Juraj Jánošík, legendami opradený zbojník, sa narodil v januári 1688 v Terchovej. Neskôr sa dal Jánošík zverbovať do kuruckého vojska v povstaní Františka II. Rákociho. Je zapísaný v súpise povstaleckého vojska z Trenčianskej stolice z 2. dec. 1707, ktorý vyhotovil Viliam Vinkler (veliteľ povstaleckého pešieho pluku v Trenčianskej stolici) na príkaz hlavného veliteľa Berčéniho. Zverbovať sa dal pravdepodobne v čase, keď plukovník Vinkler hľadal dobrovoľníkov k strážnym oddielom na hrady na okolí Žiliny.

V bitke pri Trenčíne (1708), kde boli porazené rákociovské vojská cisárskou armádou, padol (pravdepodobne) spolu s ďalšími 500 kurucmi do zajatia. V roku 1710 ako cisársky vojak slúžil v posádke na bytčianskom zámku. Ako strážca väzenia sa tu stretol s Tomášom Uhorčíkom, uväzneným zbojníckym kapitánom. Je pravdepodobné, že na jeseň roku 1710 mu pomohol ujsť. O mesiac neskôr bol uvoľnený z vojenskej služby a vrátil sa do Terchovej. Jeho zbojníckym krstom bol prepad bohatých židovských kupcov vo Vsetíne okolo 15. septembra 1711, od ktorých získali korisť v hodnote 800 zlatých. Okolo Michala (29.9.) roku 1711 sa sprisahal so zbojníckou družinou Tomáša Uhorčíka, ktorý mu prenechal svoje vedúce postavenie v skupine a usadil sa v Klenovci v Malohonte pod menom Martin Mravec.

26. októbra 1712 bol Jánošík spolu s Uhorčíkom uväznený v kaštieli v Hrachove. Svojich väzniteľov dokázali vtedy presvedčiť o svojej bezúhonnosti (úplatkami vo forme syra a líščích kožušín) a čoskoro sa dostali na slobodu. V marci 1713 bol Jánošík dolapený v Klenovci u Uhorčíka – Mravca. Spolu boli prevezení do vranovského kaštieľa v Palúdzke pri Liptovskom Mikuláši, kde boli väznení až do procesu. Ten sa konal 16. a 17. marca 1713 v župnom dome na námestí Liptovského Mikuláša, dnes je to sídlo Múzea Janka Kráľa. Bol obvinený okrem iného z vraždy, resp. zabitia domanižského farára Juraja Vrtíka. Ako priťažujúcu okolnosť obžaloba uviedla, že „je kuruc.“

Jánošíkovi 18. marca 1713 veľkým železným hákom prepichli rebrá a takto ho zavesili na vysokú šibenicu, kde skonával aj 2&nbsp;až 3&nbsp;dni, opisuje &nbsp;priebeh takejto popravy prof. Ján Holák (1907&nbsp;– 1988) vo svojej monografii o&nbsp;feudálnom súdnictve. Nevedno ako dlho sa na šibenici trápil 25-ročný Jánošík. Mladí a zdatní muži však zomierali dlhšie. Hák spravidla neporušil dôležité vnútorné orgány a odsúdenec „len“ krvácal do brušnej dutiny. Bola to teda veľmi bolestivá a zdĺhavá poprava, ale, čuduj sa svete, na šibenici sa vtedy dalo ľudskú bytosť odpraviť zo sveta aj krutejším spôsobom. Napríklad v&nbsp;Kremnici zahynul touto smrťou iný zbojník Michal Osmiša, ktorého pre početné lúpežné prepadnutia na popravisku najprv trhali žeravými kliešťami, potom mu ruky a nohy dolámali kolesom. Až takto dokaličeného, ale ešte živého, obesili Osmišu na&nbsp;hák.

Za vôbec najhoršiu smrť obesením sa v&nbsp;stredoveku považovalo zavesenie odsúdenca na šibenicu za nohy, hlavou dolu. Zomieral potom väčšinou niekoľko dní v&nbsp;strašných mukách. &nbsp; Netreba však zabúdať, že Jánošík musel rôzne tortúry podstúpiť už &nbsp;v&nbsp;priebehu súdneho vyšetrovania, teda &nbsp;tzv. útrpného vypočúvania, ktoré bolo spojené najprv s&nbsp;ľahším a potom i&nbsp;s&nbsp;ťažším mučením. &nbsp; Na obžalovanom vtedy vyskúšali &nbsp;spaľovanie pokožky, zapichovanie žeravých hrotov pod nechty, drvenie údov a napokon&nbsp;– naťahovanie na škripec (v&nbsp;tomto poradí). &nbsp; Ako uvádza historik a archivár Jozef Kočiš, už rozhodnutie súdu podrobiť Jánošíka takémuto mučeniu sa fakticky rovnalo rozsudku smrti. Správal sa však skutočne hrdinsky, keď napriek ukrutným bolestiam neprezradil nikoho zo svojich, vtedy ešte žijúcich priaznivcov a podporovateľov. ,,Naozaj toto bol veľmi krutý trest a oni si ho vybrali kvôli tomu, jednak že ten človek dva tri dni zomieral, čiže bolo to pomalé, kruté a na druhej strane, vždy sa vykonávala tá poprava na takých verejných miestach pri cestách hlavných, aby tí ľudia mohli sledovať celé to divadlo hrôzy," povedala Diana Duchoňová z Historického ústavu SAV v ankete Najväčší Slovák. Podľa ľudovej pesničky z 18. storočia Jánošíka zradil bývalý zbojník Gajdošík. Zachované súdne záznamy však píšu o zbojníkovi Uhorčíkovi, ktorý rád hrával na gajdy. Kto teda zradil Jánošíka? Súdny protokol sa o&nbsp;zbojníkovi Gajdošíkovi nezmieňuje, spomína však bývalého zbojníka, neskoršieho hajdúcha Tomáša Uhorčíka. Je možné, že práve on zradil Jánošíka? Drábi ho chytili spolu s Jánošíkom v&nbsp;jeho vlastnom dome v&nbsp;Klenovci a našli uňho nazbíjané veci. Žil tam pod falošným menom Martin Mravec ako bezúhonný obyvateľ obce. Podľa zachovaných súdnych záznamov Jánošík o ňom 16. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši pri výsluchu povedal, že bol hajdúch (podľa prepisu literárneho historika Andreja Melicherčíka): „Mravec povedal, že medzi hajdúchov predtým prišiel.“

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/dobovy-bulvar-pravda-poprave-janosika-haku-trpel-tri-dni-pred-tym-ho-nechutne-mucili/2" target="_blank" rel="noopener">Činy, ku ktorým sa Jánošík pred súdom priznal, nájdete v galérii</a>

Mohlo by vás zaujímať:

DOBOVÝ BULVÁR Pravda o poprave Jánošíka: Na háku trpel tri dni, pred tým ho nechutne MUČILI!