Ako prezrádzajú historické dokumenty, ukrižovanie bolo v Rímskej ríši celkom bežným trestom používaným najmä u otrokov. Z histórie je známe, že rímsky konzul Publius Rupilius dal po vyhratej bitke s otrokmi pribiť na kríže viac než 20-tisíc povstalcov. Ukrižovanie a smrť Ježiša pripadá na Veľký piatok, ktorý bol dňom príprav židovských veľkonočných sviatkov, ktoré pripadali na Sabbath, teda sobotu. Ježiš bol popravený ukrižovaním, teda&nbsp;tým najhorším spôsobom, akým mohol byť človek v staroveku potrestaný.&nbsp;„Smrť na kríži bola veľmi trýznivá, utrpenie obvykle trvalo mnoho hodín, často aj niekoľko dní. U Ježiša trval smrteľný zápas tri hodiny. Pilát sa čudoval, že Ježiš zomrel po takom krátkom čase – uvádza evanjelista Matúš,“ konštatuje rakúsky patológ. No pilát vnímal celý proces ako obyčajnú&nbsp;frašku. V podstate sa celkom rád vyvŕšil na každom, kto sa vzoprel rímskej (teda jeho) moci a Ježiš bol pre ňho iba jeden z mnohých. Toho dôkazom sú aj rôzne ponižujúce a výsmešné skutky, ktoré s Ježišom absolvoval.

Smrť na kríži bola krutá aj preto, že obvykle trvala dlho. Kati sa snažili obeť udržať čo najdlhšie pri živote, aby znásobili utrpenie. Počas Kristovej popravy však šlo o rýchlu záležitosť, keďže boli sviatky a v tom čase poprava nebola úplne normálna, bolo v záujme všetkých, aby bola demonštratívna, ale rýchla. Pri bičovaní exekučnými úradníkmi vznikli na jeho tele veľké krvavé rany a pomliaždeniny. Aj keď mu bič zakončený kovovou guľôčkou potrhal svalstvo, život zdravého mladého muža ešte nebol ohrozený. Vedci zaoberajúci sa príbehom Mesiáša sú totiž presvedčení, že v časoch, keď pôsobil ako potulný kazateľ, bol zdravý, veľa chodil peši, a tak musel mať dobrú telesnú kondíciu.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/sokujuce-teorie-nemeckeho-historika-jezis-nezomrel-krizi-hrobu-ho-ulozili-bezvedomi-2/2">BOHATÁ FOTOGALÉRIA TU:</a>

Pokračovanie na ďalšej strane

Bezprostredne pred ukrižovaním vypil Ježiš nápoj z&nbsp;myrhy a&nbsp;kyslého vína, ktorý ho jemne omámil. Vedci predpokladajú, že príčinou Ježišovej smrti nebola strata krvi. Sú presvedčení, že ukrižovaní mali vážne dýchacie problémy. Tie spôsobilo nedostatočné zásobovanie krvi životne dôležitých orgánov kyslíkom.

Skeptici špekulujú, že Ježiš po vzatí z kríža neležal v hrobe mŕtvy, ale podľa nich sa nachádzal len v stave kómy. Ako to je z pohľadu vedy? Zmieňuje sa o ňom aj príspevok v odbornom magazíne Journal of the Society of Medicine. „Obete v polohe s hlavou hore mohli na kríži stráviť niekoľko dní, kým zomreli.“ Ježiš Nazaretský tak mohol byť sňatý skôr, kým naposledy vydýchol. Vedci zostavili niekoľko závažných príčin spôsobených smrť: od straty krvi po zástavu srdca – až po udusenie.

Patológ Hans Bankl to posúdil takto: ,,Ako príčiny šoku prichádzajú do úvahy okrem ukrižovania aj muky spôsobené bičovaním a&nbsp;zvláštna senzibilita Ježišovej osobnosti. Počas zlyhávania cirkulácie krvi pri šoku sa objavuje pľúcny edém a&nbsp;často dochádza k&nbsp;nahromadeniu tekutiny.“

Hoci sa nezachovala správa o&nbsp;tom, na ktorej strane bolo telo prebodnuté kopijou, je vyprázdnenie krvi a&nbsp;vody vierohodné a&nbsp;pochopiteľné. „Pre skrátenie utrpenia a&nbsp;umierania na kríži sa používali rôzne spôsoby. Najrýchlejšiu smrť privodilo bodnutie kopijou do hrude, uškrtenie povrazom alebo udusenie odsúdenca dymom z&nbsp;ohňa rozloženého pod ukrižovaným.“&nbsp;

Vedci sa dnes už nezhodnú na presnej príčine Ježišovej smrti. Pokiaľ (aj takéto hypotézy nie sú možné po dvoch tisícročiach vyvrátiť) nezomrel, tak síce mohol byť resuscitovaný, ale určite nešlo o doslovné zmŕtvychvstanie, ale o extrémny prípad „uzdravenia sa“. Aj keď sa na kríži umieralo aj niekoľko dní, Ježiš mal byt vzatý z kríža už po šiestich hodinách. Teória skeptikov preto znie, že nie je vylúčené, že omdlel a jeho mdloby boli mylne vykladané ako skon. Preto teória kardiológa Muhammada H.M. Nuriho operuje s hypotézou Ježišovho prežitia.

S touto teóriou už prišiel aj nemecký historik Johannes Fried. Vo svojej knihe “Žiadna smrť na Golgote” píše, že Ježiš nezomrel na kríži, ale iba stratil vedomie. Táto hypotéza sa objavovala už aj v minulosti. Hovoril o nej aj básnik Johann Wolfgang Goethe či filozof a protestantský teológ Friedrich Schleiermacher. Podľa Frieda Jozef z Arimatie a Nikodém sňali Ježiša z kríža po niekoľkých hodinách. Obaja ho potom odniesli do hrobu, pretože boli presvedčení o tom, že je mŕtvy, tvrdí Fried. Vedec však predložil dva body, ktoré majú jeho tvrdenie dokazovať. “Po prvé, Ježiš visel na kríži iba okolo šesť hodín – čo je málo na to, aby napokon skonal,” hovorí historik. Za normálnych okolností totiž trvalo niekoľko dní, kým ukrižovaní ľudia naozaj zomreli. Toto utrpenie bolo aj cieľom takejto metódy popravy.&nbsp;

Druhým a zásadným dôkazom je pre Frieda miesto, kde mu rímsky vojak zabodol kopiju do pravej strany hrudníka. Podľa evanjelia z rany začala tiecť krv a voda.&nbsp;“Toto je rozhodujúci bod,”&nbsp;hovorí historik.&nbsp;“Sekrét poukazuje na pleurálny výpotok – krvno-vodnú zmes, ktorá sa nahromadila v pleurálnej dutine, v úzkej medzere medzi rebrami a pľúcami. K takému výpotku dochádza, keď je poranená popľúcnica napríklad zlomeným rebrom,”&nbsp;vysvetlil Fried. Dá sa predpokladať, že k týmto zraneniam došlo počas toho, ako Pilát Pontský Ježiša bičoval.

Výsledkom je, že pľúca sú stlačené a človek nemôže dýchať, takže sa zadusí. Ale ešte predtým upadne do hlbokého bezvedomia. Expert hovorí, že vojak svojím bodnutím medzi rebrá záchránil nevedomky Ježišovi život. Tekutina tak totiž mohla vytekať a Ježiš mohol opäť začať dýchať. ,,Samozrejme, bezvedomie môže trvať aj dlho po tom a zranený môže vyzerať ako mŕtvy. Ale on nie je,” dodal. To dokazuje aj nasledujúce ráno a ďalšie týždne, keď sa Ježiš opäť objavil živý. Podľa Friedovej teórie Nikodém a Jozef z Arimatey doniesli Krista do hrobu, ale on tam nezomrel. Znova sa prebudil zo svojej “narkózy” a Nikodém a Jozef z Arimatey mali dve možnosti: Ježiša znova vydať, alebo mu pomôcť zmiznúť. Rozhodli sa pre druhú možnosť. Vzkriesenie teda vedec, ktorý sa špecializuje na stredovek, odmieta. ,,Pretože keď nie je mŕtvy, nemôže byť vzkriesený, tvrdí. Nemecký vedec je prvým, ktorý sa na Kristovo ukrižovanie pozrel z medicínskeho hľadiska.

ŠOKUJÚCE TEÓRIE nemeckého historika: Ježiš NEZOMREL na kríži! Do hrobu ho uložili v BEZVEDOMÍ!