Dominika Piovarčiová

Desiatu časť Farmy už nebude moderovať Kveta Horváthová, ale vystrieda ju komička Evelyn. Prekvapilo vás to?

Ak sa mám priznať, tak ma to prekvapilo. Keďže ale táto Farma bude úplne od základov iná, tak aj to, že bude nová moderátorka, tak to vnímam pozitívne. Teším sa na ňu, pretože doteraz som ju vôbec nepoznal a&nbsp;sám som zvedavý, ako pojme moderovanie ona (úsmev). Netrúfam si povedať, či zmena moderátorky je dobrý alebo zlý krok.

Je to veľká profesionálka a&nbsp;sám som sa od nej veľmi veľa naučil. Pri nej som mal istotu, že mi podá barličku, keď bude treba. Vedel som, čo asi od nej môžem očakávať.

Tak napríklad to, že Kvetka sa na každý svoj vstup veľmi svedomito pripravovala. Až pri nej som pochopil, že je to potrebné a&nbsp;začal som aj ja zodpovednejšie pristupovať k&nbsp;svojej úlohe na Farme. Čiže tesne pred vstupom som si niekde v&nbsp;lese nahlas povedal, čo chcem farmárom oznámiť. Premyslel som si približne ich odpovede, v&nbsp;hlave si povedal možné varianty a&nbsp;cítil som, že je to tak lepšie, keď sa človek pripraví dopredu.

V&nbsp;prvej časti Farmy ste nefigurovali, ale od druhej série ste už stálicou. Ako ste sa vôbec dostali do tejto šou?

Najskôr som začínal ako neherec a ešte k tomu aj amatér v rôznych seriáloch ako Súdna sieň, Prvé oddelenie či Odsúdené, kde som si zahral vedľajšie úlohy a skúšal si herectvo. Keďže som v detstve hrával divadlo, tak ma hranie v seriáloch veľmi bavilo. Keď som sa dozvedel o kastingu na hospodára, prihlásil som sa, natočil som krátke video o sebe a potom nasledoval telefonát, že si ma vybrali.

Dnes ste už ale neodmysliteľnou súčasťou relácie. Teší vás to?

Nesmierne ma to baví. Vo svojom živote som robil niekoľko profesií, ale asi nič nebolo tak zábavné, ako toto (úsmev). Mám radosť z&nbsp;toho, že s&nbsp;farmármi vždy niečo budujeme a&nbsp;vždy sa tam niečo nové aj naučím.

Vyštudoval som lesníctvo v&nbsp;Banskej Štiavnici. Po škole som mal horáreň, bol som pán horár. Mal som na starosti 600 hektárov lesa. Ale kompletne. Od výsadby malých stromčekov cez výchovné zásahy ako robenie prerezávok až po ťažbu. Plus lesné cesty a&nbsp;stavby. Horár toto všetko nerobí, ale riadi ľudí, dozerá na nich, robí administratívu a&nbsp;aj výplaty pre nich. Čiže bolo toho naozaj dosť. Potom som šiel robiť vodiča, potom obchodného manažéra v stavebnej firme, potom oblastného manažéra u výrobcu stavebných materiálov a napokon som si kúpil farmu aj s manželkou a nastúpil som na dva roky ako vedúci obchodu so strechami a po dvoch rokoch už som zostal doma a venoval sa hlavne svojej farme.

Farma vás zviditeľnila, to je bez debaty. Neprekáža vám to?

Zviditeľnila, to máte pravdu, už sa nestratím a&nbsp;neprekáža mi to. Nepočítal som však s&nbsp;tým, že budem fungovať ako bezplatná poradenská služba pre Slovensko (smiech). Keď má totiž niekto s&nbsp;niečím problém, tak napíše hospodárovi (smiech).

Všeobecne ohľadom farmárčenia. Mnohí sa ma pýtajú na výrobu syrov ale dostávam aj veľa právnických otázok. Chcem farmárčiť, ako začať? Takže radím aj v&nbsp;tomto (úsmev). Denne dostávam naozaj veľmi veľa mailov a&nbsp;pristupujem k&nbsp;nim zodpovedne a&nbsp;naozaj na každý, aj keď s&nbsp;menším oneskorením, odpoviem.

Ak by ste mali povedať jedno meno farmára, ktorý bol podľa vás najpoctivejší a&nbsp;zverili by ste mu aj svoje hospodárstvo, kto by to bol?

To je ťažká otázka. Keď sa ale zamyslím, tak získal si ma vnútorne Mário Drobný. To bol dobrý chalan. Ten vyhral tretiu sériu.

A&nbsp;naopak, na ktorého farmára ste mali ťažké srdce?

To je už za nami, to už vyšumelo (úsmev). Takže neviem povedať niekoho meno.

Desiaty ročník Farmy sľubuje divákom niečo nové, veľkolepé. Vidíte to tak aj vy?

Určite áno. Tento ročník bude naozaj iný. Súťažiť medzi sebou budú celebrity a&nbsp;obyčajní ľudia. A&nbsp;tí to veru nebudú mať jednoduché a&nbsp;budú pracovať na celebrity. To, samozrejme, vyvolalo už nejaké konfliky a&nbsp;ďalšie určite ešte aj budú. Vždy to tak jednoducho medzi bohatými, ktorí žili v&nbsp;hojnosti a&nbsp;chudobnými, bolo. Takže určite to bude pre divákov zaujímavé.

Určite sa aj po vás dostali reči o&nbsp;tom, že súťažiaci na Farme v&nbsp;skutočnosti neprespávajú, chodia do hotelov, kde sa aj najedia. Prečo vôbec vznikajú takéto dohady? Ako je to v&nbsp;skutočnosti?

Presne viem, prečo vznikajú. Pretože štáb prespáva na hoteloch a&nbsp;chodí jesť do reštaurácií. Tým pádom si mnohí ľudia myslia, že medzi nimi sú aj súťažiaci a&nbsp;potom tvrdia, že to v&nbsp;súťaži nie je tak, ako to diváci vidia na obrazovke. Je to však výmysel. Súťažiaci počas celej doby neopustia areál a&nbsp;nedostávajú iné jedlo, ako si sami uvaria.

Tvrdenie, že si v&nbsp;súťaži siahnu na dno svojich síl, je na mieste?

Určite áno. Majú to tam naozaj veľmi ťažké. Musia vykonávať ťažkú fyzickú prácu, nemajú dostatočný príjem kvalitného jedla, sú ďaleko od rodiny, netušia, čo sa deje u&nbsp;nich v&nbsp;rodine, atď. Toto je všetko ťažké aj na psychiku. Takže majú to na farme naozaj drsné.

Vy by ste si vedeli predstaviť sám seba v&nbsp;takejto súťaži?

Ak by som sa vedel uvoľniť z&nbsp;práce a&nbsp;všetko by klapalo aj bezo mňa, tak prečo nie? Viem si to predstaviť, nemal by som s&nbsp;tým žiadny problém. (úsmev).

Čo robíte vo voľnom čase, ak sa nevenujete svojej farme?

So synom jazdím na terénnom skejtborde, napríklad. V&nbsp;rámci chudnutia (úsmev). Manželka zase jazdí na korčuliach, takže snažíme sa hýbať. Často chodíme aj na paddleboard.

Manželka má tiež vzťah k&nbsp;farmárčeniu ako vy?

Ale kdeže (smiech). Vôbec nie. Ona má svoju profesiu v&nbsp;oblasti financií, čiže keď príde domov, ešte pracuje na notebooku a&nbsp;zvieratá vôbec nerieši.

Čiže farmu by ste jej asi nezverili do vlastných rúk.

Tak to vôbec. Ona by však do toho ani nešla. Nemá k&nbsp;tomu jednoducho vzťah a&nbsp;vôbec nemá ani prehľad o&nbsp;tom, čo mám na farme. Svedčí o&nbsp;tom aj jedna vtipná historka. Pred časom bolo u&nbsp;nás na farme Teleráno, nakrúcali naše narodené kozliatka. Manželkina reakcia bola: „Jéj, my máme takéto kozliatka?“ Dozvedela sa o&nbsp;nich až z&nbsp;televízie. (smiech).

A&nbsp;neprekáža vám to, že manželka s&nbsp;vami nezdieľa tento váš koníček?

Od začiatku sme šli do toho, že ona bude mať svoju prácu a&nbsp;ja sa budem venovať farme, takže toto sme mali vydiskutované. (úsmev). Ja ani nepožadujem od manželky, aby sa starala o&nbsp;farmu. Dôležité je, že sa predsa stará o&nbsp;mňa. (úsmev).

Takže ste spokojný s&nbsp;takouto deľbou práce?

Áno. Manželka je výborná. Som druhýkrát ženatý, máme dve dcéry Maťku a&nbsp;Veroniku z&nbsp;prvého manželstva a&nbsp;syna Samka. Deti vychádzajú výborne, tak čo viac si môžem priať? (úsmev).

Keď som mal štyri roky, tak som mal anorexiu. Mamina si zo mňa robila srandu, že som vyzeral ako pavúk. Len dlhé ruky, nohy a&nbsp;veľké brucho. Nevedela, čo má so mnou robiť, tak ma dala do výkrmne pre deti do Janovej Lehoty. Veľa si toho nepamätám. Viem však, že tam bolo krásne prostredie, boli tam kravy, vtedy som sa do nich zaľúbil a&nbsp;odvtedy som túžil po vlastnej. Bol som tam dva mesiace a&nbsp;keď som odtiaľ prišiel domov, tak mi bolo zrazu všetko malé, lebo som pribral a&nbsp;úspešne sa teda vyliečil z&nbsp;anorexie. Ako je dnes všeobecne známe a donedávna to bolo naozaj dobre vidieť.

Paradoxne ale pred časom ste bojovali s&nbsp;kilami navyše.

Presne tak. Nejako som sa vypapal (smiech). Všetko sa to ale začalo tak, že keď som si kúpil Farmu Etelku, tak som veľmi veľa fajčil. Aj 60 cigariet denne. Zo dňa na deň som však prestal, pretože som sa začal báť o&nbsp;svoje zdravie. Pamätám si na jeden deň, keď som sa zobudil o&nbsp;6:15, pozrel sa do krabičky, bolo tam 15 cigariet. Povedal som si, že to mi tak doobeda vydrží. O&nbsp;9:15 som však nemal čo fajčiť. Tak som si povedal koniec, takto pokračovať už nemôžem. Sekol som s&nbsp;tým a&nbsp;päť a&nbsp;pol mesiaca som sa veľmi trápil. Mal som veľké absťáky, priznávam. Snívalo sa mi o&nbsp;cigaretách, bolo to neuveriteľné. V&nbsp;tom období som pribral 20 kíl. Keď som však zistil, že mi už váha ukazovala číslo 129,6, tak som si povedal, že idem chudnúť. Dokázal som predsa prestať fajčiť, tak dokážem aj toto.

Veľmi pomaly. Za prvý rok som schudol neuveriteľných 300 gramov (smiech). Tak som si povedal, že asi treba pritvrdiť. Ďalší rok som schudol dokopy 10 kíl. To už bolo lepšie. Chcel som ale chudnúť viac a&nbsp;stále sa mi tá váha hýbala hore dole a&nbsp;nebolo to to pravé orechové. Napokon som sa dal nejako dokopy s&nbsp;Evičkou Zelníkovou z&nbsp;Farmy 9, a&nbsp;chudol som s&nbsp;jej pomocou. Dostal som jedálniček a&nbsp;výsledky sa dostavili. Hneď za prvý týždeň som dal dole 5 kíl. No a&nbsp;chudnem doteraz. Pridávam k&nbsp;tomu šport a&nbsp;cítim sa fajn.

Hospodár z Farmy Martin Bagar prehovoril o súkromí i práci: Pravda o praktikách na statku!