Dominika Piovarčiová

Ako by ste opísali vašu seriálovú postavu Veroniku?

Hrám pobláznenú ženu, je to proste blázon. Povrchnejšia bytosť, ktorá by rada už niečo konečne dokázala, oslobodila sa a žila naplno, čo sa jej vo vzťahu úplne nedarilo. Používa na to všetky možné zbrane. Stále rieši nejaké problémy, ale vo finále je v tej túžba žiť naplno dojemná.

Poznali ste sa s kolegyňami Janou Plodkovou a Jitkou Čvančarovou už pred natáčaním?

Nepoznali sme sa a bolo to celkom kľúčové, ako si sadneme, pretože niektoré veci sa dajú zahrať, ale energiu človek neoklame. To je to, čo niekedy určuje úspech alebo neúspech projektu. Je to neviditeľné, ale človek to cíti. Našťastie, hneď, keď sme sa stretli, fungovala chémia. Vedeli sme sa spoločne zasmiať, všetky máme vášeň pre cestovanie a dúfam, že i diváci vycítia naše vzájomné porozumenie aj na obrazovke.

Veronikin manžel je gej, čo ona zistí až po jeho smrti. Máte pocit, že by žena niečo takéto nespoznala skôr, než v šuplíku nájde pornokazety a časopisy s mužmi?

Podľa mňa je veľa párov, ktoré prešli touto skúsenosťou a neprišlo sa na to. Určite sú nejaké indície, ktoré by nám mohli niečo našepkať, ale ľudská vlastnosť, že nevidíme to, čo vidieť nechceme, je veľmi silná. Človek sám seba často klame. Ale ja by som na to asi rýchlo prišla (smiech).

Veronika má v prvej časti veľmi pekné spevácko-tanečné číslo. Je vám blízke spojenie tanca, spevu a herectva?

Áno, veľmi a čím som staršia, tým viac a raz by som chcela natočiť hudobný film. Mám v Bratislave kabaret Red Cat, kde spojujeme všetky tieto disciplíny a robíme to, čo nás baví. Človek sa tam vyšantí, máme tam hocijaké abordné čísla, niektoré majú koncept alebo príbeh, niektoré sú pojaté ako párty. Som človek, ktorý miloval činohru a dostávam sa do fázy, keď to musí byť veľmi dobré, aby ma to zaujalo. Už mi to slovo nestačí a potrebujem buď veľmi dobrý nápad, alebo tému, ktorá mi je blízka, spev alebo hudbu. Mám potrebu niečoho hutnejšieho, či už ako interpreta, aj ako diváka.

Ako vznikol nápad, že spoločne s Janou a Jitkou naspievate úvodnú pieseň k seriálu?

Myšlienka prišla od režiséra Radka Bajgara. Mal nás opozerané a vedel, že všetky tri spievame, a tak mu to napadlo. Bola som naozaj veľmi šťastná, lebo spievanie milujem.

Kde myslíte, že je moment, keď si žena povie, ja sa nerozvediem, ale ja ho zabijem?

Som herečka, takže som si to nevymyslela. Ja by som sa pre takéto riešenie v súkromnom živote nerozhodla. Ale myslím, že tam bol i ten finančný záujem, kde z toho chceli niečo vyťažiť, ale treba to brať so zveličením. Predsa len, je to čierna komédia a nemá sa to brať smrteľne vážne. Veď aj preto je tam druhoradé to, že ich zabili. Ide o to, ako sa popasujú so životom potom, pretože my presne nevieme, aké vzťahy to boli, len v prvom diele sa objavili náznaky toho, prečo to urobili. Ale to nie je téma. Ide o ten nápad, začneme seriál tým, ako tri ženy zabili svojich mužov. Chceli sa oslobodiť a teraz riešia, či je to skutočne tá sloboda, o ktorej snívali, čo všetko z toho vyplýva a aké to má následky.

Herečka Lucia Siposová hviezdou seriálu Čierne vdovy: Ako ju prijali české kolegyne?