Skupina študentov a&nbsp;priaznivcov uruguajského ragbyového tímu havarovala v&nbsp;Andách a&nbsp;začal sa boj o&nbsp;holý život. 12. októbra 1972 vzlietol let 571 uruguajského letectva z&nbsp;Montevidea v&nbsp;Uruguaji so 45 ľuďmi vrátane 40 pasažierov a&nbsp;piatich členov posádky na palube. Cestujúci boli hráči amatérskeho ragby klubu a&nbsp;ich priatelia a&nbsp;rodina, ktorí smerovali do Santiaga v&nbsp;Čile na exhibičný zápas.

Lietadlo však neplánovane muselo pristáť v&nbsp;argentínskej Mendoze, kde pre zlé počasie zostalo cez noc. Na druhý deň prešli cestou do Santiaga zasneženými Andami. Asi po hodine letu si pilot myslel, že dorazili do cieľa a&nbsp;s&nbsp;povolením riadiacich pracovníkov letovej prevádzky, ktorí si neuvedomili, že sa mýlil, začal klesať. 

Lietadlo narazilo priamo do hory. Zrútilo sa nad pustou časťou Ánd na argentínsko-čilskom pomedzí asi 4 200 metrov nad morom. Stroj sa roztrhol, pád trosiek však stlmila silná vrstva snehu.

Zo 45 ľudí v&nbsp;lietadle 12 okamžite prišlo o&nbsp;život v&nbsp;dôsledku havárie. Ďalších päť zomrelo počas prvej noci a&nbsp;jedna žena zomrela asi o&nbsp;týždeň neskôr, pričom 27 z&nbsp;nich zostalo nažive. Tí, ktorí prežili, zmenili trup lietadla na úkryt, a&nbsp;to tak, že nad otvorom postavili stenu z&nbsp;kufrov. 

Rovnomerne si prideľovali aj nájdený proviant, no vydržalo to len týždeň. Veci sa zhoršili asi 10 dní po havárii. Preživším sa podarilo z&nbsp;lietadla získať malé tranzistorové rádio, no vypočuli si správu, že pátracia operácia bola odvolaná a&nbsp;sú považovaní za mŕtvych.

Keď sa už ich hlad nedal potlačiť, uchýlili sa k&nbsp;najhoršiemu. Niekoľkí členovia posádky navrhli, aby začali jesť telá tých, ktorí neprežili. Vyniesli ich z&nbsp;vraku lietadla na zmrznutý sneh, ktorý im poslúžil ako mraznička.

Ďalšia katastrofa sa odohrala 29. októbra, keď dve za sebou idúce lavíny zasiahli trup lietadla a&nbsp;zasypali ho snehom, pričom zabili ďalších osem ľudí a&nbsp;zvyšok uväznili vnútri. Po vynorení sa spod snehu sa rozhodli vyhľadať pomoc. Traja členovia – Nando Parrado, Roberto Canessa a&nbsp;Antonio Vizintín – sa pokúsili prejsť Andy a&nbsp;priviesť pomoc. Vyrazili po dvoch mesiacoch od pádu lietadla. Zistili však, že sú úplne inde, ako si mysleli.

Najviac unavený Vizintín im nechal svoje zásoby a&nbsp;rozhodol sa vrátiť k&nbsp;ostatným, aby sa v&nbsp;prípade krachu prvej expedície mohol vydať iným smerom. Parradovi (dnes 74 rokov) a&nbsp;Canessovi (70 rokov) trvalo 10 dní a&nbsp;asi 70 kilometrov, kým sa dostali do Čile a&nbsp;narazili na pastiera Sergia Catalána, ktorý im dal najesť a&nbsp;zalarmoval úrady. Potom zachránili zvyšok posádky. Posledných 16 stroskotancov bolo zachránených 22. decembra 1972, viac ako dva mesiace po havárii.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/zahranicny-soubiznis/foto-havariu-lietadla-andach-oktobra-1972-prezilo-16-ludi-mrzli-jedli-tela-mrtvych/3" target="_blank">ĎALŠIE FOTKY SKUTOČNÝCH PREŽIVŠÍCH NEHODY V ANDÁCH SI POZRITE TU:</a>

FOTO Hrozivá nehoda lietadla v Andách z roku 1972 opäť "ožila": Mrzli a jedli TELÁ mŕtvych