„Vojnová korisť“ Pavla Taussiga po oslobodení boli dva zošity a ceruzka. Do štvorčekového zošita písal denník a do linajkového zážitky od zatknutia cez koncentráky až do oslobodenia. On sám mal totiž presne 11 rokov, keď sa ocitol v Osvienčime. Aj vďaka svojej silnej a nezlomnej vôli prežil hrôzy, ktoré sa tam diali. Neskôr zvládol i ťažké chvíle v táboroch Mauthausen, Melk a Gunskirchen, ako aj obávaný pochod smrti. Všetky spomienky začal spisovať hneď po oslobodení, keď ho dávali lekári v nemocnici dokopy. A nedávno vyšla jeho kniha Prežil som pochod smrti.

„Na cestu dobytčiakom do Osvienčimu nemám príjemné spomienky, ale na hlad či smäd sa nepamätám. Dostali sme jedlo aj vodu, pamätám sa, že v nasledujúcich mesiacoch som často spomínal na jabĺčko, ktoré som potom dlhý čas nevidel,“ povedal nám pán Taussig vo veľkom rozhovore, ktorý vtedy nemal vôbec tušenie, kam ich všetkých berú. Ako prvé sa ocitol v Osvienčime. „Sám sa tomu čudujem, ale myslím, že som to všetko psychicky zvládol. Napokon, čo iné mi zostávalo, po vojne nebolo módou absolvovať sedenia u psychológa, nik to ani mne, ani mojim rodičom neponúkol,“ priznal s tým, že počas pobytu v koncentračných táboroch na budúcnosť vôbec nemyslel. ,,Na dlhodobé plány som nemal náladu ani sily. Boli to skôr krátkodobé úvahy. Či budem mať to šťastie, že ma zajtra pridelia na prácu do kuchyne, kde budem v teple a možno si budem môcť potajomky odhryznúť z kapustného koštiaľa. Že nás oslobodia, som vedel, nebol som si však istý, v akom stave sa budem vtedy nachádzať. O živote po oslobodení som neuvažoval. Ten bol príliš ďaleko.“

<a href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/desive-slova-muza-ktory-prezil-osviencim-mrtvolu-kadi-pitnou-vodou-nikdy-nezabudnem/2" target="_blank" rel="noopener">AKO VYZERAL PÁN TAUSSIG V ČASE, KEĎ BOL V OSVIENČIME, SI POZRITE V GALÉRII</a>

Pokračovanie na ďalšej strane

Dodnes ho však máta jeden otrasný zážitok, ktorého sa nevie ani po rokoch zbaviť. „Mŕtvolu ženy v kadi s pitnou vodou som videl v Gunskirchene, ešte nedostavanom koncentračnom tábore, ktorý mal slúžiť ako jeden z mnohých pobočných táborov Mauthausenu. Tam som zažil posledné dni vojny, a to boli zrejme tie najhoršie. Pred odchodom z Mauthausenu nám odobrali misky na jedlo a príbory, zrejme už nemali v pláne nás ďalej živiť. A dodržali to. Ani denné nástupy na kontrolu stavu živých väzňov sa už nekonali, v Gunskirchene vládol chaos. Neviem, ako sa tá žena do kade s vodou dostala. Nezabudol som na ňu, ale vtedy to ani zďaleka nebola jediná hrôza, takže som z toho vyvodil poučenie, že z tejto kade vodu piť radšej nebudem.“ Celý rozhovor s pánom Taussigom si môžete prečítať na pluska.sk.

Mohlo by vás zaujímať:

DESIVÉ SLOVÁ muža, ktorý prežil OSVIENČIM: Na MŔTVOLU v kadi s pitnou vodou NIKDY NEZABUDNEM!