TASR

"Konkrétne 88 miliónov eur súvisí s dopadom prijatých legislatívnych opatrení, a to zmeny odpočítateľnej položky, zvyšok predstavuje kompenzáciu výpadku na daniach v aktuálnom období," ozrejmil predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora. Požiadavku už samosprávy prezentovali aj ministerstvu financií. Priebeh rokovaní zatiaľ šéf ZMOSu nechce komentovať, keďže ešte nedošlo k finálnym dohodám. Finančná situácia v samosprávach je podľa jeho slov naďalej kritická. "Mestá a obce upravujú svoje rozpočty. Rozpočet je základný ekonomický nástroj, ktorý vypovedá o mnohých dôležitých ukazovateľoch. Nakoľko sa riadi pravidlom vyrovnanosti medzi príjmami a výdavkami, samosprávy sú nútené upravovať obe jeho strany," priblížil Sýkora. Prehodnocujú a obmedzujú preto svoje výdavky, obmedzujú investičné aktivity a financie presúvajú na financovanie najnevyhnutnejších potrieb. "Uťahovanie opaskov nie je v podmienkach miest a obcí módnym výstrelkom, ale nevyhnutnosťou. Ide o prežitie," konštatoval šéf ZMOSu. Samosprávy museli preto definovať aktuálne priority, na financovanie ktorých majú prostriedky. Nepochybne sem patrí napríklad financovanie sociálnych služieb, odpadového hospodárstva, správa a prevádzka cintorínov, verejné osvetlenie, spolufinancovanie rozbehnutých projektov z eurofondov v niektorých mestách a obciach, odstraňovanie havarijných stavov a škôd po povodniach, ale aj prípravy škôl na nový školský rok.

Primátori a starostovia nechcú zmenu fiškálnej decentralizácie

Primátori a starostovia podľa šéfa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Sýkoru nechcú meniť súčasný model fiškálnej decentralizácie. "Hoci sme sa dostali do obrovských finančných problémov, nemôžeme to pripísať nastavenému modelu, ako skôr zlým prognózam ekonomického rastu," konštatoval v rozhovore. Ozrejmil, že samosprávy sa pri nastavovaní rozpočtov opierali o výpočet dane z príjmov, ktorý sa podľa vzorca na každé mesto a obec vypočítal ešte v závere minulého roka, pričom vychádzal z vtedy oficiálnych údajov. "Zo strany ministerstva financií nedošlo v priebehu prvého polroka k úprave výnosu dane. Až v mesiaci júl boli uverejnené výrazné nižšie odhady pre mestá a obce," pripomenul Sýkora. Vzhľadom na túto situáciu predpokladá, že sa možno bude apelovať na samosprávu, aby zvyšovala dane z nehnuteľnosti, a tým zmiernila dopady finančnej krízy, ktoré sa prejavujú výpadkom daní z príjmu. "Ale tu je obmedzený priestor z dôvodu dopadu finančnej krízy na obyvateľov, ale aj podnikateľské subjekty," zdôraznil predseda ZMOSu.

Mestá a obce žiadajú milióny eur