Denne ním prejdú tisíce ľudí. Námestie osloboditeľov pred Auparkom v Košiciach by mohlo po viac ako 70-ich rokoch čoskoro zmeniť názov. „Výraz oslobodenie na našom území nemá univerzálnu platnosť. Oslobodenie od fašizmu bol veľký historický krok za účasti spojeneckých síl. Neznamenalo však príchod slobody ani demokracie. Naopak, bol to sovietsky komunizmus, ktorý nastúpil na miesto porazeného fašizmu,“ píše sa v petícii za premenovanie námestia.

Jedným z iniciátorov je Peter Neuwirth, ktorý bol svedkom krvavých udalostí počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy v Košiciach. „Rád by som podotkol, že sme apolitické zoskupenie občanov na pôde OZ Res Cassovia, ktoré sa už roky zaoberá novodobou históriou,“ povedal pre Plus JEDEN DEŇ.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/regiony/zhnusilo-im-ruskej-invazii-ukrajinu-ako-chcu-kosicana-premenovat-namestie-centre">FOTO NÁMESTIA OSLOBODITEĽOV NÁJDETE &gt;TU&lt;</a>

Podľa neho pri snahe o premenovanie námestie ide len o dokončenie požiadavky občanov z rokov 1989 a 1990. „Pohár trpezlivosti pretiekol, keď štátna správa a samospráva nereagovala na protesty Košičanov voči komunistickým&nbsp;symbolom na námestí, ktoré väčšina Košičanov nazýva námestím sovietskych okupantov,“ doplnil.

Námestie s pamätníkom bolo vybudované na počesť padlým ukrajinským a ruským vojakom, ktorí na prelome rokov 1944 a 1945 padli v boji proti nacistom počas jednej z najkrvavejších bitiek na Slovensku - v Bitke o Dargov. V tej padlo od tri do päťtisíc vojakov Červenej armády.
Košičania pred ich príchodom žili v strachu, keďže boli okupovaní Nemcami a Maďarmi. Na poriadok dohliadali prívrženci strany Šípových krížov, ktorí boli pre svoju krutosť porovnateľní s SS. Vraždili tých, ktorí sa búrili režimu, či sa im jednoducho nepozdávali. Vešali ich na pouličné lampy ako výstrahu… Dva dni pred príchodom Sovietskej armády popravili sedemnásť ľudí.

Čo symbolizuje námestie s pamätníkom?

Čo na iniciatívu vraví Ústav pamäti národa? Čítajte ďalej -&gt;

Pod petíciu sa podpísalo už viac ako sedemsto ľudí, potrebných je dvetisíc podpisov. Iniciatívu víta aj starosta mestskej časti Staré Mesto, pod ktoré dotknuté námestie spadá. „Bol som aj pri zrode tejto myšlienky spolu s pánom Neuwirthom. Dodržíme zákonný postup - čiže po doručení úspešnej petície sa tým bude zaoberať miestne zastupiteľstvo MČ Košice - Staré Mesto,“ reagoval Igor Petrovčik.

Pred schvaľovaním názvu verejného priestranstva môžu samosprávy požiadať Ústav pamäti národa (ÚPN) o vyjadrenie, či napríklad daná osobnosť nie je predstaviteľom fašistického alebo komunistického režimu. „Rozhodujúcou inštitúciou sú však samosprávy, ktoré o názve verejného priestranstva rozhodujú formou všeobecne záväzného nariadenia,“ približuje Michal Miklovič z ÚPN.

V súčasnosti Ústav žiadosti o vyjadrenia vybavuje ojedinele, keďže zákaz pomenovať verejné priestranstvá podľa predstaviteľov fašistického a komunistického režimu sa týka iba nových pomenovaní, nie už existujúcich. Ak sú bodom záujmu udalosti, ktoré sa stali, zákon ich nerieši. „Zákon sa netýka udalostí významných pre nedemokratické režimy,“ dodáva.

V Košiciach sa po roku 1989 menili názvy hneď niekoľkých ulíc. Napríklad, známa Južná trieda bola kedysi Triedou Sovietskej armády, Marxova ulica je dnes Masarykova. Výraznou zmenou prešla aj dnešná Hlavná, na ktorej sídli Dóm sv. Alžbety - v minulosti niesla názov Leninova.&nbsp;

Ako vraví Košičan Neuwirth, prvá myšlienka týkajúca sa Námestia osloboditeľov sa zrodila ešte na sklonku roku ’89: „Na jar 1990 vznikla pri Národnom výbore mesta Košice Názvoslovná komisia, ktorá začala premenovávať tie ulice, námestia a symboly, ktoré pripomínali komunistickú minulosť. Myslím si, že po tejto iniciatíve by mala košická Názvoslovná komisia pokračovať v premenovávaní, započatom roku 1989.“

Vďaka československým, francúzskym a talianskym legionárom sa Košice de facto stali súčasťou Československa v júli 1919. „Preto si legionári zaslúžia vďaku a poctu aspoň tým, že tento názov bude pripomínať jednu z najdôležitejších udalostí&nbsp;našich novodobých dejín, keď vznikla prvá Česko-slovenská republika a Slováci sa stali štátotvorným národom,“ konštatuje iniciátor petície.

Pamätník, ktorý na tomto námestí stojí, by chceli presťahovať. „O pamätníku pomlčím, zatiaľ je to vecou verejnej diskusie. Vzniká iniciatíva na jeho premiestnenie na verejný cintorín v Košiciach. Viac budeme vedieť na jeseň toho roku,“ uzatvára Peter Neuwirth.

Zhnusilo sa im po ruskej invázii na Ukrajinu: Ako chcú Košičana premenovať námestie v centre?

Súvisiace články

FOTO hrôzy, ktorú spôsobujú Rusi na Ukrajine: Zo záberov Prešovčana budete mať slzy v očiach!

VEĽKÁ PREDVOLEBNÁ ANKETA: Ktorej strane a politikovi dáte svoj hlas? Zapojte sa a vyhrajte!

Takmer miliónové škody! Závadku za týždeň ničilo niekoľko búrok, čo im odkazuje vláda?

Pyžamo, farebný kožuch aj pokémon na hlave: Niektoré festivalové outfity sú poriadny bizár!