ostnaté drôty. Keď som neskôr videl v správach,&nbsp;s&nbsp;akým nadšením ľudia tie drôty strihajú, uvedomil som si, že pravda bola úplne opačná. Že tie ostnaté drôty tam boli kvôli tomu, aby sme sa my nikdy nemohli dostať do vyspelej časti Európy.

Čo ste robili v deň revolúcie?

Bol to bežný deň štrnásťročného chlapca. Pamätám si však deň po zásahu, kedy zábery z neho prvýkrát ukazovali v televízii a policajti v&nbsp;&nbsp;bielych&nbsp;&nbsp;prilbách dlhými obuškami bili demonštrantov. Pamätám si zábery&nbsp;&nbsp;tej živej bariéry policajtov so štítmi a ľudí ktorí, im hovorili: „Máme holé ruce.“ To boli najsilnejšie momenty, ktoré som predtým ako chlapec nikdy nevidel. Potom som už vnímal aktivity VPN, Občianskeho fóra a ako sa k tomu vyjadrovali&nbsp;&nbsp;ľudia na námestiach.&nbsp;Ako Slovák však musím pripomenúť, že už 16. novembra sa odohrala odvážna študentská demonštrácia v&nbsp;Bratislave. Na Slovensku sme teda nečakali so založenými rukami, čo k&nbsp;nám príde z&nbsp;Prahy.

Ako ste vnímali v tej dobe tie veci, čo sa diali neskôr? Nechodilo sa mávať na 1. mája, nestálo sa hodinu v rade na banány…

Po prvej vlne nadšenia bolo zrazu cítiť pocit neistoty. Všetci chceli to najlepšie, ale nevedeli, ako bude krajina fungovať, kto ju bude riadiť a&nbsp;kam ju zavedie. Naša generácia už dospela do&nbsp;&nbsp;nového sveta. Ale s generáciou našich rodičov a starých rodičov to zatriaslo. Adaptovať sa v novom svete nebolo určite jednoduché, ale museli sa s tým vyrovnať.

Ako vidíte s odstupom času rozdiel pred revolúciou a teraz?

Ťažko to porovnávať, lebo ten režim bol nedemokratický. Nemohli sme žiť podľa svojich predstáv. Nezužoval by som to na to, že sa nedalo cestovať, ale celkovo bolo predpísané, ako sa musíte správať. Nebolo možné verejne vyjadriť svoj názor, za to boli mnohí ľudia potrestaní a uväznení. Vtedajšia vládna moc sa nikde nechválila, že vo vtedajšom Československu bolo niekoľko tisíc politických väzňov.&nbsp;Na druhej strane, staršia generácia, vyzdvihuje vtedajší pocit istoty. Každý mal zabezpečené bývanie, prácu a pravidelný príjem. To v nich evokovalo pocit, že aj starobu dožijú v&nbsp;takomto poriadku. Po zmene režimu mnohí o tieto istoty prišli. U mnohých&nbsp;&nbsp;to vyvoláva prirodzenú nostalgiu. Ale kvalita života a možnosti pre ľudí sú dnes úplne niekde inde. V ekonomickej, sociálnej, pracovnej časti a&nbsp;v rozvoji krajiny a&nbsp;hospodárstva smerujeme tam, po čom ľudia na námestiach volali.&nbsp;&nbsp;Približujeme sa ku kvalite života na západe. Stále ešte pred nami stojí kopa práce. Stále však chýba aj istota v inštitúcie, ktoré majú ľuďom garantovať spravodlivosť. V tejto oblasti máme ešte čo robiť.

Kedy bolo v období od revolúcie po súčasnosť najhoršie obdobie?

Boli to dve obdobia. Prvé, keď mnohé fabriky, ktoré za socializmu fungovali, hoc boli aj umelo udržiavané pri živote a pracovali v nich tisícky ľudí po celom Slovensku, zrazu skrachovali. Bolo treba preorientovať výrobu, ktorá sa kedysi sústredila na zbrojárenstvo a ťažký priemysel.&nbsp;&nbsp;To sa napokon podarilo.&nbsp;Najťažšie a najnegatívnejšie obdobie bolo, keď sme sa kvôli konkrétnemu vedeniu štátu vzdialili od nášho cieľa, ktorým bola Európska únia alebo NATO. Mrzelo ma, že Slovensku&nbsp;&nbsp;povedali, vy ešte nepôjdete do EÚ, lebo nespĺňate, čo treba. Som rád, že sa to ďalším vládnym garnitúram podarilo zmeniť.&nbsp;

Teraz je na Slovensku tiež krušné obdobie. Deň čo deň sa dozvedáme nové skutočnosti o rôznych prepojeniach sudcov na kontroverzné osoby. Vypadá to, že súdnictvo bolo riadne prehnité. Sudkyne odstupujú, sú disciplinárne riešené. V spojení s Kočnerom boli podľa polície a prokuratúry, ktorá predložila súdu prepis Threemy aj policajti, politici, prokurátori. Tí všetci mu mali tiež pomáhať. Aký je váš pohľad na túto situáciu? Prečo to dospelo až sem? Kočnerova prvá kauza Technopol bola v roku 1992...

Vítam, že to vyplávalo na povrch. Jedine čistá pravda nás môže posunúť ďalej. Je to jediný liek, ako sa dostať z tohto marazmu. Bol by som nerád, keby sme paušalizovali a povedali napríklad, že všetci sudcovia a sudkyne sú skorumpovaní. Treba sa sústrediť na jedincov, ktorí zlyhali, a treba &nbsp;ich exemplárne potrestať. Slovensko prešlo érou, kedy sa muselo vysporiadať so skutočnými mafiánmi, ktorí sa prezentovali hrubou silou a vraždili. Podelili si územie a bez nich sa tu nemohlo nič stať. S tým sme sa však vyrovnali, a všetci sú už v base. Ale popri tom nám tu vznikla druhá skupina ľudí, ktorá sa nepreukazovala hrubou silou, ale nadobudli o sebe pocit, že vzhľadom sa svoje peniaze, majetok, konexie a styky sú nedotknuteľní. Mysleli si, že zákon pre nich neplatí a zneužívali na to svoje vzťahy. Tie vychádzajú na povrch až teraz, a preto nastáva druhá éra očisty, aby sme sa vysporiadali s týmito ľuďmi. Občania musia mať&nbsp;&nbsp;pocit, že spravodlivosť platí pre všetkých a nielen pre tých, ktorí majú peniaze. Musíme tiež zistiť, kto si pred týmto stavom zatváral oči. Nefungoval&nbsp;&nbsp;totiž samoočistný proces v súdnictve, ktoré má nástroje na to, aby zo svojich radov vypudilo čierne ovce. Nepamätám si, že by bol niekto exemplárne potrestaný a vyzlečený z talára. Ale sú v&nbsp;tom namočení aj ľudia, ktorí požívali spoločenský status a boli pozývaní na rôzne spoločenské akcie.

Samozrejme. Bol na všetkých možných smotánkach, organizovaných štátom aj súkromníkmi.

Aktuálne máme pred voľbami. Politická scéna je roztrieštená. Čo hovoríte na politickú situáciu a ako z nej chce Smer vyťažiť pred voľbami?

Smer je jeden z najstabilnejších subjektov na Slovensku. Predstavuje istotu, stabilitu a demokratické princípy v krajine. Nebudeme robiť kampaň na základe&nbsp;&nbsp;roztrieštenosti opozície. Budeme hovoriť o tom, ako&nbsp;&nbsp;chceme Slovensko ďalej zlepšovať. Aj ja ako líder budem vysielať najmä pozitívne správy. Ľudia už majú dosť vzájomných útokov. Musíme krajinu posunúť dopredu. Slovensko má ešte nedostatky, ale tie sa dajú riešiť. Musíme sa však venovať strategickým veciam.

Hovorí sa o turbulenciách v Smere. Vraj sú hádky medzi Vami o niektorých ľuďoch a ich zaradení na kandidátku. Napríklad Gašpar, Glváč a podobne. Viete sa dohodnúť, alebo narastie napätie?

Je normálne, že v strane ktorá funguje 20 rokov, sú aj rozdielne názory. Nie je to strana jedného človeka. Keď máme s pánom predsedom rozdielny názor, tak si to povieme a nebojím sa to povedať aj verejne.

Ako často sa stretávate?

Záleží to od situácie. Niekedy sa stretávame aj niekoľkokrát týždenne, no niekedy sa nevidíme aj podstatne dlhšie. Keď ide o výkon mojej práce predsedu vlády, ja sa nemusím pýtať, čo mám robiť. Teraz&nbsp;&nbsp;komunikujeme častejšie, lebo&nbsp;&nbsp;pripravujeme stranu&nbsp;&nbsp;na volebnú kampaň.&nbsp;&nbsp;Medzi nami je veľmi konštruktívna debata. Na kandidátke Smeru budú&nbsp;&nbsp;ľudia, ktorým sa chce pracovať a nebude to listina „za zásluhy“. Pre mňa je dôležité, aby tam neboli kontroverzné mená, pretože naša kandidačná listina musí mať čo najväčší koaličný potenciál.

Bavili sme sa len o vážnych veciach. Čo vám pomáha odbremeniť sa od práce. Teda vyčistiť si hlavu ako sa hovorí. Aký je Váš najlepší relax?

Ťarcha je naozaj veľká, keď ste zodpovedný za všetko, čo sa v krajine stane. Ak relax, tak je to moja vášeň pre lietanie, na ktoré však mám teraz podstatne menej času. V&nbsp;&nbsp;lietadle sa musíte koncentrovať len na let,&nbsp;&nbsp;a to vás psychicky úplne odpojí od&nbsp;&nbsp;práce, ktorú vykonávate. Tam ste jednoducho len sám človek, ktorý ten stroj ovláda a musí sa vrátiť na zem. Ak mám čas, &nbsp;chodím s mojím psom na prechádzky do lesa. Rád chodím na pešie túry, v&nbsp;poslednom čase som ich pochodil naozaj dosť.&nbsp;&nbsp;

Aké je Vaša obľúbená destinácia?

Pre mňa sú to Vysoké Tatry, , ale teraz do zimy by som chcel viac pochodiť aj Nízke Tatry a okolie Banskej Bystrice.&nbsp;&nbsp;Sú tam krásne miesta. Bolo obdobie, kedy som viac chodil aj do fitka, len teraz mám na to skutočne málo času.

Tieto mimopolitické aktivity robíte s politikmi, sám, alebo s inými kamarátmi, aby ste sa úplne odpojil od politiky?

Hlavu vypnem radšej úplne sám. V politike musíte mať šťastie, aby ste si našli kamarátov, a&nbsp;nemali ich kvôli politike, ale ich ľudským vlastnostiam. Ja som také šťastie mal. Keď sme išli s Petrom Kažimírom alebo Petrom Žigom na kávu či na víno, nešli sme riešiť politiku, ale stráviť príjemný&nbsp;&nbsp;večer. Keď idem lietať,&nbsp;&nbsp;je so mnou maximálne inštruktor, lebo nechcem hazardovať. Najpevnejšie kamarátstva mám ešte z čias, kedy som nebol&nbsp;&nbsp;v politike. Stretávame sa, keď prídem do mojej rodnej Banskej Bystrice a zájdeme niekam na pivo.

Na záver sa vráťme k aktuálnej situácii. Aký bol Váš prvý pocit, keď ste boli na Cypre a dozvedeli sa o tragédii na Slovensku?

Prešiel mi mráz po chrbte a na chvíľu som zostal úplne v&nbsp;šoku. Až po niekoľkých sekundách som sa vrátil k tomu, čo treba okamžite urobiť. Prvé bolo, že som telefonoval s pani ministerkou vnútra a ministerkou zdravotníctva. Uistili ma, že sú na ceste na miesto nehody. Potom som do pár minút rozhodol, že sa vraciame na Slovensko a ruším oficiálny program na Cypre, ktorý som mal mať nasledujúci deň.

Kedy ste sa rozhodli, že vyhlásite štátny smútok?

Už pred odletom, keď sme sa vracali naspäť. Začínali padať otázky, či áno, či nie. Keďže sme tak urobili aj pri iných veľkých tragédiách, zdalo sa nám namieste, aby pri takomto obrovskom nešťastí Slovenky a&nbsp;Slováci zdieľali spoločne smútok s&nbsp;rodinami obetí.

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/exkluzivny-rozhovor-petrom-pellegrinim-sokujuce-slova-tom-kto-ma-pykat-kocnera" target="_blank" rel="noopener">FOTOGRAFIE Z ROZHOVORU S PETROM PELLEGRINIM NÁJDETE V NAŠEJ GALÉRII.</a>

Mohlo by vás zaujímať:

EXKLUZÍVNY rozhovor s Petrom Pellegrinim: ŠOKUJÚCE SLOVÁ o tom, kto má pykať za Kočnera!