Hviezdy televíznych obrazoviek to skúšajú v eurovoľbách. Niektoré už ale vyhasli!

Politológovia reagujú na celebrity v kandidátke do Europarlamentu

Ako to zvládli celebrity na kandidátkach politických strán? Bude sa minulosť opakovať?

Voľby do Europarlamentu sa nezadržateľne blížia. Jedným z najväčších prekvapení na kandidátke progresívcov je meno Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej (35). Tá sa kvôli kandidatúre vzdala aj svojej relácie Silná zostava na RTVS. „Zastupujú nás tam ľudia, ktorí otvorene popierajú európske hodnoty, ktorí znevažujú naše demokratické ukotvenie a pod rúškom obhajoby národných záujmov demokracie nám škodia,“ obhajuje Ostrihoňová svoje rozhodnutie počas ohlásenia kandidatúry. „Moja kandidatúra je dôkazom toho, že naše smerovanie je kritické Ak by Slovensko neviedli slušní a tolerantní lídri tak dnes by som tu nestála. Vstup do politiky v tomto období môže priniesť mne a mojim blízkym viac negatív ako pozitív napriek tomu si myslím, že je to správne rozhodnutie,“ doplnila v závere.

Do politiky sa v minulosti snažila zasiahnuť aj jej televízna kolegyňa. Niekdajšia moderátorka Aneta Parišková (50) to ešte v roku 2006 skúšala u svojho bývalého riaditeľa Pavla Ruska v strane ANO. Na kandidátke ale získala len 1,42% hlasov. Neúspech znášala veľmi ťažko. „Prirodzene, po voľbách som bola smutná a frustrovaná ako vždy, keď sa v živote o niečo snažím a nevyjde to,“ priznala Parišková niekoľko mesiacov po voľbách. Následne sa vrátila na televízne obrazovky. No radosť netrvala dlho, v roku 2020 oznámila, že bojuje so zákernou rakovinou. Rok nato sa presťahovala na Floridu. Posledné roky tak pendluje medzi USA a Slovenskom a opäť moderuje správy v TV JOJ.

Hviezdu z obrazoviek zaradili na svoju kandidátku aj Hegerovi Demokrati. V roku 2023 pribudla na ich straníckom zozname Dorota Nvotová (41). Bývala novinárka a herečka však ostala sklamaná. Demokrati získali vo voľbách len 2,93% všetkých hlasov a do parlamentu sa nedostali. Samotná Nvotná získala len 3 516 hlasov. „Všetko zlé je na niečo dobré, vravia. V mojom prípade neúspech vo voľbách znamená, že môžem ísť na dva týždne do môjho milovaného Nepálu,“ uviedla Nvotová krátko po voľbách príspevok na svojich sociálnych sieťach. Dnes už opäť figuruje na kandidátke do eurovolieb ako osmička. Nič nenasvedčuje tomu, že bude úspešnejšia ako na jeseň 2023.

Jednou z najstarších politicky angažovaných hviezd televíznej obrazovky je Magdaléna Vášáryová (81). Do prezidentských volieb v roku 1999 išla ako nezávislá kandidátka. Získala 6,6% a takmer 200-tisíc hlasov občanov, čo jej stačilo len na 3. miesto. Predbehnúť ju dokázali len Vladimír Mečiar a neskorší víťaz volieb a prezident Rudolf Schuster. Do prezidentského úradu kandidovala ako prvá žena na Slovensku. „Mala som skôr takú osobnú depresiu, že už mám pred sebou možno len štyri-päť rokov aktívneho života, ak mi hlava vydrží, a budem sa musieť zaoberať týmito ľuďmi,” priznala v rozhovore pre Denník N. Po neúspechu v lete 2005 vstúpila do strany SDKÚ a zotrvala v nej 10 rokov. Ako bývalá veľvyslankyňa sa angažuje najmä v zahraničnej politike a komentuje aj dianie na domácej politickej scéne.

Momentálne najpopulárnejšou bývalou televíznou hviezdou je ministerka kultúry Martina Šimkovičová (52). Takmer 20 rokov pôsobila v televízii Markíza ako moderátorka spravodajstva. Prvýkrát sa dostala do parlamentu v roku 2016 spolu so stranou Borisa Kollára, Sme rodina. V priebehu pár rokov vymenila aj strany ako Starostovia a nezávislí kandidáti alebo stranu Hlas ľudu. Ani s jednou stranou sa do parlamentu už nedostala. Úspech jej priniesol až prestup do strany SNS, kde získala viac ako 27-tisíc hlasov. Následne bola vymenovaná za ministerku kultúry, ale začiatkom roka nespokojní ľudia a umelci spísali petíciu s takmer 190-tisícmi podpismi za jej odstúpenie z funkcie. Rozhodla sa neodstúpiť a dokonca kandiduje aj v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu.

Politológ Jozef Lenč nám však prezradil, že tieto pokusy bývalých hviezd nevidí pozitívne: „Vo všeobecnosti môžeme povedať, že angažovanie celebrít v rámci rôznych volieb, je jedným z faktorov, ktorý sa podieľa na korózii nášho straníckeho systému.“ Odborník tvrdí, že strany sa nesnažia vychovať vlastných politikov, ale spoliehajú sa na osobnosti z mediálneho prostredia, ktoré sú sami o sebe politicky nezaujímavé. „Celebrity v politike majú zväčša úspech iba v prípade, že sa ocitnú na kandidátke už tak relatívne úspešnej politickej strany a v tom prípade ich pôsobenie v politike ide na úkor členov politickej strany,“ doplnil pre Plus jeden deň Lenč na záver. Politológ Miroslav Řádek chápe tieto kroky politických strán: „Šance na zvolenie svojim spôsobom privilegovaných kandidátok sú prirodzene vysoké. Sú dlhodobo v centre mediálnej pozornosti a ponúkajú populárne alebo až populistické riešenia medializovaných problémov,“ podotkol. Odkazuje aj na kruté politické zápasy s verejnosťou. Za príklad dáva politický príbeh Zuzany Čaputovej, či práve Martinu Šimkovičovú.

Hviezdy televíznych obrazoviek to skúšajú v eurovoľbách. Niektoré už ale vyhasli!

Súvisiace články

Eurovoľby budú v znamení súbojov expremiérov aj exministrov: Vyrážame do boja

O pár mesiacov nás čakajú aj eurovoľby. Ako dobre poznáte zaujímavosti a fakty o Európskej únii

Dokážete priradiť tváre politikov k stranám, za ktoré kandidujú do europarlamentu?

Štátna volebná komisia overila kandidátne listiny pre voľby do Europarlamentu