Štefan Kubán začal svoju kariéru vodiča autobusu v piešťanskom hoteli Lipa v roku 1941, kde slávnostne dostal vodičský preukaz. Pár mesiacov nato narukoval a odvelili ho na východný front. Boli to pre neho vraj najťažšie kilometre za volantom. Boje v Rusku mu zobrali veľa kamarátov. „Mojou Tatrou 27 B som sa dostal až na Kaukaz,“ spomína smutne pán Kubán. Vozil ranených, ale aj muníciu. Po vojne začal pracovať v Československých dráhach. „Do začiatku päťdesiatych rokov sme boli len prevádzka cestnej dopravy priradená k železničiarom,“ opisuje jubilant.

Na svojej prvej linke začal jazdiť hneď po vojne. „Asfalt nebol, len kamene striedali utlačenú hlinu. Keď zapršalo a zapadol som, cestujúci museli vystúpiť a z blata nás vytlačiť,“. Autobusy na cestách v tých časoch vraj boli veľká vzácnosť. „Zo začiatku, keď niekto nabúral opitý, bola to poľahčujúca okolnosť,“ dodal s úsmevom čiperný dôchodca. K volantu priviedol aj svojich dvoch synov Štefana (61) a Vladimíra (58). Má aj dcéru Annu (53), no tá žije v Amerike a ako jediná volantu nepodľahla. Štefan Kubán odišiel do dôchodku v roku 1982, no na volant nezanevrel a aj dnes šoféruje svoje auto. Okrúhle výročie oslávi v kruhu svojej najbližšej rodiny. „Nechcel ani, aby sestra prišla z Ameriky, že si na ceremónie nepotrpí,“.

Štefan Kubán: Vozil vojakov na front

plus1

Plus JEDEN DEŇ

Západné Slovensko

Rubrika

Správy

Šoubiznis

Regióny

Krimi

Rady a tipy

Šport24

Plus 7 dní

Video

Plus TV