Na súdne pojednávanie prišiel Daniel zronený v sprievode svojho otca a starého otca. Po verdikte súdu sa mladý útočník nevráti domov a ani do školy!

Podľa nášho zdroja Daniel nebol žiadne neviniatko. Svedčí o tom aj dvojka zo správania. Pred rokom sa pre problémy s alkoholom nemal dostať dokonca ani na lyžiarsky zájazd, aj keď riaditeľka základnej školy Soňa Kačíková tvrdila pravý opak. Podľa jej slov bol Daniel slušný žiak. Útok na svojho najlepšieho kamaráta nemala byť ale žiadna náhoda. Svedčiť o tom má nielen nôž, ktorý mal Daniel pri sebe, ale aj dva rôzne motívy, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Danielov otec si nevie vysvetliť, prečo mal v ten deň Daniel pri sebe nôž, nikdy doteraz ho vraj nenosil. Mladý útočník bude mať čo vysvetľovať.

Čo sa stalo, sa pýtajú aj pedagógovia a rodičia. Podľa súdneho znalca a psychológa Dušana Kešického pravdepodobne išlo o impulzívne konanie. „On bodal impulzívne, tam išlo len o to, že v ňom sa nahromadilo nejaké napätie, to sa zmenilo na zvýšenú agresivitu, následne na agresiu a tú smeroval smerom von,“ vysvetlil D. Kešický a dodal, že vysoko pozítivne emócie sa zmenili na vysoko negatívne emócie. „Veľmi milovať, veľmi mať rád a veľmi nenávidieť spolu veľmi súvisí. Aj títo dvaja chlapci prežívali veľmi intenzívne emócie, u toho jedného sa to zatiaľ z neznámych príčin preklopilo do niečoho negatívneho a skončilo sa takýmto útokom,“ pokračoval psychológ a súdny znalec.

Na to, prečo sa zo 14-ročných detí stanú zrazu brutálny útočnici, nám Dušan Kešický prezradil, že sa skracuje doba, kedy deti preberajú vzorce správania od dospelých. „Dnes vidia veci, ktoré by nemali vidieť a napodobňujú ich. Nie sú zvyknuté byť frustrované a veľmi ťažko znášajú odmietnutie a záťaž a reagujú oveľa prudšie. Je to preto, lebo rodičia nedávajú deťom žiadne hranice resp. len minimálne, snažia sa im vo všetkom vyhovieť,“ povedal D. Kešický s tým, že dieťa si nezvyká na nejaký nedostatok, na odmietnutie a chce všetko hneď za každú cenu. “Ak sa dvaja chlapci pohádajú, tak niekedy to bola normálna záťaž, ktorú sme zvládali, dnes je to nadlimitné, vzhľadom k tomu, že nie je to dieťa schopné zniesť. Je to príliš bolestivé a potrebuje to dostať von agresívnym konaním, keďže bol po ruke nôž, tak nožom. K zníženiu kvality kontroly prispieva aj alkohol, nehovoriac o tom, že v tých 14 rokoch je alkohol predčasný,“ doplnil D. Kešický. „Každý z nás máme nejakú kapacitu energie, ktorú môžeme cez deň minúť. A keď ju minieme v práci, tak nám už nezostane energia na deti. Paradoxne, ak my dávame deťom bez ohľadu na mieru a vždy keď požiadajú, tak im ubližujeme,“ upozornil psychológ a súdny znalec a dodal, že to ale neznamená, že je nejaký zločinec. „V tomto ide skôr o epizodické zlyhanie v kontrole, ale to všetko posúdia znalci. Poznačí to obidvoch, jednak toho páchateľa, pretože v okamihu keď bodol druhýkrát, tak to s vysokou pravdepodobnosťou oľutoval, pretože tá emócia, ktorá v ňom vyvolala to konanie, v ňom odznela, je to pre neho obrovská záťaž a nechá to na ňom stopy. On bol sám zo seba šokovaný a hneď sa ušiel skryť, nebol ani schopný zakrývať stopy toho, čo spravil. Tak isto na druhom chlapcovi, pretože tá samotná trauma z toho, že jeho rovesník na neho zaútočil nožom sa bude rozpúšťať ešte dlho,“ uzavrel D. Kešický.

Krajský súd v Trenčíne sa stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu a Daniel neputoval do väzby. „Pri mladistvých je možnosť uložiť väzbu, len ak nie je možné nahradiť ju inak. V tomto prípade je možné väzbu nahradiť,“ zdôvodnil sudca. Daniel však ani po tomto verdikte domov nepôjde a nevráti sa ani do školy. Má individuálny študijný plán. &nbsp;A po záruke svojho starého otca, ktorý sa súdu za svojho vnuka zaručil, bude Daniel vyrastať u neho v neďalekej obci. Jeho pohyb bude monitorovať elektronický náramok. Podľa Danielovho právneho zástupcu Šimona Cibulku je rodine ľúto, čo sa stalo. „Chceli by sme touto formou vyjadriť ľútosť aj rodine poškodeného. Chlapec všetko oľutoval,“ dodal Š. Cibulka.

Súdny psychológ o dramatickom útoku Daniela (14) na svojho kamaráta: Bodal impulzívne!