V médiách sa cíti ako ryba vo vode. Je extrovertka a miluje písanie na rôzne témy. Má vyše 20-ročnú novinársku prax.

Yulia Zabneva

Kto by nepoznal slávnu vetu: „Je ti teplo, dievčatko?“ Predstaviteľ Mrázika, Alexander Chvyľa († 71), pochádzal z&nbsp;piatich detí, mal švédske korene a&nbsp;jeho skutočné priezvisko bolo Bressem. Sovietsky herec však vtedy nemohol mať buržoázne priezvisko, a&nbsp;preto si mladý Alexander zapožičal ukrajinský pseudonym – Chvyľa. Pracovať začal už ako 15-ročný a&nbsp;vystriedal množstvo povolaní, ale nikdy neprestával snívať, že jedného dňa bude hercom. Jeho sen sa napokon stal realitou. A&nbsp;hoci natočil takmer 80 filmov, skutočne slávnym sa stal až po premiére Mrázika. Práve vďaka postave dobrosrdečného snežného vládcu získal životný džob priamo v&nbsp;Kremli, kde každý rok počas predsilvestrovskej besiedky zvanej Jolka (jedlička, pozn. red.), zabával deti ako „hlavný Dedo Mráz krajiny“.

Detský kultúrny program, súčasťou ktorého boli tance, básničky či viaceré súťaže, mal totiž status dôležitého štátneho podujatia. Svoju rolu ovládal priam dokonale – milovali ho deti i&nbsp;dospelí a&nbsp;herec si užíval rôzne vymoženosti, ktoré vyplývali z&nbsp;jeho postavenia. Keď chcel mať poriadny kostým Deda Mráza, komunistickí papaláši mu vyšli v&nbsp;ústrety a&nbsp;dali mu ho ušiť na mieru. Stálo to toľko, čo ojazdená Volga, teda asi okolo 4 000 rubľov, čo bolo na úrovni asi 45 výplat bežného pracovníka. Povolanie kremeľského Deda Mráza však hercovi vynášalo až 800 rubľov! V&nbsp;tých časoch to bola priam cárska pláca. Dokonca v&nbsp;kuloároch vtedy vznikol vtip, že „vlka živia nohy a&nbsp;herca Jolka“. Chvyľa podobne ako vtedajší papaláši mohol využívať auto s&nbsp;osobným šoférom aj na súkromné účely. Život kúzelného Mrázika sa teda nápadne ponášal na rozprávku. Lenže pre svoju pracovnú vyťaženosť v&nbsp;období pred sviatkami a&nbsp;počas nich herec prišiel o&nbsp;množstvo filmových projektov. Po nejakom čase ho prestali pozývať na kastingy úplne. Úloha Deda Mráza sa teda stala hlavnou činnosťou jeho života. Hral ju takmer 15 rokov. Svoj hlas Mrázikovi prepožičal prastrýko Maroša Kramára Alojz Kramár († 69).

O Babe Jage si prečítajte na ďalšej strane

Georgij Milljar († 89) – „Baba Jaga“

Príbeh o&nbsp;pracovitej Nastenke, ktorá zahorí láskou k&nbsp;samoľúbemu Ivanovi, by nebol kompletný bez Baby Jagy. Tú stvárnil Georgij Milljar († 89), herec, ktorý si nikdy nezahral hlavnú úlohu napriek tomu, že natočil 120 filmov. Svoju kariéru vybudoval na stvárnení najmä vtipných malých postáv a&nbsp;všakovakej rozprávkovej chamrade. Bol na to doslova expert. Aj jeho Baba Jaga bola nezabudnuteľná: raz zlá, inokedy škriepna či vtipná. Ako priznal Milljar, inšpiráciou pre neho bola jeho suseda, ktorá mala veľkú záľubu v&nbsp;hádkach a&nbsp;zlomyseľných žartíkoch. „Vždy sa snažila urobiť niečo naschvál. Ak mohla niekomu zašpiniť oblečenie alebo nasypať pol kila soli do hrnca s&nbsp;polievkou, doslova sa z&nbsp;toho tešila,“ spomínal herec, ktorý však bol až druhou voľbou režiséra Alexandra Roua. V&nbsp;čase nakrúcania Mrázika sa Rou nevedel rozhodnúť, či postava Baby Jagy má byť pekná alebo škaredá. Na kasting teda pozval aj pekné herečky. „Nie je to úloha pre ženu. Povedz mi, ktorá z&nbsp;herečiek sa dá dobrovoľne zohaviť? Okrem toho, muž v&nbsp;sukni vyzerá oveľa horšie. Aj z&nbsp;fyzickej stránky je to náročné. A&nbsp;ja vydržím,“ argumentoval Milljar a&nbsp;Roua napokon presvedčil. Pre úlohu starenky žijúcej v&nbsp;chalúpke na stračej nôžke niekde na okraji lesa vydržal naozaj veľa. Aby svetlo sveta uzrela dokonale strašidelná Baba Jaga, celé hodiny sa dával „mučiť“ maskérmi. Okrem toho, sám vymyslel kostým škriepnej Baby Jagy, ale aj zopár jej replík, ako napríklad: „Ku mne predkom, k&nbsp;lesu zadkom!“ Bol aj autorom Jaginých gest a&nbsp;úškľabkov. Aj preto ho, rovnako ako nezabudnuteľného francúzskeho Louisa de Funèsa, volali „kráľom grimás“. Nebolo to však všetko, čo spájalo týchto dvoch komikov. Obaja boli Francúzi.

Georgij totiž bol synom francúzskeho inžiniera Franza de Millieu a&nbsp;krásnej dcéry majiteľa zlatých baní Elizavety Žuravljevovej. Detstvo malého šľachtica bolo bezstarostným – vychovávali ho guvernantky, vďaka ktorým plynule ovládal nemčinu, francúzštinu a&nbsp;angličtinu, hral na niekoľkých hudobných nástrojoch a&nbsp;rozvíjal aj svoje výtvarné nadanie. Boľševická revolúcia v&nbsp;roku 1917 však zámožnú rodinu pripravila o&nbsp;všetko. Z&nbsp;obrovského majetku im ostala len malá izbička v&nbsp;moskovskom byte, ktorý sa premenil na komunálku – byt, kde viacerí nájomníci obývali jednotlivé izby a&nbsp;delili sa o&nbsp;WC, kúpeľňu a&nbsp;kuchyňu. Budúca najznámejšia Baba Jaga dokonca musela zmeniť doklady. Z&nbsp;jeho mena vyškrtli nežiaducu aristokratickú predložku „de“, a&nbsp;tak vzniklo poruštené priezvisko Milljar. Aj veľký komik však mal svojich démonov. Rád si vypil. Režisér Rou teda počas nakrúcania zariadil, aby sa k&nbsp;Milljarovi nedostal žiadny alkohol. Lenže herec očaril predavačku z&nbsp;miestneho obchodu, s&nbsp;ktorou spoločne vymysleli fígeľ. Vždy, keď prišiel na nákup, mal so sebou kanvicu na mlieko, do ktorej predavačka najprv schovala fľašu vodky a&nbsp;zvyšok doliala mliekom. A&nbsp;režisér sa nestačil čudovať, prečo Baba Jaga bola tak často pod parou!

O&nbsp;Milljarovi sa verejne šuškalo, že je na chlapov, ale on to nikdy nepriznal, pretože by ho za to poslali do väzenia. Aj vtedy mu pomohol jeho kamarát Alexander Rou, ktorý mu našiel vhodnú nevestu. „Ale choďte, už nepotrebujem žiadneho muža,“ odpovedala na žiadosť o&nbsp;ruku hercova osamelá 60-ročná suseda. „Nie som muž, som Baba Jaga!“ rozčúlil sa Milljar a&nbsp;nakoniec svadba bola. V&nbsp;manželskom zväzku táto dvojica zotrvala až do jeho smrti 4. júna 1993. Vždy žili skromne a&nbsp;nevlastnili nič veľké. Až na sklonku života mu pridelili dvojizbový byt na okraji Moskvy. Oficiálneho uznania s&nbsp;titulom národný umelec sa dočkal, až keď mal 85 rokov.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/foto-mrazik-a-baba-jaga-ake-boli-ich-zivoty-profesionalny-dedo-mraz-z-kremla-a-zmena-dokladov" target="_blank">SÚKROMNÉ FOTKY HLAVNÝCH HRDINOV Z MRÁZIKA SI POZRITE V GALÉRII</a>

A&nbsp;pritom, keby nebolo Baby Jagy, nebolo by ani Mrázika. Práve Georgij Milliar totiž zachránil rozprávku pred zničením. Nakrúcanie Mrázika sa blížilo ku koncu. Posledný týždeň štáb nakrúcal posledné scény z&nbsp;lesa a&nbsp;celý natočený materiál, boli to desiatky kotúčov s&nbsp;filmovým materiálom, ležali zabalené vo vreciach v&nbsp;suteréne dvojpodlažného domu, kde býval režisér i&nbsp;zopár ďalších filmárov. Zrazu sa však v&nbsp;lese objavila domáca s&nbsp;krikom, že sa všetci majú ponáhľať do domu. „Prasklo nám potrubie! Kotolňu aj s&nbsp;vašimi filmami zaplavilo!” kričala žena. Filmári sa už zmierili s&nbsp;myšlienkou, že o&nbsp;film definitívne prišli, no keď sa vrátili do domu, stali sa svedkami úkazu. Na nádvorí v&nbsp;snehu ležali škatule s&nbsp;kotúčmi a&nbsp;Milljar, ktorý v&nbsp;ten deň nenakrúcal, celý mokrý, len v&nbsp;spodkách a&nbsp;bosý, vynášal zo zatopeného suterénu poslednú škatuľu. V&nbsp;čase incidentu totiž ešte spal, a&nbsp;keď sa dozvedel, čo sa deje, rozbehol sa rovno z&nbsp;postele. „Napriek tomu, že bol zmrznutý, vonku bolo mínus 20 stupňov a&nbsp;triasol sa ako osika, bol šťastný, že sa mu to podarilo,“ prezradila neskôr kostymérka, ktorá mu pomáhala zohriať sa. Odmenu dostal aj od režiséra, ktorý mu nalial až celý pohár vodky.

Skutočné osudy hercov: Dedo Mráz z Kremľa sa vyvážal na volge, Baba Jaga bojovala s démonmi

Autor článku

Yulia Zabneva