Aktuálne študujete na Akadémii umení v&nbsp;Banskej Bystrici a&nbsp;hráte v&nbsp;divadle. Vedeli ste vždy, že chcete byť herečkou? – Od piatich rokov sa venujem spevu, chodila som na základnú umeleckú školu v&nbsp;Martine. Prišla som do ZUŠ-ky, zaspievala som pieseň Jedna druhej riekla a&nbsp;hneď ma zobrali s&nbsp;tým, že sa musím venovať spevu. Odvtedy som iba spievala. Po troch rokoch ZUŠ-ky som zabŕdla aj do herectva v&nbsp;dramatickom krúžku. Ale to ma&nbsp;rýchlo omrzelo. Dlhý čas som nechcela mať s&nbsp;herectvom nič spoločné.

Kedy ste herectvo vzali znova „na milosť“? - Opätovne som sa k herectvu vrátila až na konzervatóriu. Tam som sa venovala aj činohernému, aj muzikálovému herectvu.&nbsp;Tam sa to začalo. A&nbsp;trvá to doteraz. Umeniu som sa venovala od útleho veku, ale herectvu aktívne až od 15 rokov. Vtedy som zistila, že ma to baví a&nbsp;napĺňa. Teraz končím piaty ročník na Akadémii umení v&nbsp;Banskej Bystrici.

V&nbsp;ktorých divadlách ste dosiaľ hrali? – Začala som u&nbsp;Jána Ďurovčíka , keď som bola v&nbsp;druhom ročníku na Vysokej škole. Dostala som sa tak do prvého muzikálu Voda (a&nbsp;krv) nad vodou, ktorý sa hráva doteraz. Neskôr som dostala možnosť účinkovať&nbsp; v skvelom muzikáli School of Rock. Hrala som tam hlavnú postavu riaditeľky Rosalie Mullinsovej.&nbsp;To bola pre mňa veľká výzva, bola to veľká postava a&nbsp;mala&nbsp;som prvýkrát v živote spievať opernú áriu Queen of the Night. O&nbsp;rok na to som hrala v muzikáli Čajočky.

Aké sú vaše herecké vzory? – Milujem hercov zo Slovenského komorného divadla. Janu Oľhovú, tú&nbsp; zbožňujem a&nbsp;je&nbsp;mojím hereckým vzorom. Hrala som s ňou v predstavení Divadelný román v&nbsp;Slovenskom národnom divadle. A mužský herecký vzor je pre mňa Marek Geišberg.

S&nbsp;divadlom máte bohaté skúsenosti, no čo vaša televízna kariéra? – Teraz to postupne ide seriálovou a&nbsp;televíznou cestou, v&nbsp;ktorej by som tiež chcela pokračovať. Do toho sa venujem ešte spevu a&nbsp;koncertom.&nbsp; Môj prvý veľký televízny projekt je Dunaj.

Ako vás vlastne tvorcovia Dunaja našli? –&nbsp; Musela som ísť na kasting. Kontaktovali ma z televízie Markíza, že bude konkurz,&nbsp;či to nechcem skúsiť. Deň predtým som koncertovala v&nbsp;Martine a&nbsp;do druhej rána som bola hore. Veľmi som&nbsp;rozmýšľala, či vôbec pôjdem. O&nbsp;piatej ráno som sa rozhodla, že to musím ísť skúsiť. Ráno som nasadla na vlak a&nbsp;išla som na kasting do Bratislavy. Dva týždne som čakala na vyrozumenie a&nbsp;nakoniec ma vzali. Nie som v&nbsp;žiadnej agentúre a&nbsp;všade som sa dostala iba cez konkurzy. Nad agentom som ešte nerozmýšľala (úsmev).

ČOMU VŠETKÉMU SA VERONIKA VENUJE V SÚKROMÍ, SI POZRITE V GALÉRII:

Čakali ste, že vezmú práve vás? – Tým, že som už absolvovala veľmi veľa konkurzov, aj do muzikálov, aj do televízie, tak som od toho nemala žiadne očakávania. Nastavila som sa na vlnu, že bude, ako má byť.&nbsp;Teraz som to nechala voľne plynúť a&nbsp;nakoniec som bola príjemne potešená.

V&nbsp;Dunaji hráte postavu Židovky. Boli niektoré scény psychicky náročnejšie na stvárnenie? Nosíte si tieto pocity domov? – Ako kedy. Keď som začínala točiť, mala som jednoduchšie scény. Po troch mesiacoch som sa dostala do&nbsp;štádia,&nbsp;že som mala strašne náročné natáčacie dni. V&nbsp;seriáli mi zomrela mama a&nbsp;musela som sa psychicky namáhať, stále plakať, vyvolávať si negatívne emócie,&nbsp;to bolo náročné. Snažila som sa s&nbsp;tým nechodiť domov, ale dve-tri hodinky po natáčaní som sa z&nbsp;toho akoby dostávala. Doma som od všetkého vypla.

Sú však aj dni, keď si musím umelo vyvolať negatívne emócie a pripomínať si ich, čo nie je veľmi príjemné<a rel="noopener" href="http://prijemne.To">. </a>To je na tom náročné. Sú dni, keď sa od toho človek ťažko odosobní aj doma. No snažím sa to&nbsp; nenosiť domov. Práca je práca, súkromie je súkromie.

Nemôžeme veľa prezradiť, ale čakajú vašu postavu ešte obdobné scény? – Áno, budú tam aj odmietnutia, smrť .. negatívne situácie pre postavu Ester. Dozvedela som sa, že budem pokračovať aj ďalej. Myslela som si, že som dotočila a&nbsp;moja dejová linka sa skončila, nemá sa kam posúvať. No idem ďalej a&nbsp;som zvedavá, čo tvorcovia napíšu.

Ako vnímate postavu Ester? Je to mladá a&nbsp;odvážna žena, ktorá dokonca pomáhala pri zostrojení bomby. Máte nejaké spoločné vlastnosti alebo povahové črty? – Veľa vecí máme rozdielnych. Napríklad to, že sa snaží prebrať zadaného muža Peti Dubayovej (úsmev). To by som v&nbsp;osobnom živote nikdy neurobila. Je to negatívna postava, to spoločné nemáme, pretože ja sa snažím v súkromí byť stále usmiata. Spoločné mame to, že si ideme za svojím a&nbsp;chceme dosiahnuť cieľ, ktorý si zaumienime. Odvahu a&nbsp;temperament máme spoločnú tiež. Ester je&nbsp;drsná žena. Ja v osobnom živote možno tiež&nbsp;trochu pôsobím drsne.

Veľakrát si neuvedomujem, že tak na niektorých ľudí&nbsp;pôsobím,&nbsp;pretože sa snažím byť stále pozitívne naladená a usmiata.&nbsp;Čo sa týka postavy Ester, stretávam sa s&nbsp;tým, že ľudia za mnou prídu a povedia, no ty hráš v Dunaji riadnu mrchu. Ale hráš to dobre. Je to niekedy nepríjemné, že ste zaškatuľkovaní ako negatívna postava a&nbsp;nie jemná a&nbsp;citlivá. Ale verím, že jemné a citlivé postavy ešte budem mať možnosť stvárniť. 

Ester rozbíja vzťah Evy a&nbsp;Dávida. Hovoríte, že ľudia vás škatuľkujú, nenadávajú vám aj za toto? –&nbsp;Hovoria mi to ľudia&nbsp;a aj niektorí známi,&nbsp;keď ma stretnú. Povedia mi, že daj pokoj tomu Dávidovi! Je to milé, vždy to beriem ako srandu. Minule som stretla pani vo vlaku a&nbsp;prišla za mnou so slovami, že hovorila manželovi, že som to ja, že som úžasná. Je to príjemné, že vás niekto už spozná aj vo vlaku, aj na ulici... Toto ma fakt potešilo, povedala, že to hrám super, drží mi palce a&nbsp;praje veľa úspechov. Nie pre všetkých ste len negatívni, ale hľadajú vo vás aj to pozitívne.

Na sociálnych sieťach sa snažím nepozerať si komentáre, no minule som si jeden prečítala. Bol tam komentár, že Ester sa vôbec do seriálu nehodí. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť, ale nikdy sa nebudete páčiť všetkým, 100 ľudí, 100 chutí. Takže áno, deje sa to aj na sociálnych sieťach aj v bežnom živote, ale nie je to nič, čo&nbsp;by prekračovalo hranice.

Aký osud by ste Ester v&nbsp;Dunaji dopriali? – Keď som išla točiť a&nbsp;priateľovi som povedala, že ide o&nbsp;postavu Židovky, on na to, že&nbsp;jóój, to ťa o&nbsp;tri týždne zastrelia a koniec (úsmev). Keďže Židov sa nacisti vždy&nbsp;chceli zbaviť. Tiež som to&nbsp;čakala. Ale bola som rada, že postave Ester, ktorú stvárňujem, napísali tvorcovia veľmi bohatú dejovú linku. Každý by doprial svojej postave,&nbsp;len to najlepšie. Mojej postave by som priala absolvovať deportácie Židov a&nbsp;žiť na inom mieste, ďaleko od nacistov.

Ako vás v&nbsp;Dunaji prijali straší kolegovia? Ako sa vám s&nbsp;nimi hrá a&nbsp;aké to je na pľaci? – Starší kolegovia sú super. Obľúbila som si hlavne Janu Majeskú, je úplne úžasná. Začala som s&nbsp;ňou točiť asi až po štyroch mesiacoch. Najprv som točila iba s&nbsp;Peťou Dubayovou a&nbsp;Jakubom Jablonským. Ich som poznala už zo školy. Z&nbsp;Janka Koleníka som mala trochu stres. Bolo ťažké prelomiť komunikačnú bariéru, ale ostatní boli super. Aj Janka Kovalčíková, Marek Rozkoš... So Zdenou Studenkovou som sa vždy stretla v&nbsp;šatni. Potešila ma, lebo ma aj pochválila, že mi moja negatívna postava sadla. Cestu som si nevedela nájsť len k&nbsp;Jankovi a&nbsp;držala som to na profesionálnej úrovni, keďže on sám je veľký profesionál.

Spomenuli sme aj Zdenu Studenkovú. Sú chýry pravdivé, je naozaj taká prísna? – V&nbsp;šatni som sa s&nbsp;ňou veľmi rada rozprávala. Ale áno, keď niekedy prišla do maskérne, veľakrát sme mali točky aj o&nbsp;4.50 ráno, to bolo nepríjemné a&nbsp;ona prišla nie najlepšie naladená. Každý si raz za čas ponadáva, ale vtedy by som sa s&nbsp;ňou nechcela rozprávať (úsmev).Každý má svoje dni a&nbsp;našla som si k&nbsp;nej cestu. Pôsobí prísne, to je pravda.

S&nbsp;Jakubom Jablonským sa poznáte už zo školy, je tak? – Skôr sa poznám s&nbsp;Peťou Dubayovou, keďže ona bola o ročník nižšie. Kuba som stretávala pred školou.&nbsp;Vždy nosil klobúčik a&nbsp;pamätala som si ho z videnia. Na natáčaní sme si povedali, že sme sa vždy registrovali, ale nikdy sa nezoznámili, tak sme boli radi. Je taká veselá kopa, o&nbsp;piatej ráno príde do maskérne s&nbsp;úsmevom. Minule povedal, že predtým, ako príde do maskérne, ešte cvičí – a&nbsp;ja som o&nbsp;4.50 úplne nepoužiteľná. Rada si pospím. Čiže&nbsp;poriadne sme sa zoznámili až počas natáčania seriálu. S&nbsp;Peťou sme sa stretávali na kastingoch u&nbsp;Jana Ďurovčíka. Všetci z&nbsp;tejto brandže sa registrujeme, je to taky malý&nbsp;umelecký svet.

Sadli ste si aj po hereckej stránke? – Áno, s&nbsp;Kubom a&nbsp;Filipom Šebestom, ktorý hrá Laca, sme točili stále. No ja si málokoho púšťam k&nbsp;telu. Ďalšia vec bola, že seriál mali už rozbehnutý a&nbsp;ja som prišla ako nejaký votrelec (úsmev). Mali už vybudované bližšie vzťahy, tak som to držala na profesionálnej úrovni. Po natočení série sa však organizuje veľké podujatie, a&nbsp;tam sa spriatelíme, lebo na pľaci je niekedy málo času spoznať sa.&nbsp;Pracuje sa mi so všetkými výborne. Naozaj sme dobrý tím.&nbsp;Skôr mi prekážalo to ranné vstávanie.

Čomu sa okrem herectva venujete? Čo najradšej robíte, keď nepracujete? – Určite hory, je to pre mňa relax. Kedysi som súťažne hrávala bedminton, ešte na základnej škole. Fitko, to je veľakrát pre mňa psychohygiena. Okrem pohybu sú to spev a&nbsp;hudba. Koncertujem s&nbsp;arménskou klaviristkou v Martine. Teraz máme s priateľom predstavenie, monodrámu, ktorým som ukončovala piaty ročník.&nbsp;Ide o&nbsp;naše autorské divadelné predstavenie.

Môj priateľ je budúci scenárista a&nbsp;spoločne sme napísali scenár, vznikla celá monodráma, ktorá sa volá Čerešne pre Carmen. Je o úžasnej šansoniérke&nbsp;Hane Hegerovej. Chceme to posúvať aj mimo školskej pôdy, po celom Slovensku, aj na rôzne festivaly. Spev a&nbsp;koncerty, to je moje, mám aj svoje piesne a&nbsp;píšem si texty. Do budúcna by som chcela mať kapelu, s&nbsp;ktorou by som tvorila vlastnú hudbu, je to&nbsp;môj veľký sen.&nbsp;

Spomínali ste priateľa, ako ste sa spoznali a&nbsp;ako dlho tvoríte pár? – Všetko sa deje pre niečo. Žila som sedem rokov v&nbsp;Bratislave,&nbsp;bola som tam od pätnástich do 22-ky, do tretieho ročníka na vysokej škole. Tam som sa sedem rokov fokusovala na školu, kariéru, bola som taká zahľadená, že som si nikoho nenašla. Keď som prestúpila z&nbsp;vysokej školy v&nbsp;Bratislave, stretli sme sa v&nbsp;štvrtom ročníku v&nbsp;Bystrici. Nie sme rovesníci, ale sme spolužiaci, ale v inom odbore. Ja mám herectvo a&nbsp;on študuje scenáristiku. Na náhody neverím, verím, že sa to malo stať a&nbsp;bol to veľký paradox. Musela som zmeniť svoje nastavenie a&nbsp;prostredie a&nbsp;prišlo to.

Čo hovorí na vašu postavu on? Nežiarli na vašich hereckých kolegov? – Keď som mu povedala, že budem mať jednu bozkávaciu scénu, tak mu to vadilo. Keby bol on na mojom mieste, aj mne to vadí, je to úplne normálne. Som rada, že tam nemám také intímne scény ako má Peťa s Jankom. Ja by som si to&nbsp;štyrikrát rozmyslela, keby som mala ísť natáčať takéto intímne scény. Musela by som so sebou bojovať.&nbsp;