„Keď som maturoval, odpovede som  písal, aby komisiu neporazilo,“ smeje  sa Miroslav Sýkora, ktorý v talentovej  šou šokoval porotu najskôr slovným  prejavom a vzápätí dokonalým spevom. „Tak je to všade, kde sa predstavujem ľuďom, ktorí ma nepoznajú," reaguje Miroslav Sýkora na údiv a nedôverčivosť poroty v talentovej šou.

O to väčšmi sa však bavil on, keď po zabodovaní u divákov postúpil do semifinále. V okolí Stredy nad Bodrogom či v košickom Štátnom divadle, kde spieva v zbore, však už Miro neprekvapuje nikoho. Tam totiž o jeho nevšednom talente vedia dávno.

„Sú chvíle, keď sa moja zajakavosť prejavuje menej, ale mám aj omnoho horšie momenty,“ vyslovuje s ťažkosťami Miroslav a pousmeje sa: „Teraz je to celkom dobré.“ Je doma, cíti pokoj a to je zatiaľ najlepší liek zo všelijakých možností, ktoré už vyskúšal.

Bol u logopédov, neurológov, experimentoval aj s hypnózou, zaoberali sa ním špecialisti v Košiciach, v Bratislave i v Maďarsku, no problém s tým, že nevie prejsť zo spoluhlások na samohlásky zostal.

„Pomáham si aj barličkou, keď na problémové miesta vkladám h. No niekedy nefunguje ani to,“ vraví. Koktať prestáva jedine pri speve: „Aj tam mám síce občas malý problém s textom, ale keď sa nechám uvoľnene niesť hudbou, keď ju úplne precítim, vtedy sa stáva ten zázrak, že rozprávam plynulo.“

Keď začal hovoriť prvé slová, nemal žiadne problémy. „Vyvíjal sa ako iné deti,“ zapája sa do rozhovoru Mirova mama Silvia (53). Všetko zmenil obrovský žiaľ, ktorý Miro v troch rokoch pocítil za otcom, odchádzajúcim z návštevy. Jeho rodičia sú totiž rozvedení a otec žije v Česku.

Pani Silvia si budúceho manžela našla v českom Tachove, kde slúžil ako vojak z povolania. Svadbu mali po polroku randenia, po ďalších trinástich mesiacoch sa narodil Mirko. Keďže v čase pôrodu mal byť manžel na šesťtýždňovom cvičení, dohodli sa, že ona pôjde na východ k rodičom.

„Rodiť som chcela tam. V Tachove som bola totiž večne sama, lebo bol stále v službe či na cvičeniach, tu mi s dieťaťom mohli pomôcť naši,“ vysvetľuje návrat na Slovensko.

Na východe vybavila cez známeho manželovi aj miesto v armáde. „Naši nám kúpili starší dom, mohli sme bývať samostatne. Mohol sem prísť, ale neprišiel.“ Manželia vlastne spolu ani nežili.

„Preto som šesť mesiacov po Mirovom narodení podala žiadosť o rozvod a o rok nás rozviedli. Boli na to vážne dôvody. No rozišli sme sa priateľsky.“ I preto mohol Peter prichádzať k synovi prakticky kedykoľvek a exmanželia sa dokázali pokojne porozprávať. „Dokonca mi ukazoval fotky svojich známostí a pýtal sa ma, či si dobre vybral,“ pousmeje sa Silvia.

Navštevoval ich zhruba raz ročne do Mirových desiatich rokov. Jedna z dávnejších návštev však nedopadla dobre. „Miro mal vtedy tri roky. Bolo to asi po prvýkrát, keď Petra vnímal ako otca. On sem vtedy prišiel aj so svojimi rodičmi, Miro ho vyobjímal, sadol si mu na kolená, tešil sa s ním, akoby boli stále spolu.

Bolo to veselé a idylicky krásne popoludnie až do chvíle, keď sa začali lúčiť. Miro sa otca držal za krk a povedal, že ide s ním. Povedala som mu, nech ide, a on – Mama, iba som ,kecal‘. Vzala som ho do náručia, no cítila som, ako začína plakať. Čím bol otec ďalej, tým viac sa chvel a vzlykal, až sa postupne začal zadúšať, modrieť, nevládal sa ani nadýchnuť. Mala som strach, že zomrie, triasla som ním, až sa horko- ťažko upokojil. Keď sa ráno zobudil, koktal.“

Bývalému manželovi však nevyčíta nič: „On to určite nechcel.“ Svoje s Mirom podľa mamy urobila aj smrť dedka. Bol totiž pri ňom vo chvíli, keď pred dvadsiatimi rokmi zomieral na zlyhanie srdca. „Bývali sme vtedy s našimi, lipli na sebe a zrazu dedka nebolo.“

No kým otec na Slovensko chodil, oni za ním do Česka nevycestovali ani raz. „Exmanžel chcel zobrať Mira aj na prázdniny, ale ja som sa bála, že mu ublíži, a nepustila som ho. Ja som tam nebola vítaná. Bývalá svokra mi povedala, čo by som tam robila, keď on už má inú rodinu. Raz sme si zavolali. Syna k telefónu ani nechcel, čo si s ním bude rozprávať, keď kokce...“ Nezavolal ani teraz, keď Miro zažil prvý veľký úspech.

Hudobný talent má zrejme po mame. „Takisto som chodila na klavír a dokonca som niekoľko rokov spievala s cigánskymi kapelami,“ prezrádza o sebe pani Silvia. Tak trochu si teda plnila aj svoj sen, keď Mira ako šesťročného zapísala na klavír. Spočiatku nechcel cvičiť, ale keď ho to chytilo a na vianočnom večierku k tomu pridal aj spev, už sa to s ním vlieklo.

„Ľudia sa čudovali, ale pre mňa to nebol šok. Ja som si hneď od začiatku všimla, že keď si doma sám pre seba pospevuje, nezajakáva sa. Vždy som pátrala po tom, prečo je to tak, ale neprišla som na to, ani mi to nikto nedokázal vysvetliť.“

Miro teda vystupoval v škole i v kostole. Keď spieval, nemusel rozprávať a navyše si vyslúžil potlesk. Nebol tak chalanom odsúvaným pre rečovú chybu. V neznámom prostredí však musel vždy bojovať a presviedčať, že pri speve nekokce. Dvakrát sa pre to nedostal ani na konzervatórium.

<a href="/soubiznis/domaci-soubiznis/zajakavajuci-miro-ohuril-porotu-talentu-habera-ho-superstar-dalej-nepustil.html">Zajakávajúci sa Miro ohúril porotu Talentu, Habera ho v SuperStar ďalej nepustil!</a>

<br /> Dokončil teda obchodnú akadémiu a o štúdium spevu sa pokúsil po tretíkrát. „Vtedy to už vyšlo. Potom ma už odborníci poznali a nemal som problém neskôr ani na konkurze do košického divadla. Stačilo, že som im zaspieval vysoké á a prijali ma do zboru.“

Spev ho teda nielen oslobodzuje od koktania, ale už ho od septembra aj živí. „Som jednoducho zrodený pre pódiá,“ rozosmeje sa Miro a prezrádza, že vždy túžil po tom, aby jeho spev poznalo čo najviac ľudí. „Áno, chcem byť dobrým a slávnym spevákom, aby ma obecenstvo ľúbilo.“

Zajakávajúci sa spevák Miro Sýkora: Bude niekedy hovoriť normálne?