Na tlačovej konferencii ste veľmi rozhorčene reagovali na to, čo sa deje v našej krajine. Viete sa takto rozohniť aj verejne či len v užšom, v tomto prípade v divadelnom prostredí?

No čo môže byť verejnejšie ako divadlo?

Kvôli tomu nepotrebujem bežať na tribúnu. A hlavne, kto by ma počúval? Hádam len nie premiér alebo tí, čo si vymysleli referendum o rodine? Ochľastovia, ktorí bijú svoje deti, im neprekážajú? Eltonovo dieťa asi nebude vyplakávať, keď bude dospelé, že čo som to mal za dvoch tatinkov doma…

Zvyknete často tak reagovať?

Samozrejme, lebo ma to štve a chcem tu žiť. Chcem, aby tu žilo moje dieťa. Nechcem, aby mi Sára raz povedala - tati, to je super, teším sa z toho, ale ozvem sa ti zo Štátov, čau!

Herec má v rukách obrovskú zbraň. A vy bojujete nie pištoľou, ale rovno delom… Vnímate, že ste pre diváka autorita, ktorá môže ovplyvniť?

To neviem posúdiť, ale je pravda, že pôsobením z javiska na diváka smerom von je sila. Druhá vec je, či to tomu divákovi doručím. Pretože aj divák by mal byť nepopísaný, aby sa mohol dať popísať. Samozrejme, nemôžem mu a ani nechcem nanucovať svoju emóciu, možno len svoju informáciu, ktorú si vyhodnotí, ako chce.

Tak alebo úplne inak. Túto inscenáciu možno zbadá niekto, kto je brutálne národnostne ladený a príde nás zbiť. Stále je to legitímne, možno to len nie je adekvátna forma. Aj to je legitímny názor, že po vás niekto šmarí paradajku.

Možno preto, že si z toho človek strieľa alebo robí srandu. Čo však nie je pravda.

<a href="https://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/divadelni-herci-roth-huba-timkova-preco-odmietaju-hrat-serialoch-2.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Divadelní herci: Roth, Huba a Timková: Prečo odmietajú hrať v seriáloch?</a>

Na druhej strane to trochu pravda je…

Áno, tá irónia v hre Mojmír II., samozrejme, je. Že sa tu klaniame niečomu, čo neexistuje.

Sám autor Viliam Klimáček sa vyjadril, že hra určite vyvolá polemiku…

A čo môže byť lepšie ako polemika? Zrazu je tu dialóg.

Hra Mojmír II. je koncipovaná do obdobia Veľkej Moravy. Mimochodom, čo ste mali v škole z dejepisu?

Nepamätám sa. Viem však, že dejepis ma bavil a baví ma dodnes. A zvlášť archeológia.

Ale viete, či ste boli priemerný z dejín alebo ste mali jednotky…

Úplne priemerný som určite nebol. Bol som dosť podkutý.

Odmietli ste niekedy divadelnú rolu? Môžete si vôbec dovoliť selektovať, čo budete hrať a čo nie?

Som zamestnaný v divadle a každá rola je výzva - aj keď toto vyjadrenie je sprofanované. Ale viete, čo by bola pre mňa výzva?

Schválne, som zvedavá…

Keby som hral krásneho princa! To by som musel naozaj brutálne zahrať, lebo ja tak, ako vidíte, nevyzerám.

Vy ste sa pre herectvo narodili…

Sú ľudia, ktorí nerobia, čo ich baví. Ja to šťastie mám.

Ohromil ma dlhý monológ, ktorý ste mali v prvej časti hry. Žasla som, ako si niekto dokáže zapamätať takú spŕšku slov. Máte obdivuhodnú pamäť…

To je technikou. Každý má nejaký grif. Niekto ide po logike, niekto priamo po zmysle textu. Ale keď je text ladený tak, že jeho skladba na seba nenadväzuje, tak si to nahrám alebo si to spojím s nejakou piesňou, so skladbou. Len čo ju počujem, vynorí sa mi text. Je to v podstate moja privátna spartakiáda.

Mám pocit, že už v dvadsiatich ste mali rovnako - prepáčte za výraz ,vyžitú tvár‘ ako teraz v zrelom veku. Povedal vám to už niekto?

Asi dvaja ľudia mi povedali - citujem: Máš toho v ksichte napísané dosť! A kolega Emil Horváth mi presne toto povedal: Ty máš taký vyžitý ksicht. Tam sa bude dobre písať!

Mnohí umelci majú turbulentný život a veľa toho „nažijú“. V tvári je to vidieť.

Ak je to vidieť, tak ste si sama odpovedali.

„Dnes preberáme nejaké ‚pitomosti‘ zvonku. V deväťdesiatom treťom vznikla Slovenská republika, nie je tu žiadna tradícia akejsi demokracie, nevyrástla generácia politikov, ktorí môžu začať na holej lúke niečo budovať, tak sme prevzali nejaký model. Zrazu sme nevedeli a máme holé rite. Majoritu národa zaujíma večer v telke to, kto kde zgebol na diaľnici, koľko zostalo sirôt… Toto sú témy dňa. Potom sem príde raz za sto rokov Sting alebo neviem kto a od každého primátora dostane, do p..e, fujaru, akoby sme iné veci nemali. Sorry, toto je pre mňa obraz dnešného Slovenska. Je to úžasná krajina, ale neviem, či sa tu dá tak dobre žiť. Tu je každý zafŕkaný - nepoviem na toho to, lebo ten vie na mňa hento. Tamten nepovie to, lebo ten zas má nejakú disketu alebo dévedéčko a žije v dome s antickým názvom, v nejakej tej Elektre… O čom sa bavíme? Je to , zafŕkané, zakontaminované prostredie. Fuj. Grc. Viliam Klimáček to krásne napísal, my sme sa pokúsili dať to do umeleckej podoby. Tak ste si azda nemysleli, že budeme mäkkí a učesaní.“

Z tlačovej konferencie: V tomto duchu sa niesla hercova kritika na dianie v spoločnosti.

Robo Roth otvorene aj o referende: Nepotrebujem bežať na tribúnu!