Sysle pasienkové patria medzi pravých zimných spáčov, súvisle prespia aj viac ako 5 mesiacov v roku. Každý syseľ má samostatnú noru hlbšiu ako 80 cm pod zemou – to je hranica, do akej na Slovensku zvyčajne premŕza pôda.

V Gemerskej Hôrke a na Hrhove spali už koncom septembra všetky sysle. Je ich tu takmer 400. Neprebrali sa ani počas teplých októbrových dní babieho leta. Na jar – po zobudení – si zo svojho zimného príbytku vyhrabú novú dieru a vyjdú von.

<a href="https://www1.pluska.sk/Regiony/Vychodne-Slovensko/Neobycajny-medved-v-Humennom-Aj-polovny-hospodar-tajil-dych">Neobyčajný medveď v Humennom: Aj poľovný hospodár tajil dych!</a>

Podľa ich počtu zoológovia vedia, koľkým zvieratám sa podarilo zimu prežiť. Syseľ patril v minulosti medzi bežné živočíchy a bol významnou zložkou potravy dravcov – napríklad sokola rároha alebo orla kráľovského. So zánikom pasienkov začal ubúdať. Pre jeho veľký význam v krajine sa zoológovia spolu s farmármi snažia podporiť jeho návrat. <em>"Na dvoch lokalitách projektu Life Energia sme prišli doslova na poslednú chvíľu. V Gemerskej Hôrke bola v čase začatia projektu populácia na pokraji vyhynutia (16 jedincov v roku 2015) a s najväčšou pravdepodobnosťou by bez pomoci človeka v nasledujúcich 2 – 3 rokoch vyhynula. Na druhom mieste, v Hrhove, bolo vtedy len 75 jedincov. Na jeseň 2017 sme v Gemerskej Hôrke pozorovali pred hibernáciou 90 jedincov (2016 - 70 jedincov) a v Hrhove 300 jedincov (2016 – 250). Zdá sa, že populácia pomaly rastie,“</em> hovorí Ervín Hapl z Ochrany dravcov na Slovensku.

Pre prežitie zimy je kľúčové, aby boli sysle dobre vykŕmené. Na našich dvoch lokalitách sa budia koncom februára, alebo začiatkom marca. V prípade dlhej zimy trvajúcej až do polovice marca je každý ďalší deň energeticky náročný a sysle čerpajú zo svojich posledných zásob. Už v auguste a v septembri ich preto ochrancovia prikrmujú – jablkami, slnečnicou, či piškótami.

Ďalším významným opatrením pre ich záchranu je pravidelné kosenie špeciálnym traktorom. Sysľoviská vyčistili od náletov drevín tak, aby sa mohli rozširovať na obnovených pasienkoch. "<em>Počas leta sme tiež poprosili verejnosť o pomoc, pretože sme tu spozorovali cudzích ľudí, s veľkou pravdepodobnosťou išlo o pytliakov. O výzve sa dozvedelo prostredníctvom médií veľké množstvo miestnych ľudí a pytliakov sa tak podarilo odradiť. V prikrmovaní sysľov budeme pokračovať aj po ich zobudení na jar tak, aby sa toto milé zvieratko udržalo v krajine,“</em> dodal Hapl.

Syseľ pasienkový je pre svoj krásny vzhľad a spôsob života medzi ľuďmi veľmi obľúbený. Je známy svojím panáčkovaním a tým, že v prípade nebezpečenstva silno zapíska, aby varoval ostatné sysle. Vyskytuje sa v lokalitách, ktoré sú pravidelne kosené alebo spásané. V dávnej minulosti pozostávali jeho kolónie z niekoľko tisíc jedincov a bol pokladaný za škodcu, dnes ho ochrancovia prírody i farmári opätovne vypúšťajú na svoje pasienky.

Syseľ pasienkový je hlodavec, názov je odvodený z jeho obľúbeného prostredia - lúk a pasienkov. Pod zemou buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, sklad potravy, výchovu mláďat či zimný spánok. Zemné skrýše si vyhrabáva pazúrikmi, ktoré mu rastú na každej končatine. Syslie lícne vačky sú veľké, aby si v nich mohol nahromadenú potravu odniesť do podzemných chodieb, kde si robí podzemné zásoby. Skonzumuje ich, ešte kým je aktívny, kŕmi nimi mláďatá. Patrí medzi „slnkomilné“ zvieratá, keď prší alebo je chladnejšie, je menej aktívny.

Syslie kolónie majú stovky členov. Pre sysľa je charakteristické „panáčkovanie“, postaví sa na zadné nohy a pozoruje okolie. Ak hrozí nebezpečenstvo alebo je nablízku predátor (napríklad sokol rároh alebo orol kráľovský), upozorní na to ostaných členov varovným signálom. Zahvízda a tým dá signál všetkým ostatným, aby sa skryli v nore.

Stovky týchto krásnych zvierat z krasu sa uložilo na zimný spánok