Dominika Piovarčiová

Aký máte vzťah s hercami? Rozumiete si s každým?

Mám to šťastie, že v markizáckych Oteckoch robím väčšinou s Monikou Hilmerovou a s ňou sa poznám už dlhé roky. Poznáme sa aj z divadla, rozumiem si s ňou a veľmi dobre sa nám pracuje. Monika má veľmi príjemný zmysel pre humor, takže nám to naozaj ladí. V jojkárskych Vlkoch zase pracujem s Dominikou Kavaschovou a aj ona je moja obľúbená kolegyňa z divadla, s ktorou veľmi rád hrám.

Ste členom Činohry SND, hráte v mnohých hrách a predpokladám, že sa vám už stalo, že ste zabudli text. Ako zachraňujete situáciu?

Samozrejme, že za tie roky sa také situácie vyskytli. Vždy sa snažím situáciu riešiť tak, že si niečo vymyslím, čo s pôvodným textom súvisí. . Priznám sa, že nedokážem vnímať šepkárku počas predstavenia. Jednoducho vtedy sa spolieham len sám na seba. Aj posledne premiérovaná inscenácia Krotká je náročná na text a preto si ho opakujem aj v dni, keď ju nehrávam. Najlepšie v aute. (úsmev).

Akú rolu by ste odmietli hrať? Či už v seriáli, alebo v divadle.

Nemám rád trápny, primitívny, vulgárny humor. A tiež by som nehral niečo, čo by nejakým spôsobom propagovalo názory či myšlienk, s ktorými nesúhlasím.

Viete si sám seba predstaviť aj v inej profesii?

Ako malý chlapec som chcel byť všetkým možným. Rušňovodičom, lekárom, vodičom električiek... Ale keďže som hrával už od detstva, voľba hereckej profesie mi pripadala úplne prirodzená. Mám to šťastie, že už od detstva to bol pre mňa koníček a som šťastný, že môže robiť to, čo ma naozaj aj baví a ešte ma to aj živí. Som rád v kontakte s ľuďmi, čiže ak by som mal pracovať sám zavretý v kancelárii, tak to by som nezvládol. Ak by som však nebol hercom, možno by ma bavila produkcia.

Ste obľúbeným a populárnym hercom. Komu vďačíte za úspech?

Toto povolanie je veľakrát závislé aj od šťastia, od príležitostí či od ľudí, s akými sa človek stretne a ktorí ho možno aj ovplyvnia. Platí teda to, že môžete byť akokoľvek dobrý, ale ak nemáte možnosť to ukázať, dostať tú príležitosť, tak máte smolu. Herecké povolanie je v tom nevďačné, že mať to herecké šťastie v pravú chvíľu, je veľmi dôležité. Ja som to šťastie v živote mal a som za to vďačný. V prvom rade to bol Miloš Pietor, ktorý bol mojím pedagógom na VŠMU a ktorému vďačím za veľa. Bol to nielen skvelý režisér, ale aj úžasný, múdry človek a stačilo ho len počúvať, hoci aj v kaviarni, kde sme veľakrát sedeli a bola to neuveriteľná škola života. Priznám sa, že skoro pri každej pemiére na neho myslím.

Nie je to jednoduché. Slovensko je malé, nových divadiel nepribúda a rok čo rok končí na vysokých školách množstvo mladých nádejných hercov. Ale celkovo si myslím, že na Slovensku máme dostatok kvalitných hercov.

Vyzeráte veľmi dobre. Prezraďte, čo je za tým?

Ráno sa osprchujem a umyjem. (smiech). Žiadne špeciálne procedúry nepodstupujem. A asi mám dobrú genetickú výbavu po rodičoch. Chodievam pravidelne do telocvične, párkrát do týždňa, na tom som do istej miery aj závislý. Okrem toho bicyklujem, plávam a rád chodím na turistiku, keď je čas.

Potrpíte si aj na svojom oblečení alebo to neriešite?

(smiech) Ak by som povedal, že to neriešim, tak by som klamal. Mám rád kvalitné veci, ale nepodlieham za každú cenu módnym trendom. Obleky si však dávam šiť na mieru. A keď som v zahraničí, tak to využijem a keď ma niečo zaujme, nakupujem aj tam.

Veľmi rád cestujem. Priznám sa, že exotické destinácie až tak veľmi nevyhľadávam. Ja som mestský človek a keď ideme mimo, tak som rád, keď viem, čo môžem asi očakávať. Chodievame často na rôzne predstavenia do Mníchova, Hamburgu, Zürichu, Prahy alebo Viedne. Takže sa snažím aj takýmto spôsobom byť v kontakte s tým, čo sa v európskom divadle deje.

Máte vysnívanú krajinu, ktorú by ste chceli navštíviť?

Nebol som v Austrálii a na Novom Zélande. Tam by som sa šiel rád pozrieť. Teraz mi kamaráti hovorili, že boli vo Francúzskej Polynézii a z toho, čo mi hovorili, som dostal chuť to miesto navštíviť.

Vy však neplánujete herectvo zavesiť na klinec, však?

Mám svoju prácu rád, takže pokiaľ budem mať príležitosti a zdravie, tak sa na prácu len a len teším.

Oprava domácich spotrebičov či elektriny to rozhodne nie je moja parketa. (smiech). Varenie rekreačne, pre priateľov. Napríklad na Vianoce zvyknem variť kapustnicu priateľom a rodine a to je tak všetko (úsmev). Priznám sa, že nie som ani domáci ‚kutil‘. Radšej cestujem a chodím po divadlách a koncertoch. (smiech).

S vaším partnerom vychovávate syna. Prezraďte, aký je?

Chodí do piatej triedy, je veľmi šikovný. Chodí do skautu, na gitaru, natáča rôzne videá. Momentálne ho čakajú prijímacie pohovory na osemročné gymnázium, takže najbližšie mesiace sa bude musieť venovať učeniu.

To neviem. (úsmev). Každopádne to necháme na jeho rozhodnutí. Tak ako mňa rodičia do ničoho nenútili a nechali ma zvoliť si svoju cestu, tak ani ja nebudem jemu ničomu brániť.

Ešte si žije v takom detskom svete alebo ho už chytá puberta?

Tak ešte si užíva detstvo a som rád, že je ešte v takom svete. Uvidím, čo bude, keď príde puberta (smiech). Lebo napríklad ja som ju prežíval úplne normálne. Aspoň myslím, ale na to by sa bolo treba spýtať mojich rodičov.

Nemám a ani nemám nejaké herecké sny, aby som potom nebol z toho smutný, keď sa nesplnia. O to som vždy radšej, keď príde niečo nové, čo ma príjemne prekvapí a čo som nečakal. Ani novoročné predsavzatia si nedávam. Držím sa v živote len jedného. Žijem tak, aby som sa nemusel sám za seba hanbiť. A aby sa za mňa nemuseli hanbiť ani moji blízki.

<strong>Mohlo by vás tiež zaujímať:</strong>

Herec Richard Stanke exkluzívne prehovoril: TAKTO s partnerom vychovávajú ich syna!