Pred časom sa po povalení vlády hovorilo o tom, že okrem „hlavy“ Igora Matoviča žiada SaS aj tú vašu. Ako ste to vnímali?

- Nemám túto informáciu. Čítal som to v novinách, ale osobne ma o tom nikto neinformoval.

Nehovorili ste o tom s vtedajším premiérom (dnes povereným premiérom Eduardom Hegerom, pozn. red.)?

- Rozprávali sme sa, ale nepovedal mi, že by to bola aktuálna otázka.

Môže byť dôvodom istej nespokojnosti práve to, že máte trocha iný pohľad na trestnú politiku štátu ako vaša predchodkyňa?

- Nemyslím si to. Skôr si myslím, že hlavným dôvodom je, že mám iný spôsob a inú metódu práce. Asi to im prekáža.

V čom je iný váš spôsob práce?

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/exkluzivny-rozhovor-ministrom-karasom-menej-basy-viac-zhabaneho-majetku-co-bude-363" target="_blank" rel="noopener">ODPOVEĎ NA TÚTO OTÁZKU NÁJDETE V NAŠEJ GALÉRII.&nbsp;</a>

Plánujete zmeniť trestný zákon a Trestný poriadok. Verejná diskusia sa však zužuje na otázku, aké majú byť trestné sadzby za jednotlivé trestné činy. Spýtam sa preto takto: Aká má byť trestná politika Slovenska?

- Nezjednodušoval by som diskusiu o zmene trestného zákona len na sadzby. My jednoducho trestnú politiku štátu približujeme moderným štandardným politikám a skúsenostiam okolitých krajín. Nechceme experimentovať zaoceánskymi modelmi, skôr sa chceme inšpirovať susednými krajinami, ktoré majú veľké úspechy najmä v tom, že sa znižuje recidíva pri páchaní trestnej činnosti. U nás je vysoká. Dokonca sú ukazovatele, ktoré hovoria, že aj keď sa niekto pomýlil alebo šmykol v zásade aj v jednoduchšej a menšej veci, vo väzení sa mu charakter skôr viac pokazil a zlomil a je náchylnejší páchať trestnú činnosť. Na novele pracujeme s vyše stovkou expertov – a sú medzi nimi aj odborníci priamo z terénu - od prokurátorov, advokátov, sudcov až po ľudí, ktorí sa venujú celý život probácii a mediácii, čiže práci s väznenými osobami. Títo odborníci nám radia, ako to nastaviť tak, aby to fungovalo lepšie.

Ako by to teda malo byť s trestami?

- Tak, že ani po prijatí zmien sa neoplatí páchať trestnú činnosť. Skôr chcem, aby tresty boli šité na mieru, aby páchateľa zaboleli. Ak ide o prvopáchateľa, aby sme hľadali inú formu trestu, ako je trest odňatia slobody. Ale ak už bude recidíva alebo útok na veľkú hodnotu, ktorú si vážime – či už je to život, zdravie, alebo ak pôjde o spoločensky zavrhnutiahodné konanie, tak je namieste aj odňatie slobody.

Pre prvotrestancov, či skôr páchateľov ekonomických a hospodárskych trestných činov, ste skôr za to, aby dostávali alternatívne tresty?

- Presne tak. Treba sa snažiť hneď to zastaviť. Zistiť, prečo sa to stalo a jednoducho nariadiť či už prepadnutie veci, zhabanie majetku, peňažnú sankciu, ale ak pôjde o závislosti nariadenie liečenia a potom aj dohľad probačného úradníka. Tam je totiž ten dlh, ktorý máme. Musíme sa tomu človeku venovať, dať mu povinne návštevy skúsenej osoby, ktorá ho bude sprevádzať, bude sledovať jeho správanie. Ak by zlyhával v náprave, v tom, čo mu súd nariadil, tak potom nech sa, samozrejme, trest premení aj na trest odňatia osoby.

- Skôr chceme robiť mix a chceme dať väčšiu dôveru rozhodovacej činnosti súdov. Sadzby zásadne neznižujeme, skôr rozširujeme. Pri mimoriadne závažných škodách alebo škodách mimoriadneho rozsahu nad jeden milión eur, tam sa zvažuje, že by tresty zostali zachované v pôvodných výškach, ako sú dnes. Ale v konečnom dôsledku stanovenie sadzieb zostane na Národnej rade. Mňa na tejto novele najviac fascinuje, a to považujem za najväčší prospech, ak sa krajina bude starať najmä o prvopáchateľov, o mladistvých tak, aby nemali tendenciu opätovne páchať trestné činy. U nás je v porovnaní s inými krajinami vysoká recidíva. Málo sa venujeme sprevádzaniu páchateľov počas a najmä po výkone trestu. Je aj málo alternatívnych trestov.

Je vhodný čas na takúto debatu?

- Aj ja som si po páde vlády, keď jej parlament vyslovil nedôveru, položil otázku, či má vôbec zmysel pokračovať v týchto prácach. Rozhodol som sa, že ich chcem ešte urýchliť. Návrh zákona predkladala ešte moja predchodkyňa. My sme následne prizvali do pracovných skupín expertov, ktorí strávili stovky hodín nad rozporovými konaniami a pripomienkami. Preto nechcem, aby toľko profesionálnej ľudskej energie vynaložili zbytočne. Myslím si, že vôľa a chuť urobiť zmeny v trestnej politike tu je naprieč celým politickým spektrom. Bol by som nerád, aby sa tu experimentovalo so živelnými poslaneckými návrhmi, ktoré vznikli zo dňa na deň. Nech sa radšej poslanci oprú o validný návrh spracovaný expertmi. Za posledných dvadsať rokov si nepamätám takú odbornú zhodu, ako je teraz.

Nakoniec však aj tak budú rozhodovať poslanci Národnej rady. Čiže z novely urobia politickú záležitosť.

A je tu aj obava, či zmeny nebudú nahrávať ľuďom, ako je napríklad Marian Kočner.

- To si nemyslím. Návrh, ktorý pôjde z ministerstva a ktorý chcem predložiť vláde, je veľmi vyvážený. Nejde do radikálnej skokovej metódy nejakej zmeny trestnej politiky, skôr evolučne sa chceme posunúť ďalej. V našom hľadáčiku sú práve prvotrestané osoby, prvopáchatelia a mladiství. Chceme urobiť zmenu týkajúcu sa drogových trestných činov, riešiť chceme aj alkohol za volantom. Ale pri závažných trestných činoch, ako je korupcia, organizovaná kriminalita, pri závažných škodách nebudú také úpravy, ktoré by zľahčovali situáciu páchateľov. Skôr si myslím, že postih bude ešte prísnejší, lebo chceme viac využívať inštitút finančného vyšetrovania, zisťovania majetku páchateľov a postihovať tento majetok.

Máte pravdu, pre takýchto ľudí je väčším trestom, keď prídu o majetok.

- Presne tak a to je to, kde sme dlhodobo zlyhávali. Snažili sme sa to riešiť trestami odňatia slobody. Ale ukázalo sa – a je to celosvetová skúsenosť – že vysoké tresty neodstrašujú a nepôsobia prevenčne. Ale dosah na osobnú, majetkovú, vlastnícku sféru, to je to, čo ich zabolí. Pôsobí to aj prevenčne, ľudia sa radšej vyhýbajú páchaniu trestnej činnosti, lebo sa im neoplatí krivým spôsobom získať majetok, o ktorý prídu a môžu si to odsedieť. A to je aj cieľ, aby sa neoplatilo páchať trestnú činnosť.

Hovoríte o evolučných krokových zmenách v trestných kódexoch. Prečo?

- Myslím si, že by bolo správnejšie urobiť oveľa radikálnejšie zmeny. Aj po konzultácii s odborníkmi a po zvážení pripomienok, sme dospeli k záveru, že nie je namieste urobiť skokovú radikálnu zmenu. Prax a spoločnosť by to nevedeli uniesť. Preto chceme ísť miernym posunom smerom k restoratívnej justícii. Teda viac hľadieť na poškodeného a jeho práva, aby dosiahol satisfakciu. Čiže aby sa aj naňho bral zreteľ a potom aby spoločnosť urobila nápravu. Nemôžeme to vybaviť trestom odňatia slobody a posadením páchateľa do väzenia. Nie, tam sa ten problém len začína. Ak s ním nebudeme ďalej pracovať, bude kontinuálne páchať trestnú činnosť a ďalej ohrozovať spoločnosť.

Rastie tak aj problém pre spoločnosť: Čo s tým človekom?

- Je to ako snehová guľa a preto hovorím, že kým je maličká, treba ju rozpustiť.

Prečo majú ľudia krvavé oči, a tak veľmi žiadajú, aby išiel páchateľ do väzenia?

- Vyplýva to aj z ľudskej povahy. Človek chce rýchlo nájsť vinníka a rýchlo ho popraviť. Táto tendencia tu historicky vždy bola, civilizované krajiny však majú na to svoj proces a metodiku. A najmä treba vždy skúmať, ktorý je ten trest, ktorý aj postihne páchateľa, ale aj pôsobí prevenčne. To je to, o čo sa snažíme aj načúvaním expertom. Nie sú to len akademici, ale aj ľudia, ktorí pôsobia v teréne a vedia, ako to naozaj funguje.

Dobre, viac by sa teda malo pracovať so samotným páchateľom. Ale čo obeť?

- Jednak máme fond, z ktorého chceme odškodňovať obete trestných činov, ale chceme aj presadiť inštitút, aby sa do fondu prispievalo aj z prípadných peňažných trestov a podobne. Tie by mohli byť použité aj v prípadoch, kde by sa nezistil páchateľ a podobne. Ideí a tendencií, ako posilniť práva poškodeného, je viacero. Napríklad sa bude prihliadať, či páchateľ dosiahol dohodu s poškodeným, či sa dohodli, či mu ponúkol finančnú alebo inú satisfakciu, či napravil to, čo spôsobil. Na to sa bude prihliadať pri ukladaní trestu. Práve tam sa vyvažuje, či bola napravená krivda.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Čiže štát bude sledovať, či sa páchateľ dokáže s obeťou vyrovnať a zmeniť sa?

- Oľutovanie trestného činu, ale aj náprava. Nielen pripravenosť, ale aj reálne poskytnutie nápravy. Nám sa totiž často v praxi stáva, že trestné konanie dobehne, páchateľ je odsúdený, ale poškodený zostáva bez satisfakcie. Preto chceme motivovať na rýchlejšiu nápravu. Mediátori by sa mali snažiť ihneď, bezprostredne po skutku, hľadať cestu k náprave. Ak je teda vôbec možná. Nie sme naivní, sú veci, kde to možné bude a sú veci, kde to možné nebude. Štát však na to musí byť pripravený a táto vec bola v našom systéme dosť zaznávaná, trestná politika sa zameriavala len na odsúdenie páchateľa a tým sa to pre štát principiálne končilo.

V našich kódexoch má väčšiu hodnotu majetok ako život človeka. Takto by sa to vyrovnalo?

- To je práve tá snaha, prečo sa teraz prehodnocujú jednotlivé sadzby podľa závažnosti skutku. Náš jednoznačný záujem je, aby sa nezjemňoval postih za trestné činy korupcie. Tam nie je vôľa ani chuť, to by som ani nenavrhoval.

Dotknú sa zmeny aj paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý využíva generálny prokurátor?

- Zatiaľ to nie je aktuálna téma, zatiaľ hovoríme len o trestnom zákone. Neviem, aký je časový priestor pred touto vládou, ale aj predo mnou. Rád by som pozitívnu skúsenosť pri tvorbe trestného zákona aplikoval na Trestný poriadok. Pozitívnu v tom zmysle, že sme dokázali komunikovať a nájsť zhodu naprieč justičnými povolaniami a inštitúciami a akademickou obcou. Rád by som túto metódu použil aj pri Trestnom poriadku, ale neviem… Obávam sa, že nebude vytvorený priestor. Ak by bol, rád by som posunul aj Trestný poriadok, lebo aj ten sa javí, že je zrelý na úpravu.

Aj toľko politikmi kritizovaný paragraf 363?

- Návrhy sa týkajú jeho používania. Ale zmeny by vyšli až z pracovných skupín a z medzirezortného pripomienkového konania. Treba sa pozrieť na celý Trestný poriadok, prehodnotiť ho. Máme problém, že máme relatívne dlhé konania a to traumatizuje aj samotných vyšetrovateľov, poškodených, ba aj samotných obvinených. Ak prichádza rozsudok neskoro, jeho účinok je oslabený. Trest má prísť čo najskôr, lebo potom už neplní funkciu, ktorú má mať.

A váš osobný názor, mal by sa paragraf 363 meniť?

Ešte stále je možnosť, že budete ministrom až do riadnych parlamentných volieb. Čo si trúfate ešte urobiť?

- Ideálne by bolo, ak by sme uzavreli trestný zákon a mohli pracovať s Trestným poriadkom. Mám za úlohu implementovať súdnu mapu, je tam otvorených ešte mnoho organizačno-technických otázok. A je tu výzva, čo sa týka riešenia životných situácií párov rovnakého pohlavia.

To je tiež spolitizovaná téma.

- Snažím sa ju držať vo vecnej rovine v rámci limitov, ktoré som dostal. Pracujeme na riešení, ktoré by som rád v januári predložil.

Neľutujete, že ste sa stali ministrom?

- Neľutujem, je to zaujímavá skúsenosť, rátal som s tým, že to môže byť krátke pôsobenie. Aj za najväčšiu osobnú skúsenosť považujem, že sme ukázali, že sa veci dajú robiť inak a mnohé veci sme posunuli. Každý deň bola príležitosť stretávať nových a hodnotných ľudí. Slovenská republika môže byť hrdá, má kopu schopných ľudí. Dôležité je len posadiť ich za jeden stôl, nech vecne komunikujú. To je moja skúsenosť, že vtedy sa dajú dosahovať veľmi dobré výsledky.

EXKLUZÍVNY ROZHOVOR s ministrom Karasom: MENEJ BASY, viac ZHABANÉHO majetku a čo bude s §363?