Martin Kukučka

„Je veľmi rýchla, keď som bol mladší, bolo lepšie, pokojnejšie. Aj dnešné deti sú iné, ako sme boli my. Keď som bol malý chlapec, hrávali sme vonku futbal a hokej, dnes sú ihriská takmer prázdne,“ zhodnotil Jozef. Ako dodáva, zmenili sa aj medziľudské vzťahy. „Ľudia sú menej otvorení, dokonca aj rodiny sa odcudzili. Pre mňa je rodinné zázemie veľmi dôležité. Neviem si predstaviť, čo bude, keď mama pominie. Nie som na nej závislý, ale mamu človek potrebuje,“ hovorí mladík otvorene.

Ako tvrdí, na život si nesťažuje. „Na dnešné pomery sa nemám zle. Ľudia dnes nemusia mať ani nejaké extra školy, stačí, že sú šikovní a chcú pracovať. Treba si určiť priority, čo chceme od života,“ zamyslel sa Jozef.

Pre mladíka je dôležitá aj jeho priateľka Barborka (26). „Dnes je problém nájsť si ženu, ktorá nechce len aby si užila, ale od vzťahu očakáva hlavne lásku a porozumenie,“ hovorí mladý muž. Ako prezradil, priateľku si našiel na tréningu thajského boxu, pretože aj ona boxuje. Spolu vyznávajú aktívny životný štýl. Milujú cestovanie, radi chodia na spoločné výlety.

Predstavu o svojej budúcnosti má Jozef jasnú. „Keď sa budem držať tých vecí ako teraz, čiže budem chodiť poctivo do práce a nebudem nemíňať peniaze na hlúposti, tak by som mohol mať dobrú budúcnosť. Môj životný cieľ je postaviť dom a založiť si rodinu. V marci ideme s priateľkou na dovolenku a potom začíname šetriť,“ vyhlásil odhodlane.“

Jozef priznáva, že o udalostiach, ktoré odštartovali 17. novembra 1989 veľa nevie. „Viem, že boli protesty, štrngalo sa kľúčmi, ale nejako zvlášť som sa o to nezaujímal. Tento dátum beriem tak, že som prišiel na svet. Vtedy oslavujem narodeniny,“ hovorí s úsmevom.

S Jozefom sme sa stretli v príjemnej trenčianskej cukrárni, kde prišiel aj s mamou Emíliou (66). Ako si ona spomína na november 1989? „Bola som v pôrodnici, z okna som videla sprievod ľudí a niekto povedal, že je revolúcia. Moje spomienky na Nežnú revolúciu sú teda tie, že sa mi narodil syn. Potom som bola na materskej dovolenke, politiku som nesledovala, musela som sa starať o malé dieťa. V tom čase som už mala dvanásťročnú dcéru Denisku. Syn bol neplánovaný, mala som už 39 rokov, ale som šťastná, že ho mám,“ povedala láskyplne.

Ako hodnotí život pred novembrom 1989? „Vtedy sme mali istoty, nemusela som sa báť, že prídem o robotu alebo o byt. Človek dnes raz nezaplatí nájomné a môže sa ocitnúť na ulici. Dnes sú strašné neistoty a medziľudské vzťahy na bode mrazu. Myslela som si, že demokracia bude lepšia. Toto nie je demokracia, ale tvrdý kapitalizmus,“ hovorí slová kritiky na neľútostnú dobu, v ktorej žijeme.

Radosť jej robia dve deti a vnúča. „Zatiaľ som zdravá. Rada chodím na hríby, do hôr na turistiku, s deťmi ideme občas na spoločné výlety. Máme sa radi, navštevujeme sa a navzájom si pomáhame. Deti mi robia radosť, dobre som ich vychovala,“ uzavrela spokojne pani Emília.

Kým iní štrngali kľúčmi a žiadali zmenu, Jozef (28) prišiel na svet: Narodil sa v revolučný deň 17. novembra 1989