TASR

Počet oznámení o nelegálnom používaní softvéru tak tento rok opäť vzrástol. Tlačová hovorkyňa BSA Slávka Šikurová v tejto súvislosti uviedla, že v týchto dňoch sa začína s firmami podozrivými z porušovania autorských práv k softvéru rokovať o náprave. Najviac oznámení (63 %) dostala BSA vlani a tento rok od majiteľov či konateľov firiem. Najčastejšie tak reagovali na nekalú konkurenciu. Tou sa myslia firmy, ktoré používajú nelegálny softvér a tak si znižujú prevádzkové náklady. Najmä v strojárstve, u architektov, dizajnérov či grafikov môžu firmy nelegálnym používaním znížiť prevádzkové náklady až o desaťtisíce eur mesačne. Zamestnanci sa počas sledovaného obdobia na oznámeniach pirátstva podieľali 30 %. Motívom podľa štatistík BSA bývajú obavy, že by v prípade policajnej prehliadky mohli byť zamestnanci za používanie nelegálneho softvéru spoluzodpovední či nesúhlas zamestnanca s pirátstvom. Väčšina oznámení je však motivovaná pomstou zamestnávateľovi. Markantné to bolo najmä v období vrcholiacej krízy a prepúšťania koncom minulého roku.

Ak sa používanie nelegálneho softvéru dokáže, firmy za to draho platia. Za softvérové pirátstvo hrozia vysoké peňažné tresty, prepadnutie veci, či dokonca trest odňatia slobody až na obdobie 8 rokov. Ďalej je tu povinnosť uhradiť spôsobenú škodu výrobcovi softvéru. Priemerná výška náhrady škody určenej poškodeným výrobcom softvéru tento rok presiahla 6000 eur. Zaplatenie škody pritom neznamená aj potrebnú legalizáciu pirátskeho softvéru, ten si musia firmy kúpiť zvlášť. Na Slovensku sa podľa posledného merania používa 43 % softvéru nelegálne. Strata slovenského softvérového priemyslu v dôsledku pirátstva dosahovala takmer 45,2 milióna eur. Priemerná miera pirátstva v Európskej únii predstavuje 35 %.

Pribúda udaní softvérových pirátov