FOTO Herec Tomáš Maštalír súčasťou mrazivého natáčania: Uveril legende, ktorá desí ľudí dodnes?

Herec Tomáš Maštalír súčasťou mrazivého natáčania: Desil sa, že tiež zbadá záhadnú starenu?

Tomáš Maštalír súčasťou mrazivého natáčania: Desil sa, že zbadá starenu, ktorá privoláva smrť?

Fanúšikovia vás čoskoro uvidia v&nbsp;ďalšom mysterióznom trileri Smršť. Čo vás presvedčilo ísť do tohto žánru znova? - V&nbsp;podstate to, čo vždy. Sú to vždy tie isté veličiny, scenár, príbeh, charakter postavy, problematika, téma aj žáner a, samozrejme, aj tím ľudí, ktorí pracovali na tom filme.

Ak by ste mali Smršť porovnať s&nbsp;filmom Trhlina, čo čaká na divákov teraz? - Ak sa divákom páčila Trhlina, tak by som povedal len toľko, že to, čo bolo na Trhline dobré, tu je ešte lepšie a&nbsp;ide ešte ďalej.

Aj tento film bol nakrútený pod režisérskou taktovkou Petra Bebjaka a&nbsp;na motívy knihy Jozefa Kariku. Ste fanúšik jeho kníh? - Keď sme išli robiť Trhlinu, túto knihu som prečítal za jeden deň, na jeden dych, nedokázal som prestať čítať a&nbsp;naozaj som to zhltol. Film Smršť viac pracuje s&nbsp;motívom pána Kariku, ale scenár nie je podrobnou a&nbsp;presnou dramatizáciou jeho celého príbehu, takže som sa sústredil na verziu, s&nbsp;ktorou sme pracovali my, už s&nbsp;hotovým scenárom. Knihy som sa radšej nedotkol, aby som nemal pocit, že mi tam niečo chýba. Sústredil som sa na materiál, s&nbsp;ktorým sme pracovali.

Aká bola opätovná spolupráca s&nbsp;Petrom Bebjakom? Bola pri Smršti v&nbsp;niečom iná? - Napriek tomu, že sa poznáme už dlho a&nbsp;máme za sebou niekoľko spoluprác, Bebo ma vždy znovu a&nbsp;znovu dokáže niečím prekvapiť. Zároveň to, v&nbsp;čom bol vždy dobrý a&nbsp;čo som si na ňom vážil, to zostáva, ale mám pocit, že zreje. Do svojho lepšieho a&nbsp;lepšieho režisérskeho ja. Myslím, že zreje aj jeho vycibrenosť a&nbsp;schopnosť pracovať so žánrom. Dokonca v&nbsp;prípade potreby aj opúšťať a&nbsp;meniť. Veľmi dobrým spôsobom ovláda svoje remeslo a&nbsp;hlavne je to vzácny tvorivý partner pri práci.

V&nbsp;súkromí ste typ človeka, ktorý si pozrie trebárs aj&nbsp; horor alebo mysteriózny žáner či skôr nie? Desia vás takéto snímky? - Zvláštnosť je tá, že ja ako divák mysteriózne a&nbsp;hororové veci nevyhľadávam. Keď mám čas alebo mám na výber, tak asi to nie je moja prvá voľba tento žáner. Pre herca je to niečo úplne iné, byť súčasťou toho žánru ako herec je niečo úplne iné a&nbsp;hrať ma to baví.

Spomínali sme Trhlinu, ktorej dej bol zasadený do najtajomnejšieho pohoria Slovenska, ktorým je Tribeč. Jeho lesy sú opradené legendami. Veríte na takéto, na prvý pohľad iracionálne veci, záhady? - Som náchylný skôr neveriť, ale uvedomujem si, že tieto mysteriózne a&nbsp;záhadné veci, ktoré používa ako motívy pán Karika, majú nejaký reálny základ. V&nbsp;určitých oblastiach, kde sa diali a&nbsp;kde sa možno stále dejú a&nbsp;nevznikli len tak, nie sú vymyslené. Ľuďom sa to stávalo alebo stáva.

Zažili ste, či už tam alebo všeobecne, niečo nevysvetliteľné, mysteriózne? - Či som niečo také zažil, bol som zvedavý na fenomén Tribeča, pretože vraj je ľahké sa v&nbsp;ňom stratiť. Tým, že je taký rozľahlý, bolo zaujímavé zažiť, že keď ste niekde uprostred a&nbsp;vyjdete hoci aj na najvyšší kopec v&nbsp;okolí, tak okrem toho lesa a&nbsp;kopcov Tribeča nevidíte žiaden náznak ľudskej civilizácie. Nevidíte žiadnu usadlosť, žiadne ľudské obydlia, žiadne dedinky, žiadne mesto. Sú tam také miesta, kde ani neviete, ktorým smerom by ste sa mali vydať.

A&nbsp;takisto, aj keď ste vnútri v&nbsp;lese, sú časti, ktoré vyzerajú rovnako a&nbsp;vy idete a&nbsp;stále rovnako, rovnako a&nbsp;rovnako, a&nbsp;tam stačí, aby ste nemali referenčný bod, keď tam nie je žiadny potok či cestička, tak stačí na chvíľočku zle odbočiť alebo zmeniť trasu a&nbsp;už neviete presne, kde ste. Tam som pocítil, že asi je normálne sa stratiť. Aj domáci nám hovorili, že často tam chodia hľadať hubárov, pretože zohne sa po hríb, zdvihne sa a&nbsp;stačí len o&nbsp;20° iný uhol, ktorým sa vydá, a&nbsp;už nevie, kam presne ide.

Cítili ste sa s&nbsp;kolegami počas natáčania možno aj nesvoji? Legenda o záhadnej starene Veternici, ktorá z ľudí vysaje život, je naozaj desivá… - Nesvoji asi nie. Samozrejme, keď počujete o&nbsp;tom fenoméne, tak každý bol zvedavý na to, do akej miery je to možné, do akej miery to vašej hlave dáva logiku a&nbsp;človek to tam podvedome chce vidieť a&nbsp;chce to zažiť.

Vašou hereckou partnerkou bola skvelá česká herečka Anna Geislerová. Ako sa vám spolupracovalo? - Jednoslovne by som odpovedal fantasticky, ale to sa mi zdá príliš málo. Aňa je fantastický herecký partner, je to veľká herečka, veľká profesio-nálka. Vždy, keď má človek možnosť pracovať s&nbsp;veľkou hereckou osobnosťou ako s&nbsp;partnerom, tak je to pre herca šťastie. Toto som zažil pri Ani a&nbsp;som veľmi, veľmi vďačný za možnosť s&nbsp;ňou pracovať, pretože ju poznám dlhé roky a&nbsp;dlhé roky ju obdivujem ako herečku. Zrazu sa s&nbsp;ňou stretnúť na pľaci ako s&nbsp;hereckým partnerom, bola jednak aj výzva, no zároveň som sa na to tešil a&nbsp;bol som veľmi zvedavý.

Rovnako aj vy patríte medzi naše herecké špičky, podľa čoho si vyberáte úlohy? Čím vás musí zaujať, aby ste ju vzali? - Ak by som mal takýto nejaký bodový zoznam, asi by som sa pasoval do pozície, že poznám všetky možné druhy scenárov a&nbsp;príbehov, ale najkrajšie na tom je, že vždy vás nejaký príbeh, žáner a&nbsp;nejaký vzťah dokážu prekvapiť. Ak vás prekvapia, ak vás začnú pozitívne iritovať, ak vo vás vzbudia tvorivý nepokoj, tak máte chuť začať sa zaoberať tou témou.

Zároveň sú všetky ingrediencie namiešané do zaujímavého žánru, príbehu, do zaujímavých charakterov, tak to sú tie veci, ktoré vás začnú lákať. Zároveň sa vždy objaví niečo, čo ste aj po toľkých rokoch praxe možno ešte nerobili a&nbsp;chcete si to vyskúšať, alebo ste niečo podobné robili, to sa vám páčilo a&nbsp;chceli by ste to zažiť znovu. Nie sú to jednoznačné, trvalé a&nbsp;všeobecne platné veci, ktoré vás vždy k&nbsp;tomu projektu pritiahnu.

Poznáme vás z&nbsp;množstva postáv, videli sme vás v&nbsp;komických polohách, ale aj serióznych. Existuje nejaká úloha, ku ktorej sa rád vraciate a&nbsp;na ktorú ste obzvlášť hrdý? - Hovorí sa, že ste taký herec, aká bola vaša posledná postava. Ak by som začal hrať zle, tak myslím, že nikoho nebude zaujímať, čo som hral predtým. Zakaždým sa snažím robiť všetko najlepšie, ako viem a&nbsp;svoj podiel práce si urobiť tak ako treba. Nemám také, že by som sa nostalgicky k&nbsp;niečomu vracal. Som vďačný za každú moju skúsenosť, pracovnú aj životnú.

Ste pracovne veľmi vyťaženým hercom, natáčate napríklad aj mimo Slovenska, venujete sa divadlu. Ako všetky tieto povinnosti dokážete skĺbiť s&nbsp;rodinou? Nechýbate im? - Sú obdobia, ktoré sú náročnejšie a&nbsp;sú také obdobia, že keď je to náročné, tak z&nbsp;toho neviete len tak vystúpiť a&nbsp;neostáva vám nič iné, len to vydržať. Možno máme šťastie na láskavé zázemie, s&nbsp;ktorým to dokážeme zvládnuť.

Čo vám osobne pomáha najviac „vypnúť”, zrelaxovať po práci? - Vždy to závisí od toho, čo aktuálne najviac potrebujete. Niekedy najviac potrebujem obyčajný spánok a&nbsp;jeho dostatok. Vždy to závisí od toho, čo človek potrebuje a&nbsp;koľko má času na nejaké vypnutie a&nbsp;dobitie a&nbsp;nejaký reset. Je zvláštne, že triviálna vec ako spánok prestane byť triviálna a&nbsp;stane sa najdôležitejšou.

Je to už nejaký čas, čo ste vymizli zo seriálu Dunaj, k&nbsp;vašim službám. Sledujete dej, ako sa tam vyvíjajú rôzne situácie? - Priznám sa, že nemám čas a&nbsp;priestor sledovať televíziu.

A&nbsp;ako to vyzerá s&nbsp;vaším návratom do deja? - To je vo hviezdach, je to stále otvorené.