Asi všetci vedia, že vaša Saskia má zdravotné problémy. Určite sa na vás obracajú ľudia s podobnými starosťami, ktoré v živote riešite aj vy a potrebujete na ne energiu. Neprekáža vám ocitnúť sa v úlohe bútľavej vŕby?

- Mám skúsenosť s tým, že ľudia majú tendenciu zdôveriť sa mi, pretože vedia, že som prežila niečo podobné. Kto žije bezstarostný život, tomu sa nezdôveria, lebo predpokladajú, že nebude vedieť, o čom hovoria. Nezaťažuje ma to. Beriem to tak, že niekedy naozaj pomôže, že z toho, čo vás trápi, sa vyrozprávate. Teší ma, keď má niekto ku mne dôveru. A keď je to veľmi ťažký príbeh, pomôže to aj mne, lebo si poviem: Chvalabohu, že náš problém je trošku menší. Ide o uhol pohľadu, z ktorého sa na veci pozriete.

Kto vám pomáhal, keď vám bolo najhoršie?

- My sme to všetko zvládali spolu so Žigom, chodili sme na rôzne terapie, hľadali sme, čo by mohlo našej Saskii pomôcť. Pomáhali mi aj moji rodičia, ktorí chodili až z Košíc, aby videli vnučku a urobili, čo bolo treba, sestra takisto. Aj Žigovi rodičia sa prišli s malou pohrať. Takže naozaj som sa opierala o blízku rodinu, vtedy som nemala žiadne opatrovateľky.

Pred Vianocami máte veľa moderovačiek. Kto vám Saskiu stráži?

- Teraz už mám opatrovateľky. Keď sa mi rozpadlo manželstvo a ostala som so Saskiou sama, nič sa nezmenilo, pretože som s ňou bola tak ako predtým. Ale keď som dostala pracovnú ponuku z JOJ-ky, uvedomila som si, že budem musieť mať niekoho, kto mi pomôže. Rodinu mám až v Košiciach takže nemôžu len tak dobehnúť a postrážiť. Saskiine opatrovateľky sú zdravotné sestry, preto viem, že aj keby sa čokoľvek stalo, vedia zasiahnuť. Potrebujem, aby tam bola odborná pomoc.

S bývalým manželom, hokejistom Žigmundom Pálffym (43), dlho verili, že sa ich dcéra uzdraví. Pochopili však, že niektoré veci Saskia nedobehne. FOTO: Šarm/Michal Šebeňa

Ešte máte tendenciu telefonovať, keď odídete z domu, čo Saskia robí a či je v poriadku?

Každá mama, keď rieši zdravotný stav dieťaťa, na seba vôbec nemyslí. Kedy ste sa začali opäť venovať aj sama sebe?

- Asi to závisí od toho, či má dieťa niečo, čo je záležitosťou niekoľkých mesiacov, alebo je to problém, ktorý trvá roky a viete, že bude pretrvávať ešte dlho. Určite aj ja som mala chvíle, keď som nemala čas riešiť, či by nebolo treba skočiť za kaderníčkou, nakúpiť si nejaké oblečenie alebo ísť si zacvičiť. To neprichádzalo do úvahy. Ale určite som si každý deň našla tri-štyri minúty na nanesenie mejkapu, maskary a lesku na pery. Viem, že niektoré ženy sa v podobnej situácii úplne opustia a nestarajú sa o seba vôbec, ale chvíľka sa predsa dá nájsť. Závisí to zrejme aj od toho, ako sa človek postaví k takýmto situáciám, či bude skormútený a bude sa ľutovať, alebo si povie, že jednoducho je to fakt, a žije ďalej čo najlepšie a najšťastnejšie v rámci daných možností. Podľa mňa je pre dieťa veľmi dôležité, v akom stave vidí svoju mamu. Či nešťastnú, alebo maminu, ktorá je veselá a teší sa s ním z každej maličkosti. To, samozrejme, neznamená, že nemám smutnú chvíľku, keď si aj poplačem, ale inak Saskia vidí veselú, optimistickú mamu a to sa prenáša aj na ňu. Mám takú povahu, že aj v ťažkých situáciách sa snažím vidieť to dobré.

Andrea svojho partnera Miroslava neskrýva. Pár tvoria vyše dva roky. FOTO: Šarm/Michal Šebeňa

Veľa žien, ktoré po rozvode ostanú samy s dieťaťom alebo s viacerými deťmi, sa bojí, že si už nenájdu partnera. Ako to bolo u vás?

- Stále som verila, aj keď som si uvedomovala, že nájsť si partnera, keď máte dieťa, nie je jednoduché. Zvlášť, keď moje dieťa nie je zdravé a mám s ním oveľa viac starostí, ako si bežní ľudia vedia predstaviť. Ale podarilo sa. Pre mňa je život v rodine prirodzenejší, ako byť sama bez partnera. Samozrejme, ideálne je fungovať v pôvodnej rodine, kde je otec, mama a ich spoločné deti. Lenže nie každý má také šťastie a vtedy prídu na rad aj iné riešenia. Aj nové, pospájané rodiny môžu veľmi pekne fungovať. Viem, že sú ženy, ktoré zatrpknú, pretože sa veľmi sklamú a už nechcú žiadneho partnera. Ale ja som si povedala: Dobre, tento vzťah nevyšiel, hádam vyjde nejaký iný.

<a href="https://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/palffy-prehovoril-dcere-aj-vztahu-belanyiovou-co-andrea.html" onclick="return openTargetBlank(this, event)">Pálffy prehovoril o dcére aj o vzťahu s Belányiovou: Čo na to Andrea?</a>

Neprekážalo vám, že váš súčasný partner má deti?

- Predpokladala som, že muž, ktorý vie, čo znamená byť otcom, skôr pochopí ženu s dieťaťom, ktoré má zdravotné problémy. Ale to neznamenalo, že som si cielene hľadala niekoho, kto už má deti.

Akí muži vám imponujú?

- Neviem... nemám zoznam, čo sa mi na mužoch páči a čo nie. Myslím si, že je dôležité, aby bol chlap šikovný a pracoval na sebe. Nie je nič horšie než frustrovaný muž. To skôr či neskôr prinesie do partnerského života negatíva. Napríklad Žigo aj môj terajší partner sú povahovo odlišní, ale ak by som mala nájsť spoločný bod, vidím ho v tom, že vo svojom povolaní sú veľmi úspešní a pracujú na sebe. Ako hovoria múdre knihy, spokojný chlap – základ spokojného partnerstva (smiech).

Viete si predstaviť pri sebe muža, ktorý nepracuje?

- To si neviem predstaviť. Samozrejme, je úplne iná situácia, keď sa rodičia dohodnú, že na materskú pôjde muž a žena bude zarábať. To je však iný príbeh, pretože taký chlap síce nechodí do práce, ale pracuje pre rodinu.

Chceli by ste mať ešte dieťa?

- Uvidíme, čo život prinesie, navyše, už nie som najmladšia. Aj keď mi vôbec nepripadá, že už o pár týždňov budem mať štyridsať... Ani neviem, ako sa mi to stalo (smiech).

Ste ambasádorkou projektu Centier včasnej intervencie. Jedna zo služieb, ktoré ponúkajú, sú odborníci, ktorí prídu priamo do rodiny chorého dieťaťa. Na to sú však potrebné peniaze. Mnohí ľudia sú skeptickí k verejným zbierkam, neveria im...

- Som presvedčená, že peniaze sa využijú tam, kde majú. V centrách pracujú ľudia, ktorí robia srdcom, niektorí majú aj inú prácu a v centre sú ako dobrovoľníci, alebo iba na polovičný úväzok. Naozaj nemusí mať nikto strach, že by sa čo i len cent minul inak, ako je stanovené.

Andrea Pálffy Belányiová otvorene: O Žigovi, Saskii aj novej láske!