Dominika Piovarčiová

Už niekoľko rokov ste tvárou relácie, v&nbsp;ktorej pomáhate ľuďom a&nbsp;na&nbsp;vlastné oči vidíte smutné osudy ľudí a&nbsp;mnohé nespravodlivé činy. Zmenilo vás to ako človeka?

Určite si viac vážim veci, ktoré som možno dovtedy považoval za&nbsp;samozrejmosť. Veď mi to i&nbsp;veľa ľudí píše, že sledovanie Siedmeho neba ich učí vážiť si to, čo doma majú. To je asi spoločný menovateľ pri sledovaní Siedmeho neba.

Príbehy nevyberá produkcia, ale dve dramaturgičky relácie a&nbsp;ja. Samozrejme, vyberáme podľa akútnosti ťažkého stavu rodiny či človeka, ale tiež podľa ochoty rodiny vyrozprávať svoj príbeh verejne. Na&nbsp;tom si zakladáme, určite nikoho do&nbsp;ničoho netlačíme a&nbsp;všetky výpovede ľudí sú na&nbsp;báze dobrovoľnosti a&nbsp;ochoty rozpovedať svoj príbeh.

Mnohí diváci vás odsudzujú za&nbsp;to, že sa „priživujete“ na nešťastí druhých. Ako to vnímate?

Mojou úlohou je uspokojiť divákov a&nbsp;fanúšikov relácie, tých je našťastie veľmi veľa. A&nbsp;tí ostatní majú dosť široký výber a&nbsp;ponuku iných televíznych staníc (úsmev).

Dostávate aj po&nbsp;rokoch ešte stále také veľké množstvo listov, v&nbsp;ktorých vás ľudia prosia o&nbsp;pomoc, alebo ich je menej?

Mailov je stále veľmi veľa. Výber je ťažký, ale myslím si, že sme si po&nbsp;tých rokoch už našli spôsob, ako dobre vybrať.

Nosíte si prácu aj domov alebo sa od&nbsp;smutných príbehov viete úplne dištancovať po&nbsp;vypnutí kamery?

Odstrihnúť sa nedá. Dokonca sa mi stáva, že ešte v&nbsp;noci dostanem esemesku povedzme od&nbsp;režiséra či kameramana, že ho ťaží príbeh, ktorý sme práve nakrúcali a&nbsp;rozmýšľa nad ním. To sa nám, myslím si, stáva celému štábu.

S&nbsp;kým ste v&nbsp;kontakte z&nbsp;relácie?

V&nbsp;kontakte som s&nbsp;viacerými ľuďmi z&nbsp;našich príbehov. Niektorým rodinám s&nbsp;manželkou i&nbsp;naďalej pomáhame. A&nbsp;viem, že tak robia i&nbsp;viacerí moji kolegovia z&nbsp;relácie.

Relácia V&nbsp;siedmom nebi je veľmi obľúbená a&nbsp;sledovaná. Nezdá sa vám zvláštne to, že ľudí baví sledovať utrpenie druhých?

Nezdá sa mi to zvláštne. Vo vnútornej výbave človeka existuje, našťastie, niečo také ako empatia a&nbsp;spolupatričnosť. A&nbsp;presne vďaka týmto dvom našim vnútorným danostiam je Siedme nebo sledované.

Baví vás ešte moderovať túto reláciu alebo by ste sa rád už videli v&nbsp;niečom inom?

Pozrite sa, to, čo ma nebaví, nerobím (úsmev). Odpoveď je teda asi jasná (úsmev).

Ako ste s&nbsp;manželkou Sandrou oslávili prvé výročie svadby, ktoré ste mali cez leto?

Prvé výročie sme oslávili na&nbsp;dovolenke pri mori a&nbsp;bolo to veľmi príjemné. Vlastne ako všetky naše spoločné chvíle.

Ako spoločne „pestujete“ svoju lásku?

Ako pestujeme našu lásku? Ako pekný kvietoček, zalievame ju (úsmev).

Že si vie zachovať „ženskosť“ aj v&nbsp;náročných situáciách. Je riaditeľkou kliniky, v&nbsp;práci má pod sebou veľa ľudí. Napriek tomu nezačala „nosiť nohavice“ a&nbsp;meniť sa na&nbsp;„tvrďasa“. Sandra je ženská žena. A&nbsp;to ma baví. A&nbsp;ešte aj varí bohovsky dobre.

Mením veci za&nbsp;pochodu. Myslím si, že som menej impulzívny, ako som býval v&nbsp;minulosti. Určite som trpezlivejší. A&nbsp;dosť som sa popasoval i&nbsp;s&nbsp;lenivosťou napríklad pri potrebe športovania a&nbsp;zdravého životného štýlu vôbec. Ale úprimne, to je dosť práca mojej manželky.

Máte nejaké sny? Túžite po&nbsp;niečom?

Nepoznám človeka bez snov a&nbsp;túžob. Mám to šťastie v&nbsp;živote, že si dokážem svoje sny plniť sám. Preto s&nbsp;radosťou robím reláciu, v&nbsp;ktorej pomáhame v&nbsp;plnení snov ľuďom, ktorí tie svoje nedokážu celkom splniť sami.

Prelomilo sa niečo vo vás po&nbsp;päťdesiatke? Mnohí vtedy začínajú bilancovať svoj život.

Nepoznám ľudí, ktorí po&nbsp;50-ke bilancujú život. Možno upozornenie, 50-ka nie je 80-ka (úsmev). Beriem to tak, že som v&nbsp;polovici cesty, takže na&nbsp;bilancovanie mám čas (úsmev).

Čo sa týka domácich prác, máte s&nbsp;niečím problém?

Nemám problém so žiadnymi domácimi prácami. Ja ich dokonca zbožňujem. Práce v&nbsp;záhrade špeciálne, ale v&nbsp;pohode som aj s&nbsp;vysávaním a&nbsp;so žehlením. A&nbsp;vykladanie riadu z&nbsp;umývačky je dokonca pre mňa rozkoš.

Ako sa má vaša dcéra, ktorá žije v&nbsp;Dánsku? Ako často sa navštevujete?

Katka sa má dobre. Má rodinu, ktorú ľúbi, a&nbsp;ja sa z&nbsp;toho teším. Vzájomné navštevovanie je tak raz za&nbsp;dva mesiace, čo síce nie je optimálne, ale vzhľadom na&nbsp;vzdialenosť vcelku obstojné.

Neboli by ste predsa len radšej, keby ste ju mali na&nbsp;Slovensku aj s&nbsp;vašou vnučkou?

Rozhodnutia mojej dcéry som vždy rešpektoval. A&nbsp;úprimne, Dánsko je krásna, čistá, korupciou neskazená krajina, v&nbsp;ktorej si ľudia vážia prírodu, históriu, seba navzájom. Niet dôvodu byť nespokojný.

Vašou vernou fanúšičkou je aj vaša mama. Ako sa má?

Maminka sa má primerane veku, ale po&nbsp;zdravotnej stránke dobre a&nbsp;z&nbsp;toho sa, samozrejme, veľmi teším.

Rozboril v OTVORENOM ROZHOVORE: Odkaz pre večných hejterov: Nepozerajte ma a prepnite kanál