Venuje sa predovšetkým hokeju, ktorý je jej prioritou. No mapuje aj ostatné športy a rieši rôzne kauzy. 

Iveta Weiszová

Majka dokonca začala pomáhať druhým ľudom, ktorí počas života stratili blízku osobu a museli si prejsť neľahkým obdobím. Je spolupracovníčku OZ Kolobeh života. „Občianske združenie sa medzičasom stalo mojou srdcovkou. Dokonca sme boli so Zarkou v tábore pre siroty. Z vyzbieraných peňazí sa snažíme odbremeniť rodiny, zaplatíme pobyt za ne a deti sú v skupine, kde všetci vedia, že prišli minimálne o jedného rodiča. Janke Pitkovej som najprv len tak zo zákulisia pomáhala a tohto roku som už prišla medzi nich. Znamenalo to pre nás so Zarkou veľa, lebo sme tam dokázali byť. Bol to najúžasnejší zážitok leta. Vidieť tú silu detí, z ktorých príbehu mi išlo utrhnúť srdce. Tie deti ma nabíjali energiou. Pozorovať ich, ako smútia ako dospelí, ale popritom vedia žiť. My dospelí akoby sme sa zasekli, ale decká majú ten dar, že aj keď smútia, pomedzi ten plač sa vedia aj zasmiať, lebo život jednoducho naďalej prúdi,“ rozpráva Majka Demitrová pre portál <a href="http://www.dalito.sk/demitrova-uz-chcem-prehodit-list-a-nechat-palka-odpocivat-v-pokoji/">dalito.sk.</a>

„Život ide ďalej. A jednoducho som pochopila, že musím plánovať, aby som sa mala čoho zachytiť. No aj tá doba, ten chaos, čo som žila, boli pre mňa veľmi liečivé a terapeutické. Žila som zo dňa na deň. Človek sa však rozvíja, dnes už mám v diári napísané, čo budem robiť o tri týždne,“ zasmiala sa.

Medzičasom začala aj študovať. „Škola, deti, ešte som začala aj pracovať. Som ako dirigent, ktorý musí zladiť celý orchester. Asi takto by mal človek žiť, po ťažkých situáciách sa nejakým spôsobom posúvať ďalej,“ zamyslí sa. Psychológia ju už dávno fascinovala a ešte ako slobodná ju začala študovať v USA. Cítila, že chce robiť niečo zmysluplné.

„K psychológii som mala vždy blízko. Dnes pomaly už každý o sebe povie, že je psychológ, pritom má len nejaký kurz. To nemôže robiť niekto, kto má len kurz. Je možné, že ma ovplyvnila aj tragédia s Paľkom, lebo som si naozaj potrebovala dať v hlave všetko dokopy a uzavrieť etapu. Chodila som aj na terapie a zistila, že človek má potenciál v sebe objaviť niečo aj v stave, keď si myslí, že horšie to byť už nemôže,“ povedala študentka druhého ročníka psychológie Paneurópskej univerzity, ktorá sa zamestnala na polovičný úväzok v škole ako asistentka školskej psychologičky.

Na jej manžela si ľudia spomínajú aj po rokoch a aj dnes sa ťažko verí, že Pavol Demitra už nie je medzi nami a nerobí hokejovým priaznivcom radosť. „Naozaj nemám pocit, že som niečo prevratné dokázala. Snažím sa byť len pri deťoch, ale možno v spojitosti s Paľom… Vlastne som tu nejakým spôsobom po ňom ostala. Doteraz však neviem ten záujem verejnosti nejako stráviť. Tých fanúšikov, ktorí stále na neho nezabudli. Mám to zatiaľ v sebe celé také neuchopené. Ak sa Paľo na to pozerá zhora, tak určite krúti hlavou, že čo to spôsobil! On je z toho určite totálne… no, jednoducho nechápe. Keby sme mu s deťmi vyrozprávali, že čo sa tu na Slovensku stalo, ako ľudia na neho spomínajú, nechápal by rovnako ako ja. Vždy sa cítil ako normálny človek, nikdy o sebe neuvažoval ako o nejakom nadčloveku. Takže to, že na neho ľudia nezabúdajú a že im chýba, by ho veľmi prekvapilo," prezradila Majka Demitrová pre web dalito.sk

Môže vás tiež zaujímať:

Dojímavé slová Majky Demitrovej: Keby Paľo žil, krútil by len hlavou, čo spôsobil