TASR

Vystavené sú tu napríklad tkáčske krosná s pokrovcami,&nbsp;&nbsp;predmety súvisiace s baníctvom i ručne vyrobené drevené hrable a ďalšie náčinie spojené s roľníctvom. "Všetky predmety sú kojšovské. Nechceme, aby zapadli prachom, rozpadli sa alebo, nedajbože, skončili niekde na smetisku," povedala s tým, že každý exponát je originálom.

Za najvzácnejšie považuje kroje, ktoré majú podľa nej aj viac ako sto rokov. Ide o zbierku tunajšieho občianskeho združenia Ulijana. Možno si tu pozrieť dievčenský, ženský aj mužský kroj. Okrem pracovných krojov vystavujú aj tie sviatočné.

"Menej viditeľnou súčasťou kroja je kojšovská šnorka. Je to ručne robená šnúrka z nitiek, ktoré sa namotávali na drevené kolíčky a takým spôsobom sa plietli najmä po večeroch. Šírka závisela od počtu a hrúbky nitiek. Farby sa plietli tak, aby vznikol vzor typický pre Kojšov," vysvetlila Andrašková.

Túto súčasť kroja nosili ženy na čepci. Spustená bola vzadu až po okraj sukne. Čím viac takýchto splietaných šnoriek žena mala, tým bola "parádnejšia". Muži zas nosili kratšie šnorki pripnuté na klobúku.

Izba tradícií a osobností je situovaná blízko kultúrneho domu a vznikajúcej Galérie Juraja Jakubiska. Sprístupnili ju vlani. Jej cieľom je prezentovať kultúrne a historické dedičstvo a tiež zvýšiť atraktivitu obce a regiónu. 

Vytvorili ju hlavne pre návštevníkov Kojšova, no obľubu si získava aj u rodákov, ktorí si tam chodia zaspomínať na svoje detstvo a svojich predkov. Najväčšiu návštevnosť opäť očakávajú počas dvojdňového podujatia Kojšovská heligónka, keď je otvorená nepretržite.

Rodisko Juraja Jakubiska sa pýši unikátom: Takéto niečo inde na Slovensku nenájdete!