BOLESTI ZDRAVOTNÍCTVA: Čo sa zmenilo od Zajacovej dvadsaťkorunáčky? Budete prekvapení!      

Odborníci O ZDRAVOTNÍCTVE: Veľkú reformu netreba, stačí urobiť pár správnych opatrení

ZDRAVOTNÍCTVO a jeho neduhy: Čo hovoria odborári, ako odpovedá ministerka Dolinková

Zajacovu reformu zhodnotil s odborníkmi mesačník Trend Medicína. „Bola to prvá a posledná veľká systémová reforma zdravotníctva,” komentoval analytik INESS Martin Vlachynský. „Oceňujem prípravu celého tímu a vypracovanie komplexnej zmeny, ktorú pán minister tvrdou politickou prácou dokázal v parlamente presadiť. Zlé jazyky síce tvrdia, že bola odpísaná z nejakého amerického štátu, ale nech je pravda akákoľvek, platí, že taký stupeň komplexnosti je na slovenské pomery nezvyčajný,“ ohodnotil reformu uznávaný lekár, poslanec za Smer a predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž.

Pracoval ako urológ a rádiodiagnostik. Na poste ministra zdravotníctva pôsobil počas druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2002 až 2006. Zaviedol reformu zdravotníctva s opatreniami ako spoplatnenie návštev u lekára a pobytu v nemocnici (pamätáme si ich Zajacovu dvadsaťkorunáčku), ale i zavedenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, transformáciu zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti či ročné zúčtovanie poistného. 

Rudolf Zajac

Aj podľa Petra Stachuru, poslanca za KDH a bývalého štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva, je Rudolf Zajac nepochybne veľkou postavou slovenskej zdravotníckej politiky. „Prišiel do úradu pripravený, mal svoj tím ľudí a presnú predstavu, čo chce so smerovaním rezortu urobiť. Ako jediný pripravil ucelenú reformu zdravotníctva, prakticky nanovo zadefinoval celý systém a ukotvil ho v legislatíve,“ ohodnotil Stachura Zajacovo pôsobenie. „Lenže systém v súčasnosti nie je dobre manažovaný a nie je tu zdravá konkurencia,“ dodal.

Ako pripomína&nbsp; Vlachynský, takmer všetky nasledujúce vlády Zajacovu reformu odmietli, ale nepredstavili žiadnu alternatívu. „Po roku 2006 sa niektoré rozbehnuté časti reformy nedotiahli, napríklad transformácia nemocníc, iné sa zmrzačili ako katalóg a zoznam zdravotných výkonov, nezávislosť úradu pre dohľad,“ dodal.

Dnes si alternatívu súčasného systému politicky nikto nevie predstaviť. Aj Vladimír Baláž tvrdí, že hoci množstvo politikov či zdravotníckych odborníkov reformu kritizovalo, neboli schopní pripraviť nič porovnateľné. „Zmeny nastavené pred dvadsiatimi rokmi však nepriniesli očakávané zlepšenia. Mali by sme pozrieť na veci úplne inak, pretože podmienky sa za 20 rokov výrazne zmenili. Hlavnou výzvou je pre mňa strata previazanosti systému, teda aj spolupráce medzi jednotlivými zložkami, ďalej starnutie populácie, s čím je bezprostredne spojený aj nárast chorobnosti obyvateľov, a výrazným problémom je nedostatočné fungovanie prevencie,“ uviedol.

Úplne podľa neho zlyháva systém zdravotného poistenia. „Nie sú pripravené žiadne formy pripoistenia, ktoré sú v súčasnosti nevyhnutné. Pre nedostatočné financovanie a nedostatok legislatívy sa extrémne rozšírilo vyberanie rôznych poplatkov bez akejkoľvek kontroly. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má dohliadať na poistný systém, dlhodobo zlyháva a dohľad je úplne nedostatočný,“ upozornil Baláž.

Politický priestor na podobne rozsiahlu reformu nevidí ani Vlachynský, ani Baláž. „Takú ani netreba, úspechom by bolo aj dotiahnutie tej starej po 20 rokoch. Možno niektoré veci nakoniec vyrastú na trhu, napríklad pripoistenie. Čoraz väčší tlak na zdravotníctvo riadené štátom bude mať svoju podobu aj v náraste trhových komerčných zdravotníckych služieb a nástrojov,“ uviedol Vlachynský. Podobne to hodnotí aj Baláž. „To, čo sa teraz pripravuje, sú niektoré zmeny či novelizácie existujúcich zákonov, ale komplexná zmena podľa mojich informácií nie je na programe dňa. Som však zástanca skôr správnych evolučných krokov ako revolučných zmien, ktoré by úplne zničili systém,“ dodal.

Zdravotníctvu chýbajú stovky miliónov eur, aj ambulancie: Čo na to minsterka Dolinková? Čítajte na ďalšej strane!

Zmeny však zdravotníctvo potrebuje, pretože finančná situácia v rezorte je zlá. Všetky tri zdravotné poisťovne deklarujú, že koncom roka budú mať stratu, Všeobecná zdravotná poisťovňa musí navyše vypracovať ozdravný plán, čo znamená šetrenie.

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) už v novembri 2023 upozorňovala, že v zdravotníctve bude chýbať 250 miliónov eur. „Náš odhad bol pomerne presný, dnes nám chýba 250 miliónov až 300 miliónov. Chcem sa poďakovať zdravotným poisťovniam, že s nami uzatvorili zmluvy a dočasne tým zabezpečili poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dnešnom rozsahu a sociálny zmier. Samozrejme, všetci sme vychádzali z prísľubu, že systém bude v roku 2024 dofinancovaný. Zrazu sa dozvedáme, že máme šetriť,“ vyhlásil prezident ANS Marián Petko. „My sme pripravení rokovať o tom, kde sú možné rezervy, no nie na zmluvách so zdravotnými poisťovňami. Aby bola zdravotná starostlivosť funkčná aspoň tak ako doteraz, nemožno šetriť na jej poskytovateľoch,“ dodal.

Viceprezident ANS Igor Pramuk upozornil, že susedné Česko má po prepočte na rovnaký počet obyvateľov v systéme zdravotníctva až o miliardu eur navyše. „My na Slovensku z toho, čo sme nedostali, máme ešte ušetriť. Takto sa nielenže nepribližujeme k našim susedom, ale sa vzďaľujeme z priestoru strednej Európy,“ upozornil.

Ministerka Zuzana Dolinková však pripomenula, že rokovania musia brať ohľad aj na nastavený rozpočet. „Čiže všetko závisí od toho, ako budeme mať nastavené financie a ako nás pustí rozpočet a predovšetkým výdavkové limity," podotkla ministerka. Preto chce rezort využiť peniaze z Plánu obnovy napríklad na zriadenie nových ambulancií.

Varujúce čísla a desivé fakty: Čítajte na ďalšej strane! &gt;&gt;&gt;

Pre viacerých je problémom aj ministerka Zuzana Dolinková (Hlas-SD). Opozícia jej vyčíta, že nezvláda riadenie rezortu. V utorok musela vysvetľovať situáciu v kardiocentre v Trenčíne pred parlamentným výborom pre zdravotníctvo. Keďže však neprišli zástupcovia koalície, všetko si zopakujú v septembri.

250 miliónov eur potrebuje zdravotníctvo podľa ANS  
533 ambulancií všeobecných lekárov u nás chýba 
263 ambulancií pediatrov chýba na Slovensku
4 milióny z Plánu obnovy pôjdu na nové ambulancie

Dáta zo zdravotníctva

Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) žiada vyššie nástupné platy pre absolventky. Upozornilo, že súčasné, alarmujúco nízke platy nikoho nemotivujú, naopak, vedú k odlevu odborníkov do zahraničia. Odborári dôvodia, že nástupné platy sestier a pôrodných asistentiek začínajú pri 1 200 eurách mesačne v hrubom, čo je o niekoľko sto až tisíc eur menej ako v Česku, Rakúsku či Nemecku. Ministerka Dolinková pripomenula, že téma platov zdravotníckych pracovníkov je aktuálna niekoľko rokov, lenže rokovania musia brať ohľad aj na nastavený rozpočet.

Pomôcť môžu, aspoň čiastočne, peniaze z Plánu obnovy. Veď na Slovensku chýba 533 ambulancií všeobecných lekárov pre dospelých a 236 pediatrických ambulancií. Situácia je najkritickejšia na Záhorí a na východe. Mladých lekárov odrádzajú najmä vysoké financie spojené so zriadením novej ambulancie. Teraz sa všeobecní lekári a pediatri môžu opäť uchádzať o príspevok 60- až 80-tisíc eur na vznik novej ambulancie. Žiadosti môžu posielať do konca roka 2025. Z Plánu obnovy by na to mali ísť štyri milióny eur.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

BOLESTI ZDRAVOTNÍCTVA: Čo sa zmenilo od Zajacovej dvadsaťkorunáčky? Budete prekvapení!

Súvisiace články

Ambulantná starostlivosť na Slovensku kolabuje. Rezort zdravotníctva tvrdí, že situáciu rieši

Zdravotníctvo trápia akútne problémy, ministerstvo by malo konať, upozorňuje analytik

Situácia s lekármi nie je priaznivá, ale riešime ju, reaguje rezort zdravotníctva

Slovenské zdravotníctvo môže prísť o milióny eur z plánu obnovy, varuje SaS

Je ich málo a nie sú zaplatené: Kvôli nedostatku opatrovateliek už posielajú starčekov domov!